Môj profil 
Predplatné
B. Škripek sa pýta, ako chce Komisia zefektívniť systém kontroly a veterinárnej inšpekcie v rámci svojich právomocí, aby sa podobné prípady neopakovali, nakoľko tento systém mal zabezpečiť, že sa pokazené mäso určite nedostane do 9 krajín Únie. Na Slovensku je však problematika omnoho širšia a bolo by chybou sa zamerať len na zlyhanie poľských kontrolných mechanizmov.
Téma kvality hovädzieho mäsa má u nás dve roviny – európsku a národnú. Branislav Škripek povedal: „Je zarážajúce, ako vágne sa ku celej problematike pristúpila EK. Hovorkyňa Komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín informovala, že konzumácia takéhoto mäsa by nemala priamo ovplyvniť zdravie občanov. Webstránka Komisie obsahuje návod ako napríklad bojovať s nenávistnými prejavmi tzv. hate speech, ale neobsahuje nič o tom, ako by si občania mali chrániť svoje zdravie pred podobnými hrozbami.” Škripek sa ďalej pýta: „Ako je možné, že štát, ktorý vyváža 80% svojej produkcie hovädzieho mäsa nemá funkčný systém kontroly, či fungujúcu veterinárnu inšpekciu? Aké kroky Komisia plánuje iniciovať, aby sa podobné prípady neopakovali?” pýta sa Škripek priamo Komisie.
Druhou stranou mince je dôvod, prečo sa na Slovensku poľské hovädzie mäso dostáva nielen do domácností, ale aj do škôl či predškolských zariadení. „Slovenskí producenti hovädzieho dobytka podliehajú prísnej kontrole a ich produkcia je kvalitná a bezpečná. Ale nedostáva sa na náš stôl,” hodnotí B. Škripek. Príčin je viacero. „V porovnaní s rokom 1995 sa v roku 2014 znížil chov hovädzieho dobytku na Slovensku o 50%”, konštatoval Škripek.
„Pre mnohé rodiny sa slovenské hovädzie mäso stalo cenovo nedostupným a domáci producenti ho nedokážu predať v našej krajine. V prípade chovu dobytka a živočíšnej výroby je to spôsobené predovšetkým veľmi nedostatočnými dotáciami zo štátneho rozpočtu,” analyzuje Škripek ďalej a dodáva konkrétne údaje: „Štátna podpora pre slovenských chovateľov bola v roku 2018 na približne rovnakú úroveň produkcie o 60% nižšia, ako dostali chovatelia v Českej republike. Preto sa niet čo čudovať, že naše domáce slovenské mäso je drahšie ako to dovezené.”
Samozrejme, problémom sú aj nespravodlivé dotácie zo strany EÚ. „Slovenský poľnohospodár získava z európskych financií 347 € na jeden hektár. Ale jeho kolega z Talianska má k dispozícii 490 € a belgický farmár 457 €,” Škripek je preto presvedčený, že už je najvyšší čas, aby sa dorovnali platby z rozpočtu EÚ pre všetky členské krajiny. „Rovnaké podmienky pre poľnohospodárov pomôžu k podpore domáceho chovu, či lokálnej živočíšnej produkcii, ktorá je zdravšia a kvalitnejšia. Tiež to eleminuje rôzne špekulácie a machinácie poľnohospodárskych mafií, ktoré sa rozmohli v poslednej dobe aj na Slovensku. Preto sa Komisie pýtam i na dorovnanie platieb a tiež na podporu lokálneho poľnohospodárstva,” dodáva Škripek na záver a bude informovať verejnosť o reakcii Komisie na jeho podnety.
.jpg)
.jpg)
