“Plán mal platiť už viac ako rok, ale na rad sa dostal iba teraz. Čo je len formalitou pre vládu Smeru-SD, je pre nás dôležitá priorita vo vzťahu verejnej správy a občanov pri tvorbe pravidiel hry a pre kontrolu moci v krajine,” povedal Ivan Rončák zo Siete s tým, že pre túto stranu je verejná kontrola moci a jednoduchý štát prioritou. “To nesúvisí len so zverejňovaním informácií, ale aj s otázkami spolupráce verejnej správy a občianskej spoločnosti pri tvorbe legislatívy,” upozornil Rončák.
Verejnosť všetkých zasadnutí orgánov verejnej moci sa podľa jeho slov uplatňuje v mnohých krajinách už veľa rokov. “Filozoficky vychádza z toho, že vláda je otvorená a zákon musí definovať výnimku z otvorenosti, nie naopak, čo je súčasný stav v SR,” vyhlásil.
Na margo hromadnej pripomienky občanov vysvetlil, že dnes podpis 500 občanov ako hromadná pripomienka k návrhu zákona či iného materiálu predloženého ministerstvom znamená povinnosť ministerstva o nej rokovať. V NR SR to však neplatí. Podpis 500 občanov v hromadnej pripomienke do parlamentu by tiež potom znamenal povinnosť parlamentného gestorského výboru pripomienku prerokovať so zástupcami petičného výboru.
Akčný plán má za cieľ navrhnúť konkrétne kroky, aby sa SR nachádzala medzi medzinárodnou elitou v otvorenosti vládnutia, v efektívnom nakladaní s informáciami financovanými z verejných zdrojov a v boji proti korupcii
Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v SR na roky 2014 – 2015 vypracoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Vznikal za pomoci konzultácií širokého spektra organizácií, ktoré boli zahrnuté do procesu dialógu a mali možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu. Akčný plán si kladie za cieľ navrhnúť konkrétne kroky, ktoré je potrebné uskutočniť na to, aby sa SR naďalej nachádzala medzi medzinárodnou elitou v otvorenosti vládnutia, v efektívnom nakladaní s informáciami financovanými z verejných zdrojov a v boji proti korupcii.
Dokument obsahuje niekoľko oblastí a napríklad vo sfére súdnictva sa v ňom uvádza ambícia do konca roka zaviesť povinnosť pravidelne informovať verejnosť o výsledkoch hodnotenia práce sudcov. Po ich zverejnení bude možné posúdiť, aká je ich výpovedná hodnota, nakoľko sú z hodnotení vylúčené prvky subjektivity a či je vhodné zapojiť externý prvok do hodnotenia. Následne bude možné uvažovať o návrhu úprav hodnotiacich kritérií vedúcich k vyššej transparentnosti a efektivite hodnotiaceho procesu.
Do konca roka sa má tiež zlepšiť systém zverejňovania súdnych rozhodnutí vytvorením vhodnej technickej podpory súčasnému legislatívnemu rámcu. V záujme transparentnosti obsadzovania prokurátorských funkcií a zamedzenia nepotizmu a politizovania je tiež podľa vlády vhodné zaviesť zákonnú povinnosť zverejňovať mená a priezviská ľudí zastávajúcich funkciu prokurátora.
mž