Sklamanie v Európe: Niektorí Iračania sa vracajú domov. “Jedlo je tam odporné”

3. januára 2016 (HSP/WashingtonPost/Foto: express)

Po tom, čo sa sklamaní migranti vrátili domov, priznali, že šli do Európy za vidinou bohatstva a pohodlného života 

Keď si 25-ročný Faisal Uday Faisal balil kufre do Európy, mal veľké očakávania. Skončil prácu v priestoroch ministerstva školstva v Bagdade, v ktorých robil čaj a upratovací servis pre zamestnancov a vybral sa do Turecka, kde sa pridal k viac než miliónu utečencov a migrantov. “Už od detstva som mal sen dostať sa do Európy,” hovorí Faisal. “Predstavoval som si ten nádherný život, plný bezpečia a istôt, s bytom a platom.”

Napriek ťažkej a mesiac dlhej ceste do Švédska sa rozhodol vrátiť domov – a je jedným z rapídne rastúceho počtu migrantov, ktorí sa sklamaní vracajú domov. Predstavitelia Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) hovoria, že len v novembri 2015 pomohli 779 Iračanom, ktorí sa dobrovoľne chceli vrátiť domov. Toto číslo je dvojnásobné v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, a dokonca ani nezahŕňa ľudí ako Faisal, ktorý sa vrátil domov na vlastnú päsť – bez pomoci organizácie.

Európa im pripomínala trh v blízkosti Bagdadu

Mnohí sa rozhodli vrátiť, pretože boli zmätení z celého azylového procesu, sklamaní z nedostatku možností a príležitostí, ale niektorým aj chýbal domov a niektorým bol azyl zamietnutý.

“Bol tam nudný život. Ich jedlo by nejedla ani mačka”, povedal Faisal o svojich dvoch mesiacoch v azylovom centre v blízkosti švédskeho Malmo. “Vybral som sa do Európy a zistil som, že Európa je len ilúziou. V podstate je to ako náš Bab al-Sharji”, povedal Fasail, pričom mal na mysli veľké trhovisko v blízkosti Bagdadu.

Hoci tí, ktorí sa vrátili domov z vlastnej vôle, neutekali pred voľnou, agentúry momentálne varujú, že legitímni utečenci, sú teraz odrádzaní od vycestovania, pretože Európa sa správa k prišelcom nepriateľsky, a snaží sa sprísniť hranice. Fínsko a Belgicko sú jedny z krajín, ktoré už varovali migrantov z Bagdadu, že už nebudú automaticky získavať azyl.

“Ak by som bol v ohrození, nevrátil by som sa predsa naspäť”, priznáva spätne migrant

Faisal priznáva, že do Európy sa vybral z ekonomických dôvodov, a teda bol jedným z tých, ktorých sa snaží Európa oddeliť od tých, ktorí utekajú pred násilím a sú skutočne v ohrození života. Rozhodol sa pre príbeh o tom, ako ho prenasledujú iracké milície. “Ak by som bol v ohrození, nevrátil by som sa už späť”, povedal. Faisad uprosil otca, ktorý mu najprv zafinancoval cestu do Európy sumou 8 tisíc dolárov, aby mu opäť poslal peniaze na návrat domov. “Chýbali mu tam služby, aké má doma. Doma má všetko, všetko sa zaňho spraví”, povedal Faisalov otec, Uday Faisal Mohee. “Problémom je, že Amerika a Európa sú akoby čarovnými slovíčkami pre mladých ľudí, aj tento tu ešte stále sníva, hoci pozná realitu,” hovorí Uday, pričom prstom ukazuje na mladšieho syna, ktorý sa vrátil do Iraku po tom, ako ho na ceste do Európy zadržali už v Turecku a ešte stále to chce skúsiť s Európou.

“Tisíce Iračanov sa vrátili naspäť a ďalšie tisíce už nechcú vycestovať”, povedal Sattar Nowruz, hovorca irackého ministerstva pre migráciu a vysťahovalectvo. Iracké veľvyslanectvá v Európe momentálne zápasia s vybavovaním cestovných dokladov pre tých, ktorí sa chcú vrátiť domov. Podľa OSN 8% z takmer milióna utečencov a migrantov, ktorí sa po mori dostali tohto roku do Európy, boli Iračania – počtom teda takmer 80 000. “Má to priamy efekt na tých, ktorí skutočne potrebujú azyl”, povedal Nowruz.