ŠKOLY SR: Pre ŠÚV Josefa Vydru bola vždy veľmi dôležitá sloboda, hovorí M. Pagáč

Bratislava 11. februára (TASR) – V našej škole sa vždy pestovala sloboda, tvorivá sloboda spojená so zodpovednosťou k vlastnej práci i práci iných. Takto opísal jednu zo základných charakteristických čŕt Školy úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) Josefa Vydru v Bratislave jej súčasný riaditeľ Milan Pagáč. Poslaním školy s vyše 80-ročnou tradíciou je poskytnúť študentom plnohodnotné vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia a dizajnu a zároveň udržať vysokú úroveň, ktorú v škole nastavili mnohé osobnosti výtvarného umenia.

História školy, ktorá sa v povedomí verejnosti už navždy zachová ako ŠUP-ka, sa začala písať v roku 1928, keď pod názvom Škola umeleckých remesiel otvorila kurzy kreslenia a reklamy. Od roku 1930 mala škola už dennú formu štúdia. Metodikou a zameraním programu vedome nadviazala na nový európsky prúd, ktorý vytýčil avantgardný nemecký Bauhaus. "Význam školy už od začiatku formovali osobnosti, ktoré na nej pôsobili, či už to boli Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Jaromír Funke, Ladislav Kožehuba či Karel Plicka," pripomenul riaditeľ školy, akademický maliar Milan Pagáč. Škola umeleckých remesiel fungovala až do roku 1938, kedy jej činnosť prerušil nástup fašizmu a druhá svetová vojna.

Po skončení vojny sa obnovila už pod názvom Škola umeleckého priemyslu a jej sídlom sa stala budova bývalého Evanjelického lýcea na bratislavských Palisádach. "Práve tu dostali základy pre svoju umeleckú kariéru také osobnosti ako napríklad výtvarníci Albín Brunovský, Andrej Rudavský, fotografi Marián Švolík, Tóno Stano alebo režiséri Juraj Herz či Juraj Jakubisko," pripomenul Pagáč. Dodal, že jedným z najdôležitejších období školy bolo pôsobenie výtvarníka Rudolfa Filu v 60. rokoch, ktorý vniesol do výtvarného vzdelávania novú metodiku. "Mnohé z týchto prvkov sú platné dodnes," dodal Pagáč.

V historickom centre mesta pôsobila ŠUP-ka až do 90. rokov, kedy sa škola už pod novým názvom Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru presťahovala na súčasnú adresu na bratislavských Poliankach. "Genius loci, ktorú poskytovali priestory v historickom centre mesta, samozrejme, nemožno nahradiť, na druhej strane devízou súčasného pôsobiska sú väčšie a komfortnejšie priestory," povedal pre TASR riaditeľ a tiež absolvent školy Milan Pagáč.

Dodal, že škola si podľa neho zachovala aj v nových podmienkach svoj duch a tiež takmer celoslovenskú pôsobnosť. "Podobne ako napríklad v 60. a 70. rokoch, kedy sa v našej škole stretávali študenti z Bratislavy i vzdialených kútov Slovenska, aj dnes pôsobia v našej škole aj študenti z Prešovského, Banskobystrického či Trenčianskeho kraja," uviedol Pagáč. Spresnil, že Bratislavčania tvoria z približne 230 študentov v škole len približne 40 percent, ostatní prichádzajú študovať z iných miest Slovenska. "Aj to je dôkaz toho, že škola má v konkurencii vyše 40 umeleckých škôl na Slovensku stále veľkú prestíž," dodal Pagáč.

Upozornenie: TASR vydáva k správe zvukový záznam.