Štokholm/Helsinki/Oslo/Kodaň 2. januára 2016 (HSP/Foto:Facebook)
Často v našich reportážach spomíname známe európske a zaoceánske médiá, prácu novinárov v susedných štátoch, avšak málo si všímame, o čom píšu severské médiá. Posvietili sme si na to, ako škandinávske médiá v posledných hodinách hodnotili teraz už minulý rok 2015 vo vzťahu k Rusku
Drvivá väčšina médií Švédska, Nórska, Fínska, Dánska a pod. sa zhoduje v tom, že presne tak hrozne, ako sa začal, tak sa aj skončil minulý rok 2015… Horšie je to, že severské médiá vo väčšine publikujú aj dosť pesimistické predpovede na margo nového roka 2016. Je zaujímavé, ako hodnotia napríklad súčasnú politiku Ruska a jeho vzťahy so Západom.
Napríklad, zahraničnopolitický komentátor Michael Winiarski na stránkach populárnych švédskych novín Dagens Nyheter kritizuje „agresora“ – Rusko, avšak urobil aj nečakaný objav: „Rusko sa stáva čoraz viac agresívnejším. Vlani anektovalo kúsok Ukrajiny a v r. 2015 kvôli nemu konflikt na juhovýchode krajiny bol ešte stále horúci. Európu znervózňovala činnosť Moskvy, avšak vďaka bombardovaniam v Sýrii sa Kremeľ zasa stal vítaný vo vysokých kruhoch medzinárodnej spoločnosti.“
„Rusko sa zasa začalo správať ako veľmoc a jeho vzťahy so Západom poklesli na bod mrazu. Navyše sa zintenzívnil vnútropolitický boj v Rusku. To sú hlavné výsledky roka 2015 v Rusku,“ uvádzajú ďalšie švédske noviny Expressen. „Kremeľ sa správa stále agresívnejšie a stále je o niekoľko krokov vpredu pred Európskou úniou,“ sťažuje sa na stránkach týchto novín expertka Inštitútu medzinárodných vzťahov Švédska Anke Schmidt-Felzmann.
Analytička Inštitútu obranného výskumu Švédska Gudrun Persson tvrdí, že „v ostatných rokov Rusi prepísali spoločenskú dohodu. Predtým vedenie krajiny zabezpečovalo pre obyvateľstvo ekonomický rast, ale odporúčalo ľuďom, aby sa príliš nemiešali do politiky. V súčasnosti sa všetko zmenilo. Ekonomický rast je pozastavený, ale namiesto toho ľuďom ponúkajú spoluúčasť na politickom dianí a na budovaní veľmoci.“
Martin Kragh, analytik Inštitútu medzinárodných vzťahov Švédska, vo svojom článku v Expressen tvrdí: „Po prvý raz po krachu Sovietskeho zväzu Rusko preukázalo snahu stať sa veľmocou. A navyše preukázalo schopnosť zaoberať sa vojenskými aktivitami na globálnej aréne. Zdá sa, že to urobilo dojem na západné štáty.“
Fredrik Colliander, manažér ruskej filiálky investičného fondu Carnegie, je presvedčený, že „ruská ekonomika sa prispôsobila k novej situácii a vo vzťahoch Ruska a Západu badáme zjavne zlepšenie. Všetko spolu to dáva predpoklad, že v budúcnosti to poskytne celkom dobré šance pre ruský fondový trh,“ píše v článku vo švédskych novinách Svenska Dagbladet.
Analytici Islandu meditujú nad tým, prečo sa vlastne Island pripojil k protiruským sankciám. Poukazujú na to, že Island je príliš malá krajina, aby v Rusku pocítili aspoň najmenšie zhoršenie situácie. „Prečo sme sa vôbec pripojili k týmto sankciám a prečo v nich pokračujeme? Prečo sme sa pripojili k hlúpym sankciám Európskej únie?“, pýta sa islandský analytik Halldór Jónsson na portáli Halldorjonsson.blog.is.
Ekonóm Haukur Þór Hauksson sa v najväčších islandských novinách Fréttablaðið tiež pýta: „Aké sú vlastne záujmy Islandu? Účasť na protiruských sankciách je čisto symbolická. A Rusi si to ani nevšimnú. Veď Island neposkytuje kredity ruským spoločnostiam, ktorých by v rámci sankcií mohla zbaviť. Ani zákaz vstupu ruských občanov na územie Islandu v žiadnom prípade nijako neovplyvní situáciu. Rusi perfektne prežijú aj bez našej polárnej žiary. Ale tieto sankcie zapríčinili obrovské škody práve pre našu islandskú ekonomiku. Tak načo to robíme? Je už na čase inak sa pozrieť aj na otázku Krymu. Musíme mať vlastný rozum namiesto toho, aby sme bezhlavo kopírovali politiku USA,“ prízvukuje.
Predseda Konfederácie pracovníkov rybárskeho priemyslu Islandu Kolbeinn Árnason poukazuje na to, že kvôli odvetným sankciám Ruska Island trpí najviac z ostatných krajín. Preto pripomína, že jeho konfederácia v dvoch vedúcich novinách krajiny Morgunblaðið a Fréttablaðið zverejnila vyhlásenie, v ktorom vyzýva vládu, aby zrušila sankcie voči Rusku, pretože negatívne ovplyvňujú predovšetkým hospodárstvo Islandu.
Nórsky portál Independent Barents Observer, kde sa čitatelia oboznamujú so správami v angličtine, poukazuje na hospodárske a vojenské úspechy Ruska v Arktíde, všíma si, že do ruskej vojenskej flotily pribúdajú stále nové lode – ešte rýchlejším tempom, ako za sovietskych čias a pod.
Dánsky rozhlas – Danmarks Radio vyhlásil, že najväčším kandidátom na víťazstvo na tohtoročnej Eurovízie v Štokholme v máji 2016 je ruský sólista Sergej Lazarev, ktorý už je „megahviezdou“.
Analytici fínskej tlačovej agentúry Yle sú presvedčení, že „v tomto roku viac Rusov na Silvestra zostane v rodnej krajine a tam budú oslavovať príchod Nového roku. Nepokojná situácia vo viacerých krajinách donúti Rusov oslavovať doma.“ Súhlasí s nim aj redaktor dánskych novín Jyllands-Posten, ktorý navyše ironicky tvrdí, že Rusi zmenia svoje turistické priority a napríklad vymenia tureckú Riviéru na severokórejskú…
Eugen Rusnák



















