Návrat k tradičnejším spôsobom učenia je reakciou na otázky politikov a odborníkov, či hyperdigitalizovaný prístup Švédska k vzdelávaniu, vrátane zavedenia tabletov do materských škôl, neviedol k poklesu základných zručností.

Švédska ministerka školstva Lotta Edholmová, ktorá nastúpila do funkcie pred 11 mesiacmi ako súčasť stredopravej koaličnej vlády, bola jednou z najväčších kritičiek totálneho prijatia technológií.

“Švédski študenti potrebujú viac kníh,” povedala ešte v marci. “Fyzické knihy sú dôležité pre učenie.”

Ministerka v auguste oznámila, že vláda chce zvrátiť rozhodnutie národnej agentúry pre vzdelávanie o zavedení povinných digitálnych zariadení v predškolských zariadeniach. Plánuje ísť ešte ďalej a úplne ukončiť digitálne vzdelávanie detí mladších ako šesť rokov, uviedlo ministerstvo pre agentúru Associated Press.

Hoci švédski žiaci dosahujú v čítaní nadpriemerné výsledky v rámci Európy, medzinárodné hodnotenie úrovne čítania žiakov štvrtých ročníkov, Progress in International Reading Literacy Study (PIRLS), poukázalo na pokles v rokoch 2016 až 2021.

V roku 2021 dosiahli švédski štvrtáci v priemere 544 bodov, čo predstavuje pokles oproti priemeru 555 bodov v roku 2016. Ich výkon však krajinu stále zaradil na siedme miesto v celkovom hodnotení testu spolu s Taiwanom.

Pre porovnanie, Singapur – ktorý sa umiestnil na čele rebríčka – zlepšil v rovnakom období svoje výsledky v PIRLS v čítaní z 576 na 587 bodov a priemerný výsledok Anglicka v čítaní klesol len mierne, z 559 bodov v roku 2016 na 558 bodov v roku 2021.

Ďalšie faktory

Niektoré nedostatky v učení môžu byť dôsledkom pandémie koronavírusu alebo odrážať rastúci počet žiakov z radov prisťahovalcov, pre ktorých švédčina nie je materinským jazykom, ale podľa odborníkov na vzdelávanie môže nadmerné používanie obrazoviek počas školského vyučovania spôsobiť zaostávanie mladých ľudí v základných predmetoch.

“Existujú jasné vedecké dôkazy, že digitálne nástroje skôr zhoršujú, ako zlepšujú učenie študentov,” uviedol v auguste Karolinska Institute, vysoko uznávaná lekárska škola zameraná na výskum, vo svojom vyhlásení k národnej stratégii digitalizácie vo vzdelávaní.

“Domnievame sa, že by sme sa mali opäť zamerať na získavanie vedomostí prostredníctvom tlačených učebníc a odborných znalostí učiteľov, a nie na získavanie vedomostí predovšetkým z voľne dostupných digitálnych zdrojov, ktoré neboli overené z hľadiska správnosti.”

Rýchle zavádzanie digitálnych vzdelávacích nástrojov vyvolalo obavy aj u agentúry OSN pre vzdelávanie a kultúru. V správe uverejnenej v auguste UNESCO vydalo “naliehavú výzvu na primerané využívanie technológií vo vzdelávaní”. Správa vyzýva krajiny, aby urýchlili internetové pripojenie v školách, ale zároveň upozorňuje, že technológie vo vzdelávaní by sa mali zavádzať tak, aby nikdy nenahradili osobnú výučbu vedenú učiteľom a podporovali spoločný cieľ kvalitného vzdelávania pre všetkých.

Popredný neurológ varuje: Ak rodič chce aby dieťa bolo hlúpe, malo úzkosť, depresiu, stačí urobiť maličkosť

Digitalizovanie výučby je v Európe diskutovanou témou 

Digitalizovanie výučby je v Európe a iných západných krajinách veľmi diskutovanou témou. Napríklad Poľsko práve spustilo program, v rámci ktorého dostane každý žiak od štvrtej triedy notebook financovaný vládou v nádeji, že sa krajina stane technologicky konkurencieschopnejšou.

V USA pandémia koronavírusu prinútila verejné školy poskytnúť žiakom základných a stredných škôl milióny prenosných počítačov zakúpených z federálnych prostriedkov na pomoc pri pandémii. Stále však existuje “digitálna priepasť”, čo je jedným z dôvodov, prečo americké školy majú tendenciu používať tlačené aj digitálne učebnice, uviedol Sean Ryan, prezident americkej školskej divízie vydavateľstva učebníc McGraw Hill.

“Na miestach, kde nie je dobré pripojenie, sa pedagógovia neradi prikláňajú k digitálnym technológiám, pretože myslia na svojich najzraniteľnejších [študentov] a snažia sa zabezpečiť, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu ako všetci ostatní,” povedal Ryan.

Nemecko, ktoré je jednou z najbohatších krajín Európy, je známe pomalým presunom vládnych programov a informácií všetkého druhu na internet vrátane vzdelávania. Stav digitalizácie v školách sa líši aj v jednotlivých 16 spolkových krajinách, ktoré majú na starosti vlastné učebné osnovy.

Väčšie investície 

Švédska vláda oznámila, že v tomto roku investuje do nákupu kníh pre školy 685 miliónov švédskych korún, aby zabránila poklesu výsledkov v čítaní vo štvrtých ročníkoch. Ďalších 500 miliónov ročne sa vynaloží v rokoch 2024 a 2025 na urýchlenie návratu učebníc.

Nie všetci odborníci sú presvedčení, že švédska snaha o návrat k základným učebniciam je výlučne o tom, čo je najlepšie pre žiakov.

Kritizovanie účinkov technológií je “obľúbeným krokom konzervatívnych politikov”, povedal Neil Selwyn, profesor vzdelávania na Monash University v austrálskom Melbourne. “Je to elegantný spôsob, ako povedať alebo signalizovať oddanosť tradičným hodnotám.

“Švédska vláda má síce pravdu, keď hovorí, že neexistujú dôkazy o tom, že technológie zlepšujú učenie, ale myslím si, že je to preto, lebo neexistujú priame dôkazy o tom, čo s technológiami funguje,” povedal Selwyn. “Technológia je len jednou zo súčastí skutočne zložitej siete faktorov vo vzdelávaní.”