Skutočná solidarita je solidarita s tým najlepším, čo v nás je

Skutočná solidarita je solidarita s tým najlepším, čo v nás je

Bratislava 29. marca 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

 

Veľa sa hovorí aj píše o solidarite. Skúma sa, či sú Slováci solidárni, nakoľko sú či nie sú solidárne iné národy, Európska únia, svet… V skutočnosti je najdôležitejšia solidarita s tým najlepším, čo v sebe máme

Ilustračné foto

Solidarita čiže súdržnosť, spojenie s tým najlepším, čo v nás je, znamená, že prekonávame egoizmus a egocentrizmus a dávame zo seba svojmu okoliu maximum. Pričom nevadí a nie je až tak podstatné, ak to nie je nič viditeľné navonok, nejaká vonkajšia činnosť či práca.

Reklama

Koniec-koncov, nie každý môže byť pokladník v obchode, zdravotník, politik či podieľať sa na produkcii masmédií. Drvivá väčšina rôznych činností, profesií a aktivít sa momentálne ani nemôže realizovať. Mnohých to môže frustrovať. Práve teraz však veľmi výrazne prispieva k tvorbe a fungovaniu spoločnosti každý človek už len tým, čo si myslí, ako sa cíti, čo vyžaruje a ako komunikuje.

Čo môže robiť každý jeden z nás ako pomoc spoločnosti v čase koronakrízy? Čo je spoločné všetkým ľuďom bez ohľadu na vieru, svetonázor, náboženstvo, politickú orientáciu, vzdelanie, povahu či akékoľvek ďalšie delenie sa do rôznych sociálnych skupín? Čo je spoločnou podstatou nášho fungovania ako ľudských bytostí – nášho vedomia, psychiky či „ducha“? Čo je to rovnaké, čo umožňovalo jednotlivcom, ale i ľudstvu ako celku, prekonať nepredstaviteľne strašné okolnosti, vyriešiť obrovské problémy, vymyslieť alebo vytvoriť úžasné veci (nech už v oblasti vedy, techniky, umenia, verejného života alebo čohokoľvek)? Táto podstata platí rovnako v prípade ateistu, tradične veriaceho, pragmatika, demokrata, liberála, ľavičiara či pravičiara. Platila pre našich praprarodičov a platí pre nové generácie mladých. Čo je to niečo, každému vrodené?

Reklama

Človek má v sebe určitú tvorivú silu. Intelektuálnu silu. Silu vedomia. Silu vôle. Táto sila mu umožňuje oddeliť svoje vnímanie od toho, čo sa deje, a upriamiť ho na to, čo má „v duchu“ (predstavy, fantázia, spomienky, nápady, sny…). To, ako sa cítime, je rozhodujúce pre to, nakoľko máme prístup k tejto vnútornej sile. Čím lepšie sa cítime, tým viac sme na túto silu napojení; zároveň čím voľnejší je náš prístup k tejto vnútornej sile, tým lepšie sa cítim; tvorí to uzavretý kruh.

To, ako sa cítime, je ovplyvňované dvomi faktormi: tým, čo sa deje okolo nás či s nami, a tým, čo si myslíme, predstavujeme a pod. Väčšina ľudí vníma obvykle len tú prvú možnosť. Tá druhá je však  z hľadiska potenciálu človeka významnejšia. Tá prvá je totiž len pasívnou reakciou, tá druhá aktívnym, tvorivým činiteľom.

Vezmime si ako príklad Viktora Frankla a jeho Hľadanie zmyslu života. V. Frankl bol významný psychiater, ktorý prežil koncentrák. Keďže sa doňho dostal už ako vyštudovaný, hoci ešte veľmi mladý lekár, v tých hororových podmienkach začal svoje čerstvé vedomosti uplatňovať, skúmať a ďalej rozvádzať. Prišiel na to, že väzni, ktorí si dokázali nájsť a udržať nejaký zmysel, cieľ či sen, prežili (pochopiteľne sa to týkalo tých, čo neboli poslaní do plynu, ale ponechaní ako pracovná sila). Tí, ktorí to nedokázali, neprežili. A to napriek tomu, že z čisto fyzického hľadiska nevyhnutne zomrieť nemuseli. V podmienkach, ktoré si drvivá väčšina z nás nevie ani len predstaviť (a naša koronakríza k nim má chvalabohu ďalej než je zo Zeme na Mars), sa bolo možné napojiť na onú tvorivú silu, ktorá je nezávislá od vonkajšej reality.

