Turčianske Teplice 21. januára (TASR) – Dvoma veľkými a svojím spôsobom aj odlišnými obdobiami, "turčianskoteplickým" a "kláštorským", prešla od svojho vzniku Pedagogická a sociálna akadémia (PaSA) v Turčianskych Tepliciach. Uviedol to jej riaditeľ Ján Dvorský. História školy sa začala písať v Kláštore pod Znievom v okrese Martin, kde bola v roku 1870 založená. "Toto obdobie trvalo v podstate bez prestávok až do rokov 1910 – 1911, keď sa 1. septembra 1911 začína v Turčianskych Tepliciach," konštatoval Dvorský. Počas 1. svetovej vojny bol na škole založený tajný spolok, v čase Slovenského národného povstania (SNP) jej budova zas slúžila ako partizánska nemocnica.

V roku 1868 Uhorský parlament odhlasoval zákon, podľa ktorého boli založené štyri učiteľské ústavy v Leviciach, Modre, Spišskej Novej Vsi a Kláštore pod Znievom. Terajšia turčianskoteplická PaSA pripravovala v minulosti učiteľov pre národné školy, od roku 1960 sa v nej začala príprava učiteliek pre materské školy (MŠ) a neskôr aj vychovávateliek.

V Kláštore pod Znievom bola škola umiestnená v jezuitskom kolégiu. Jeho priestory však nestačili pre potreby školy, internátu či cvičného zariadenia. Časť žiakov bola preto ubytovaná priamo v škole a časť u bohatých gazdov v Kláštore. V minulosti na škole študovali výlučne chlapci.

Stavbu budovy v súčasných Turčianskych, vtedajších Štubnianskych Tepliciach podľa plánov ministerstva školstva viedli budapeštianski majstri, stavali ju však miestni obyvatelia v rokoch 1908 – 1911. V roku 1940 ministerstvo školstva nariadilo, že škola bude iba dievčenská, dovtedy bola koedukačná.

Cez 1. svetovú vojnu bol na škole založený tajný spolok, ktorý sa volal Mor ho. "Organizovali tam protimaďarské vystúpenia, za čo vylúčili žiaka, volal sa tuším Kolesár, v roku 1915," povedal riaditeľ. Naopak, žiakov, ktorí boli promaďarsky orientovaní, v roku 1919 vylúčili za maďarské zmýšľanie. V období SNP bola v škole zriadená partizánska nemocnica a po potlačení povstania zajatecký tábor a vojenská poľná nemocnica. Vyučovanie bolo prerušené až do mája 1945. Viacerí bývalí študenti ústavu vstupovali do partizánskych oddielov. Niektorí z nich zahynuli na bojiskách alebo boli umučení v koncentračných táboroch.

Podľa slov Dvorského mali študenti v minulosti zaujímavý režim. "Vstávali o 5.00 h, do 7.00 h vykonávali pracovné činnosti na gazdovstve. Pri učiteľskom ústave bola školská záhrada, kde mali včely, hovorí sa, že jeden rok tu bolo dokonca 50 rodín včelstiev. Mali tu štyri kravy, asi 50 oviec a gazdovstvo na lúkach, ktoré obhospodarovali, pestovali tam zeleninu," priblížil Dvorský. Učiteľský ústav mal aj svojho ústavného lekára a až troch farárov, pretože sa vyučovalo rímskokatolícke, židovské aj evanjelické náboženstvo, a to do 2. svetovej vojny.

Okrem správania a prospechu sa na škole hodnotila aj usilovnosť, ktorá mohla byť neúnavná, tá predstavovala známku jeden, nasledovali chválitebná, náležitá, klesajúca a žiadna. Kedysi mala pedagogická škola vlastnú cvičnú školu, v ktorej študenti po celý deň učili. "Mali cvičného učiteľa, ktorý všetko hodnotil, takto to postupovalo celý týždeň a fungovalo vraj až do 60. rokov," vysvetlil Dvorský. V cvičnej škole bola trieda s deťmi, ktoré platili za monarchie dva forinty. Riaditeľ pridal aj vtipnú príhodu z minulosti: "Mali sme tu riaditeľa, volal sa Bezloja, a jedna matka z Oravy mu poslala so svojím potomkom aj kus slaniny. Keď sa potom pýtal prečo, žiak mu povedal, že mama čítala v rozhodnutí o prijatí, že je podpísaný Bezloja, z čoho odvodila, že nemá loj ani slaninu," dodal Dvorský.

"Za starých predrevolučných čias bolo na Slovensku takýchto škôl iba sedem," pokračoval. Stredné pedagogické školy zabezpečovali prípravu učiteliek pre MŠ a vychovávateľov na úrovni úplného stredného odborného vzdelávania, dnes je takýchto škôl na území SR 19.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam. Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž.