“Chcel som sa rozlúčiť víťazstvom, ale nepodarilo sa nám USA zdolať. Som sklamaný, že sme nedokázali postúpiť do štvrťfinále. Čakal som, že získame v skupine viac bodov. Ako sme videli, rozhodli už prvé stretnutia,” hodnotil slovenské účinkovanie na 79. majstrovstvách sveta lúčiaci sa tréner.

Skvelá divácka kulisa v ostravskej ČEZ Aréne hnala hráčov dopredu podobne ako pred jedenástimi rokmi, keď Slováci skončili na MS na štvrtom mieste, tentoraz však nemala na nich také blahodarné účinky a výkony Vůjtekových zverencov zaostali za všeobecnými očakávaniami hokejovej verejnosti. Tréner už v priebehu skupinových bojov naznačil, že jeho hráči tlak “domáceho” prostredia nezvládli. “Diváci boli fantastickí. V každom zápase zaplnili halu do posledného miestečka a pre mužstvo to bolo skvelé. Samozrejme, niekedy to zväzuje hráčom ruky, najmä na začiatku turnaja, kde chlapci ešte neboli zohratí a zložení do ideálnych pätiek,” priznal Vůjtek.

Postupovú šancu stratil jeho tím už pred záverečným stretnutím v základnej skupine. “Všetky zápasy sa skončili tesnými výsledkami. Aj s tými teoreticky slabšími súpermi sme vyhrávali o gól, pričom ten štvrtý s Nórskom sme už nezvládli a o gól prehrali. So silnými súpermi to boli vyrovnané bitky. Fíni nás zlomili až v posledných deviatich minútach a Rusi s USA až v predĺžení,” rekapituloval Vůjtek. Z hľadiska nenaplnenia postupových ambícií považuje za kľúčové duely so severskými súpermi. “Už ten prvý zápas s Dánskom všeličo ovplyvnil. Mali sme jasnú prevahu, viedli 3:2, ale pustili sme náskok z rúk. Bohužiaľ, vylúčili nás za vyhodenie puku rukavicou v obrannom pásme a dostali sme v oslabení vyrovnávajúci gól. Nech si hovoríme, čo chceme, bola to strata hneď v úvode turnaja a do mužstva sa po nej trochu vkradla nervozita. A zápas s Nórskom? Je zložité hrať štyri stretnutia v priebehu piatich dní nadoraz proti súperom, ktorí bránia. V druhej tretine nám došli fyzické sily a preto sme s Nórmi prehrali. Samozrejme, ten zápas bol kľúčový a rozhodujúci.”

Po úvodných štyroch vystúpeniach malo mužstvo na konte iba sedem bodov a čakali ho ešte tri tímy zo svetovej špičky. Už vtedy neboli vyhliadky ružové. “Chlapci túžili vyhrať aspoň jeden zápas so silným súperom. V súboji s USA sme po obrate z 0:3 na 4:3 boli k tomu blízko, bohužiaľ, dostali sme štvrtý gól do šatne tesne pred koncom druhej tretiny a v predĺžení aj ten rozhodujúci. Podčiarklo to našu smolu na šampionáte.”

Viacerí odborníci sa zhodli, že tímu neprospela častá zmena formácií. Tréneri v snahe nájsť čo najlepšie zloženie neustále mixovali útočné trojice a neboli dva zápasy, v ktorých by nastúpila rovnaká zostava. “V priebehu majstrovstiev sa pripojili k tímu hráči z NHL a ťažko sa hľadala ideálna zostava. Možno sme doplatili na to, že sme v úvode nenarazili na silných súperov, ako sme to mali na minulých šampionátoch, a že by si to mužstvo ‘sadlo’. Vyžrebovanie však bolo dané, nemohli sme si vyberať a nemôžeme sa na to ani vyhovárať,” povedal Vůjtek.

V dôsledku častej zmeny formácií sa útočníci nemohli zohrať, viazla im súhra, iba ojedinele vychádzali kombinácie. Nevznikla medzi nimi tá pravá “chémia”, takže súperove obrane dobýjali skôr individuálne než kombinačnými akciami. Absencia zohratých dvojíc či trojíc a herných signálov sa prejavila najviac v presilovkách. Z 23 početných výhod využili iba štyri. Keby mohol tréner vrátiť čas, urobil by niečo inak? “Vždy ide urobiť niečo inak. Ale veľa by toho nebolo možné,” poznamenal.

Hneď po záverečnom zápase s USA nechcel tréner hodnotiť výkony hráčov, “vypichol” iba niekoľkých jednotlivcov, ktorí ho výkonmi potešili. “Boli tam samozrejme klady, napríklad Vladimír Dravecký veľmi pozitívne prekvapil. Z mladších hráčov hral veľmi dobre Adam Jánošík. Hral svoj prvý veľký turnaj a stačil s ostatnými. Samozrejme, dobre hrali aj hráči, ktorých sme odmenili ako najlepších za náš tím (Ján Laco, Andrej Meszároš, Marián Gáborík, pozn. red.), plus Libor Hudáček. Rovnako brankári patrili k našim najlepším hráčom,” menoval Vůjtek. Pred šampionátom si veľa sľuboval od Tomáša Tatara, útočník Detroitu však v šiestich dueloch vyšiel strelecky naprázdno a pripísal si iba dve asistencie. “Tomáš sa na tomto turnaji nechytil. Prišiel k nám po vypadnutí v play off, kde sa určite do maxima vyšťavil. Dorazil do Ostravy priamo po poslednom zápase Detroitu. Prišiel ráno a popoludní už hral. To je veľmi zložité. Chcel strašne pomôcť, ale bohužiaľ ruky mu tak nešli, ako na vlaňajších majstrovstvách sveta.”

Hráči spod Tatier na uplynulých ôsmich svetových šampionátoch iba dvakrát prenikli medzi najlepšiu osmičku. Podľa Vůjteka bude pre Slovensko stále ťažšie a ťažšie postupovať do štvrťfinále: “Vidíme, že bude. Dvakrát za sebou sme nepostúpili o jedno miesto a skončili na deviatej priečke. Slovenský hokej sa nachádza niekde medzi siedmym a desiatym miestom a v tých hraniciach sa bude stále pohybovať. Niekedy to vyjde, ako pred tromi rokmi v Helsinkách, posledné dva roky to však nevyšlo,” pokračoval tréner. Hokejová verejnosť na Slovensku automaticky očakáva, že dosiahnuť na MS štvrťfinále je povinnosť a neberie do úvahy, že svetový hokej sa vyrovnáva a tímy z takzvaných malých hokejových krajín sú pre Slovákov už rovnocennými súpermi. Podľa Vůjteka nie je štvrťfinále automatickou záležitosťou. Úspech na MS 2012, kde Slováci získali strieborné medaily, bol podľa neho abnormálny. “Taký Slovensko možno nezažije ďalších desať alebo pätnásť rokov. Hokej sa uberá dopredu, silné mužstvá majú veľkú hráčsku základňu a ostatné sa doťahujú. Slovensko sa bude ťažko prebíjať na medailové pozície. Bude to každý rok boj o postup a len občas sa podarí poskočiť až do semifinále,” predpovedá.

ml