Môj profil 
Predplatné
Aj to sú mýty o čiernom kontinente, ktoré sa snaží v rámci globálneho vzdelávania vyvracať občianske združenie Človek v ohrození. Tento rok preto prišlo s publikáciu Afrika: mýty a fakty, ktorá je určená hlavne pre školy.
“Mnohé populárne obrazy Afriky sú založené na predstavách, ktoré prezentujú tento kontinent a jeho obyvateľov fragmentovane, nepresne a často i klamlivo,” podotýkajú autori publikácie Lukáš Zorád a Peter Farárik. Poukazujú na to, že napríklad správa o hladomore v časti Somálska a v severnej Keni je vo večerných správach uvedená pod titulkom Afrika hladuje. “Z toho nadobúdame pocit, že taká je situácia na celom kontinente,” dodávajú. Definovali preto 15 najčastejších mýtov a stereotypov o africkom kontinente, ktoré sa snažili v publikácii konfrontovať s objektívnymi informáciami.
Autori tak napríklad vysvetľujú, že ľudia nevnímajú jazykovú rozmanitosť na africkom kontinente, hoci sa tam jedným jazykom nehovorí. “Na celom kontinente sa podľa rôznych odhadov hovorí 2000 až 3000 jazykmi a asi 800 dialektmi. Vo väčšine krajín Afriky je úplne bežné, že ich obyvatelia rozprávajú aspoň troma jazykmi,” poznamenávajú autori.
Napríklad v Keni, kde existuje 42 etnických skupín, sa na základných i stredných školách vyučuje iba po anglicky. Druhým úradným a všeobecne používaným jazykom je swahilčina. Jednotlivé etnické skupiny však majú aj svoj jazyk, ktorý väčšina ľudí používa v rámci vlastnej rodiny, komunity alebo regiónu. “Prekvapujúci môže byť fakt, že napríklad ľudí používajúcich jazyk gykuyu, najväčšej etnickej skupiny v Keni, je trikrát viac ako Slovákov,” zdôrazňujú autori.
Všetci Afričania vyzerajú rovnako a sú príslušníkmi jednej rasy – to hovorí ďalší mýtus o tomto svetadiele. Autori však poukazujú na to, že medzi predstaviteľmi afrických etník sú väčšie genetické rozdiely ako medzi priemerným Európanom a priemerným Ázijčanom, a že subsaharská Afrika sa vyznačuje najväčšou diverzitou farby pokožky. “Pri dlhšom pobyte v Afrike si vnímavý pozorovateľ všimne množstvo rozdielov medzi ľuďmi, dokonca aj medzi tými, ktorí pochádzajú z jedného regiónu,” podotýkajú.
Jedným z najčastejších mýtov o africkom kontinente je, že väčšina jeho obyvateľov je chudobná alebo hladuje. “Keď sa pozrieme na štatistiky, africký kontinent má skutočne najvyššie percento ľudí žijúcich pod hranicou chudoby,” pripúšťajú autori s tým, že podľa správy plnenia Miléniových rozvojových cieľov OSN z roku 2012 je to v subsaharskej Afrike až 47 percent obyvateľstva. “Situácia však nie je na celom kontinente rovnaká. V severnej Afrike žijú iba dve percentá obyvateľov v pásme extrémnej chudoby, čo je menej ako vo väčšine regiónov Ázie, v Latinskej Amerike a Karibiku (6 percent),” dodávajú.
Napriek nerovnomerne rozloženému bohatstvu a zvyšujúcim sa rozdielom medzi najchudobnejšími a najbohatšími je tiež stredná vrstva čoraz početnejšia. “Podľa odhadov sa do roku 2060 zvýši podiel strednej vrstvy v Afrike na 42 percent,” podotýkajú autori. Poukazujú na to, že Afrika je kontinent s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou na svete, prichádzajú tam zahraniční investori a rýchlo sa rozvíja aj miestny biznis.
Veľa ľudí si tiež stále myslí, že väčšina obyvateľov afrických krajín nemá ani základné vzdelanie a nevie čítať a písať. “Podľa aktuálnych štatistík je však v subsaharskej Afrike z troch dospelých ľudí negramotný len jeden. Za posledné dve dekády sa podiel ľudí v Afrike, ktorí vedia písať a čítať, zvýšil z polovice na dve tretiny,” vysvetľujú autori.
Najvyššiu mieru gramotnosti v Afrike má Rovníková Guinea (94,2 percenta), nasleduje Južná Afrika. Na chvoste rebríčka sú Južný Sudán (27 percent), Mali, Burkina Faso či Niger, kde je gramotná iba tretina obyvateľov.
Autori tiež napríklad žiakom v publikácii pripomínajú, že na africkom kontinente sú aj miesta, kde je sneh, že nie všetci ľudia sa tam stále smejú a sú šťastní a vyvracajú i mýtus, že všetci sa chcú presťahovať z Afriky do Európy alebo Ameriky.
