Obec si dala mincu na objednávku vyraziť v Štátnej mincovni v Kremnici. K dispozícii má 1600 mincí v zlatej imitácii a 30 ďalších vzácnych kusov. Hodnota jedného klasického Širockého sokola sa dnes rovná jednému euru.

„Vytvorili sme si vlastný systém. O devalvácii či posilnení tejto meny rozhoduje obec a preto sa nebojíme inflácie. Máme dohodu s jedným z miestnych obchodov a tam sa dá týmito mincami platiť,“ povedal s úsmevom starosta. Tvrdí, že je to tvrdá mena krytá obecným majetkom.

Jeho slová potvrdil majiteľ obchodu aj predavačka, ktorá nám ukázala, že priamo v registračnej pokladnici má niekoľko takýchto mincí. „Plne akceptujeme tieto mince, kto príde do obchodu môže si za ne nakúpiť akýkoľvek tovar. Aj teraz takýmito mincami platili dve zákazníčky,“ hovorí predavačka.

Keď sme už pri peniazoch, starosta pre TASR povedal, že samospráva pred pár mesiacmi založila obecný poklad. Nejde o žiadne zhŕňanie peňazí, ktoré by sa mali niekde neskôr zakopať. Majú slúžiť ľuďom zo Širokého, ktorí to najviac potrebujú.

Mince sú kryté finančným fondom a slúžia na pomoc ľuďom v núdzi

Je to účelový finančný fond, ktorý sa riadi zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Môžu do neho prispievať darcovia z podnikateľského prostredia i samotní obyvatelia.

„Podstatné je, že obec bude do neho odvádzať časť z prebytku hospodárenia za bežný rok. Fond je postavený tak, aby bol nevyčerpateľný, lebo v danom roku sa z neho môže čerpať iba 50 percent z prostriedkov nazhromaždených k 1. januáru,“ dodal Bartoš.

Podľa neho sa obecný poklad iba začína plniť. Práve v týchto dňoch rozbehli väčšiu kampaň a po schválení záverečného účtu by malo pribudnúť niekoľko stoviek eur aj z obecného rozpočtu.

O rozdelení peňazí pre ľudí v núdzi, pri živelnej pohrome alebo inej nepríjemnej udalosti, ktoré môže postihnúť napríklad rodinu, rozhodne obecné zastupiteľstvo. Jeho poradným orgánom je správna rada fondu, ktorá má päť členov.

Vďaka tunelu obec ožila. Kamióny zmizli pod kopcom

Jedným zo zásadných míľnikov v novodobej histórii obce Široké bolo otvorenie diaľničného úseku a následne tunela pod pohorím Branisko. Obyvatelia sú presvedčení, že presmerovanie dopravy sa výrazne podpísalo pod kvalitu života v tejto obci.

Ľudia s úľavou v roku 1998 sledovali, ako sa kamióny z horského priesmyku Branisko presúvali na diaľnicu. Následne, keď sa po niekoľkých rokoch výstavby otvoril aj takmer päťkilometrový tunel, vydýchla si aj miestna časť pod Braniskom.

Stará cesta by v budúcnosti, keď sa dokončí aj druhá tunelová rúra, mohla priniesť väčší rozvoj turistického ruchu a viac možností pre cykloturistiku v nádhernom horskom prostredí.

Ľudia si už pomaly odvykli od radov kamiónov čakajúcich kým odstránia skrížené auto, alebo odpracú sneh naviaty na zákrutách priesmyku. Zvlášť nebezpečné boli nákladné autá, ktoré museli brzdiť pri schádzaní z Braniska a v dedine im mohli vypovedať brzdy.

Keď nasnežilo, bola to katastrofa… Ľudia sa báli prejsť cez cestu

Takmer celý život prežila v Širokom pani Mária. Pamätá si ako doprava koncom 80 rokov minulého storočia začínala hustnúť a keď nasnežilo bola to katastrofa.

„Začalo sa objavovať stále viac kamiónov, keď prechádzali všetko sa triaslo, pre staršieho človeka bol problém prejsť cez cestu, o deťoch ani nehovorím. Niektorí chodili až 100 metrov za túto zákrutu, aby mali akú takú istotu, že neskončia pod kolesami,“ spomína si pani Mária.

Obyvateľka obce Renáta Gazdová vysvetľuje, že ak niekto chce zažiť trochu adrenalínu a chcel by aspoň čiastočne zažiť ako to na cestách v obci vyzeralo pred otvorením diaľnice, stačí prísť keď je nejaká odstávka diaľnice.

„Hluk, exhaláty, smrad, rady kamiónov, ktoré rozdelili dedinu na polovicu, to bola predtým každodenná realita. Niekedy bolo ťažko vidieť na opačnú stranu cesty, nieto ešte prejsť,“ spomína si obyvateľka obce.

Žije v dome v strede dediny na pravej strane ľavotočivej zákruty a tvrdí, že tento dom i okolité si už prežili svoje. Tranzitná doprava a nehody, ktoré sa tu stali, nechali svoju pečať na statike domov a podpísali sa pod viaceré škody a to nielen materiálne.

Spomína si na niekoľko kolízií a zvlášť na jednu s tragickým koncom, ktorá sa stala v roku 1992. Vtedy zo zákruty vyletel kamión, narazil do plota a pod jeho nákladom zahynula žena.

Nebolo vraj zvláštnosťou, že v oplotení skončilo nejaké vozidlo. Jednoducho žiť na tom úseku cesty nebolo ľahké. Ľudia vo dne i v noci žili so strachom čo sa stane.

Pani Gazdová dodáva, že po tej tragickej nehode žiadali obyvatelia kompetentné úrady, aby sa s takouto nepriaznivou situáciou niečo robilo. Sami obyvatelia domu v zákrute si postavili namiesto plota silný múr.

„Keď bol obchvat a neskôr tunel, tak určite to každý z nás privítal, to bolo neporovnateľné. Aj to ticho aj bezpečnosť, predtým by sme sa nemohli takto na chodníku rozprávať,“ hovorí Gazdová.