Pravda stará ako ľudstvo samo hovorí, že práve v čase najväčšej tiesne sa človek odrazu dokáže na túto silu napojiť. V čase pohody a blahobytu nám stačí príjemná, pekná realita. Keď začne byť realita nepríjemná a desivá, či priam neznesiteľná, človek buď zomrie (bez cynizmu, toto je reálna a bežne „uplatňovaná“ možnosť v celej živočíšnej ríši) – alebo siahne do svojich najhlbších rezerv, do toho, čo naozaj znamená byť človekom so svojím tvorivým, inteligentným, cieľavedomým, novátorským potenciálom.

Každý jeden človek bez ohľadu na svoju názorovú/svetonázorovú príslušnosť má možnosť dennodenne – v skutočnosti mnohokrát za deň – rozhodovať sa, či sa chce napojiť na svoju tvorivú silu, na svoj „zmysel života“, alebo či pôjde proti nej. Vnútorná sila či vyžarovanie jednotlivcov sa spája a tvorí tzv. kolektívne vedomie, takže to, čo robí – ako zmýšľa, cíti sa, vyjadruje sa každý jeden člen spoločenstva má svoju váhu.

Reklama

Vnútornú silu nasmerujeme na „zmysel života“, čiže na všetko život podporujúce, prospešné, prosperujúce a žiadúce zakaždým, keď na takéto pozitívne veci myslíme. Keď sa zaoberáme tým, čo by podľa nás bolo dobré riešenie alebo dobrý vývoj. Keď rozmýšľame alebo snívame o tom, čo by sme si želali v našom osobnom živote.

Ak nám čokoľvek pozitívne príde až príliš optimistické, alebo ak sme takí realisti, že nám nič pekné nenapadá, a pritom nás zvierajú obavy, môžeme si hovoriť: „Veď všetko sa vždy nejako vyrieši“, „riešenie sa nájde“, „život sa postará“, „vývoj ide ďalej“, „toto sa skončí a bude zas dobre“, či v prípade veriacich „Boh má s nami svoj plán“, „je to v Božích rukách“ a mnohé iné podobné myšlienky. Nie ako pasívny postoj, ale ako vyjadrenie či evokácia nádeje, ktorá je lepšia než strach a ochromenie.

Svoju vnútornú tvorivú silu naopak citeľne blokujeme, kedykoľvek podľahneme myšlienkam strachu, obáv, zlosti a podobne. Každá aktívna účasť na kritizovaní niekoho či niečoho – nehovoriac o „vyšších“ obrátkach kritiky, akou je už vyslovene nenávisť – hatí našu tvorivú silu, možnosť otvoriť sa inšpirácii, novým nápadom a riešeniam. Oberá o ňu nielen jedinca, ktorý si v takýchto myšlienkach a emóciách „libuje“, ale aj všetkých ostatných – celé spoločenstvo, spoločnosť či kolektívne vedomie.

Nie, neznamená to, že máme byť ako pozitívne roboty a všetko len s úsmevom chváliť a poslušne akceptovať. V prvom rade, nemá žiadny pozitívny význam klamať seba samého a navonok prezentovať myšlienky alebo názory, ktorým naozaj neveríme a ktoré nám naozaj neprinášajú lepší pocit či úľavu. V druhom rade, vyberať si, čo sa nám páči a čo nepáči, a teda logicky niečo aj kritizovať a odmietať, je nevyhnutná a dôležitá súčasť života. Len to nepreháňajme. Nerobme si z „hejtovania“, kritizovania a obáv svoju životnú náplň. Hlavne nie v týchto dňoch a v tejto situácii.

