Slovenskí a českí vedci vypustili do stratosféry sondu, ktorá potvrdila účinnosť unikátneho biosenzoru

Spišská Nová Ves/Brno 13. októbra 2014 (HSP/Foto:DR)

Sonda letela 2:50 hodiny a dosiahla výšku 35 kilometrov

V nedeľu (12.10.) o 7.30 hod stredoeurópskeho letného času bola vypustená z letiska v Spišskej Novej Vsi stratosférická sonda, ktorá mala za cieľ otestovať účinnosť unikátnych biosenzorov vyvinutých vedcami z Mendelovej univerzity v Brne. Takmer 40 km nad zemou, v podmienkach blízkych kozmu, biosenzory v ôsmich minútových intervaloch snímali vplyv kozmického žiarenia na DNA.

Sonda vyvinutá vedcami brnianskej univerzity niesla na svojom obale do stratosféry tiež kyvety obsahujúce živé kultúry baktérií. “Baktérie sú schopné prežiť aj vo veľmi extrémnych podmienkach. Do experimentu sme vybrali kolónie baktérií, ktoré sa vyskytujú na ľudskom tele, alebo s ktorými sa bežne stretávame. Pri dnešnom lete do stratosféry dosahovala teplota mínus 63 stupňov Celzia a tlaku 14 hPa blížiacemu sa vákuu. V najbližších týždňoch budeme skúmať, do akej miery prežili alebo ako boli poškodené,” hovorí profesor René Kizek, vedúci vedeckého tímu z Mendelovej univerzity v Brne.

Pri nedeľnom lete boli tiež prvýkrát prenášané výsledky experimentov zo stratosferickej sondy on-line. Vedci tak v technologickom zázemí, ktoré si do hangáru letiska Spišskej Novej Vsi preniesli z brnenského laboratória, sledovali presnú trajektóriu letu, aktuálnu nadmorskú výšku aj prvé výsledky stratosférických testov. Podľa Kizeka let splnil očakávania: vyvinuté biosenzory sú schopné vykonávať meranie aj v tak extrémnom prostredí, ako je vesmír.

Príprava projektu, testovanie použiteľných materiálov i technológií vedcom z Laboratória Metalomiky a nanotechnológií Mendelovej univerzity v Brne zabrala viac ako deväť mesiacov. “Biosenzory chceme ďalej testovať v ďalších rokoch. Ak testy potvrdia dnešné výsledky, chceme túto technológiu ponúknuť k ďalšiemu využitiu nielen pri výskume vesmíru, ale aj na Zemi. Biosenzory by mohli mať značný prínos napríklad pri zisťovaní vplyvu žiarenia v kozmickom výskume na posádky lietadiel, v rádiologických oddeleniach, v atómových elektrárňach a inde,“ uviedol Kizek.

Let stratosferickej sondy vážiacej 4,2 kilogramamu trval 2:50 hodín. Sonda dosiahla výšku takmer 35 km a dopadla pri obci Giraltovce vzdušnou čiarou od miesta štartu 100 km. Sondu vyniesol do stratosféry balón vyrobený zo špeciálneho latexu. “Ten musí vydržať náročné podmienky stratosféry. Pri štarte má priemer dva metre, v stratosfére sa však jeho priemer zväčší až na dvanásť metrov,” povedal Libor Lenz, riaditeľ Hvezdárne Valašské Meziříčí, ktorý sa na projekte podieľal.

Technickú časť letu zaisťovala SOSA – Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity, ktorá v rámci statosférických letov testuje unikátnu technológiu Julo-X, ktorú chce použiť pri prvom lete slovenská družice do vesmíru plánovanú v roku 2016. Vývoj tohto zariadenia trval dva a pol roka. Pri stratosférických rokoch Julo-X zaisťuje kompletné riadenie a komunikáciu sondy s riadiacim strediskom. Pre SOSA išlo o 14. let, z toho 6. v rámci projektu česko-slovenskej cezhraničnej spolupráce “Spoločne do stratosféry”. Mendelova univerzita v Brne, Hvezdáreň Valašské Meziříčí aj SOSA už pracujú na ďalších projektoch.

Informácie redakcii poskytla Denisa Ranochová.

ru