Už konflikt na Ukrajine bol na medzinárodnej úrovni veľmi rušivý. Tento konflikt, ktorý stavia USA, NATO a G7 proti Rusku, pokračuje, pričom Čína sa vzhľadom na vlastnú konfrontáciu s USA stavia na stranu Ruska. India, ako aj globálny Juh vo všeobecnosti, sú týmto európskym konfliktom ovplyvnené, pričom dochádza k narušeniu globálnych dodávateľských reťazcov, tokov energie a nedostatku potravín a hnojív.

Okrem toho vypukol nový konflikt vo veľmi nestabilnom regióne, ktorý ovplyvní aj Indiu a krajiny globálneho Juhu. Tento región už zažil vojny proti “terorizmu” zo strany západných mocností, či už v Iraku, Líbyi alebo Sýrii. USA považujú Irán za teroristický štát. Je obviňovaný z podpory teroristov z húsíjského hnutia proti Saudskej Arábii a považovaný za hlavného podporovateľa Hamasu v Gaze, ako aj Hizballáhu v Libanone. Je hlasným podporovateľom palestínskej veci a prevzal vedenie boja proti Izraelu. Turecko má úzke vzťahy s Hamasom. Katar hostí Khaleda Mashala, vodcu Hamasu, a poskytuje organizácii finančnú podporu. Vypuknutie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom preto môže spôsobiť širšie narušenie.

Konflikt vyvolaný brutálnymi teroristickými útokmi Hamasu na izraelských civilistov v pásme Gazy, najmä bezprecedentný rozsah útokov, pokiaľ ide o odvážny spôsob ich vykonania a počet obetí, nevyhnutne vyvolal masívnu izraelskú odvetu.

Nebezpečenstvo rozšírenia konfliktu je reálne. Hamas síce vyprovokoval tento konflikt a Izrael sa môže cítiť oprávnený pomstiť sa, ale kolektívny trest uvalený na obyvateľstvo Gazy, scény ľudského utrpenia v televízii a sociálnych médiách, zabíjanie civilistov vrátane detí, nedostatok zdravotníckeho materiálu atď. môžu okrem širších humanitárnych obáv podnietiť verejnú mienku v arabskom, ba dokonca islamskom svete.

Nie je to prvýkrát, čo Hamas vyprovokoval konflikt s Izraelom, keďže z predchádzajúcich skúseností vie, že Izrael bude reagovať kruto. Džihádistické zmýšľanie je ochotné priniesť najvyššiu “obeť” pre väčší cieľ, akokoľvek obludný. Jeho stratégiou je prinútiť Izrael práve k tomu s cieľom rozvášniť arabskú ulicu, keď sa na televíznych obrazovkách po celom svete šíria zábery bombardovaných a zabíjaných palestínskych spoluobčanov, zintenzívniť medzinárodnopolitické humanitárne obavy z viditeľného neprimeraného použitia sily zo strany Izraela a vnucovaním utrpenia iným naštrbiť jeho obraz krajiny, ktorej obyvatelia v minulosti nesmierne trpeli.

Palestínska kauza ustúpila z politickej scény arabského sveta. Kľúčové arabské krajiny ako Spojené arabské emiráty a Maroko normalizovali vzťahy s Izraelom na základe Abrahámových dohôd. Saudská Arábia už niekoľko rokov diskrétne spolupracuje s Izraelom. Zdá sa, že normalizácia saudskoarabsko-izraelských vzťahov sa pripravovala pod záštitou USA, čo by v prípade jej realizácie ešte viac marginalizovalo palestínsku kauzu. To môže vysvetľovať načasovanie ofenzívy Hamasu, ktorej cieľom bolo zmariť tento proces a odmietnuť významné politické víťazstvo USA a umiernených arabských štátov, ktoré sa dištancovali od palestínskej otázky.

Možno tvrdiť, že USA sa možno dopustili strategickej chyby, keď presadzovali Abrahámske dohody v presvedčení, že palestínska otázka už nie je ústredným bodom politiky arabského sveta, že ju možno udržať v izolácii od politickej a hospodárskej dynamiky najmä v krajinách Perzského zálivu v prospech hospodárskeho rastu, modernizácie a náboženskej umiernenosti ako stratégií prežitia v rýchlo sa meniacom globálnom hospodárskom a technologickom vývoji. USA sa vyvliekli z toho, že prakticky upustili od riešenia dvoch štátov v Palestíne, ukončili všetku pomoc Palestínskej národnej samospráve a neodradili Izrael od rozširovania osád na Západnom brehu Jordánu a presunuli svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema.

Pri spätnom pohľade sa zdá, že by malo zmysel podporovať konečné zmierenie medzi Izraelom a arabským svetom, najmä preto, že kľúčové krajiny Perzského zálivu boli tomuto cieľu naklonené, a to prostredníctvom nájdenia spravodlivého riešenia v Palestíne.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ako uznávajú vysokopostavení politickí a iní komentátori v Izraeli, je odhodlaný zabrániť vzniku akéhokoľvek nezávislého palestínskeho štátu, a to až do tej miery, že podporuje Hamas proti Palestínskej národnej samospráve na Západnom brehu, aby udržal palestínske hnutie rozdelené. Samotná izraelská politika je hlboko rozdelená, pričom mnohé extrémne pravicové prvky sú odhodlané rozširovať osady na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu a dokonca ho chcú anektovať. Netanjahu je od týchto “mesianistických” prvkov vo svojej koaličnej vláde závislý a v očiach mnohých v Izraeli sú to práve oni, kto je zodpovedný za vytvorenie situácie, ktorá dnes vypukla.

Situácia v západnej Ázii vstúpila do nebezpečnej a nepredvídateľnej fázy. Hizballáh zatiaľ nevstúpil do boja, ale potenciálne by mohol, ak by bol ohrozený Irán. USA plne podporujú Izrael. Ich rozhodnutie presunúť svoju lietadlovú loď do Stredozemného mora je založené na odvrátení širšieho konfliktu. Zdá sa, že USA tiež radia Izraelu, aby sa vyhol masívnym civilným obetiam v Gaze, pretože by to proti USA obrátilo aj arabskú ulicu. Rusko zaujalo vyvážený postoj, varuje pred civilnými obeťami a obhajuje riešenie v podobe dvoch štátov, ktoré vo veľkej miere sleduje aj Čína.

Indické ministerstvo zahraničných vecí teraz vydalo vyhlásenie, v ktorom zopakovalo svoj ustálený postoj k Palestíne, a to podporu vytvorenia suverénneho palestínskeho štátu existujúceho popri Izraeli, a zároveň nepriamo upozornilo Izrael, aby dodržiaval medzinárodné humanitárne právo, píše Kanwal Sibal.