Pokúsme sa radšej „stíšiť“, upokojiť a cielene, napriek možno bezútešnej realite, navodiť si stav nádeje namiesto strachu. Nádej nás môže doviesť na ďalší level, kedy nielen dúfame, ale vieme a máme istotu, že toto čoskoro prejde a príde nová budúcnosť s novými riešeniami a pravidlami, ktoré budú lepšie, nie horšie ako tie staré. Buďme solidárni s týmto poznaním, s týmto vedomím. A tiež s tým najlepším v každom z nás. Tým skôr sa táto kríza začne meniť na nový rozbeh.

Reklama

A my sa medzičasom ihneď začneme lepšie cítiť, menej báť, viac tešiť z toho, čo vzniká. A to je hádam to, čo chce úplne každý jeden človek, alebo snáď nie?

Ako celkom priliehavý záver mi príde tento citát spomenutého Viktora Frankla: „Lebo svet je na tom zle, ale bude na tom ešte horšie, keď sa tomu každý z nás nebude snažiť zo všetkých síl zabrániť.“

Zuzana Šestáková

 

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

18:59

Britské múzeum vo štvrtok oznámilo, že jeho novým riaditeľom sa stal historik umenia Nicholas Cullinan. Vo funkcii nahradil Hartwiga Fischera, ktorý odstúpil po tom, čo sa ukázalo, že v múzeu došlo k sérii krádeží.

18:38

Zakladateľ skrachovanej burzy kryptomien FTX Sam Bankman-Fried pôjde na 25 rokov do väzenia, rozhodol vo štvrtok americký súd. Očakáva sa, že sa Bankman-Fried proti rozsudku odvolá.

18:37

Pápež František vo štvrtok umyl a pobozkal nohy 12 väzenkyniam v rímskej väznici Rebibbia. Išlo o súčasť obradov Zeleného štvrtka.

18:36

Najdôležitejšie bilaterálne otázky a aktuálne medzinárodné politické záležitosti boli hlavnými témami štvrtkového telefonického rozhovoru maďarského prezidenta Tamása Sulyoka s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom,

18:33

Biely dom vo štvrtok označil tvrdenia ruských predstaviteľov o útoku islamistických teroristov na koncertnú sálu pri Moskve za rozširovanie “nezmyslov”. Reagoval na pokus spojiť útok s Ukrajinou.

18:14

Obyvatelia Slovenska plánujú v rámci príprav na veľkonočné sviatky minúť priemerne 97,1 eura. Najviac peňazí majú v úmysle minúť ľudia, ktorí si ich spájajú s kresťanskými tradíciami, ako aj staršie generácie a obyvatelia Prešovského kraja. Vyplýva to z aktuálneho online prieskumu agentúry NMS Market Research, na ktorom sa zúčastnilo 1030 respondentov.

18:13

Dvaja ľudia zahynuli po páde do Atlantického oceánu na severnom pobreží Španielska, oznámili vo štvrtok záchranné služby autonómneho spoločenstva Astúria. Ďalšie dve osoby prišli o život v Katalánsku.

18:12

Vo veku 90 rokov zomrel v stredu psychológ Daniel Kahneman, ktorý v roku 2002 získal Nobelovu cenu za ekonómiu.

18:12

Ruské vojenské lietadlo sa vo štvrtok zrútilo do mora pri polostrove Krym. Pilotovi sa podarilo katapultovať.

17:59

Francúzske úrady rozmiestnia počas veľkonočných sviatkov pred všetky katolícke a protestantské kostoly príslušníkov bezpečnostných síl. Reagujú tak na minulotýždňový útok v Moskve.

17:31

Zmeny v tretej verzii novely zákona o verejnom obstarávaní (VO) vytvárajú priestor na korupciu a klientelizmus. Ide napríklad o obmedzovanie právomoci Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) či odvolávanie jeho predsedu bez udania dôvodu. Uviedlo to vo štvrtok opozičné Progresívne Slovensko (PS).

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali