Šichtařová: Totalitné myslenie sa vrátilo. Deti rodičov, ktorí dostatočne nehíkajú nadšením pre “liberálnu demokraciu”, sú dnes ostrakizované

Bratislava 16. apríla 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

V Nemecku odmietla súkromná Waldorfská škola prijať dievčatko kvôli tomu, že jej otec je poslancom za stranu AfD v berlínskom parlamente. Prípad následne preskúmala školská správa, ktorá zhodnotila, že škola neurobila nič zké. Podľa vyjadrení majú súkromné ​​školy právo zohľadniť pri výbere žiakov aj politické zmýšľanie ich rodičov (viac v článku). Celej situácii sa vo svojom blogu venovala aj známa česká ekonómka Markéta Šichtařová

“Medzi nami: Pre dievčatko to zjavne dopadlo dobre. Chodiť do školy, kde vás nikto nechce, nie je žiadny med. Tým to dobré ale končí,” píše v úvode česká ekonómka.

Podľa Šichtařovej nech si o AfD myslí “kto chce, čo chce,” sme stále demokratické krajiny, kde si každý môže voliť, koho sa mu zapáči, ak nejde o stranu stojacu mimo zákon. “Ja napríklad nemám rada komunistov, ale nestoja u nás mimo zákon,” vysvetlila.

“Teda mi nezostáva než rešpektovať, že komunisti jednoducho boli, sú a budú v politike. Bodka. Ale nikdy by ma nenapadlo pľuvať na nejaké dieťa za to, že jeho otec je postsovietsky aparátčik,” píše.

Celá situácia je podľa ekonómky podobná, ako keď napríklad židovské deti museli do koncentráku, pretože sa narodili rodičom “ocejchovaným hviezdou.”

“Takže zapíšte si novú poučku súčasných európskych hodnôt: Deti rodičov, ktorí dostatočne nehýkajú nadšením pre “liberálnu demokraciu”, sú dnes ostrakizované,” upozornila.

Keď o prípade informovala  na sociálnych sietiach strhla sa lavína komentárov s tvrdeniami, že ide o súkromnú školu a preto si môže robiť, čo chce. “Áno, súhlasím. Môže si robiť, čo v medziach zákona chce. Ale má to niekoľko ALE.”

Takže po prvé:

Nejde vôbec o to, čo súkromná škola zo zákona môže alebo nesmie. Je jasné, že sa súkromná škola smie sama rozhodnúť, koho chce prijať. Ale “jedna vec je zákon a druhá vec je mravnosť. Viete – politické procesy v ČSSR mnohokrát boli tiež v súlade so zákonom.”

Podľa Šichtařovej je problém v tom, že sa niekto neštíti za “previnenia” rodičov trestať dieťa. “To v histórii vždy vymysleli len tie najodpornejšie režimy. Ako by deti mohli za to, komu sa narodili.”

Po druhé:

Určite sa dá suhlasiť s tým, že ak majiteľ súkromnej školy, krčmy, firmy alebo bytu vyslovene niekomu neubližuje, mal by mať právo poskytnúť službu, komu chce.

“Tak ako mi v tom prípade vysvetlíte, že krčmár nemá právo zo súkromnej krčmy vyhodiť podľa svojej úvahy kohokoľvek len na základe rasy, náboženského či politického presvedčenia? A naopak má povinnosť vyhodiť fajčiara?”

“A ako vám do toho pasuje fakt, že škola právo odmietnuť dieťa na základe politického presvedčenia rodičov má… ? Hovoríte tomu rovnaký prístup?”

A po tretie:

Šichtařová tiež nevidí rozdiel medzi politickým presvedčením a napríklad náboženským presvedčením. Tak ako je potom možné, na základe politického presvedčenia rodičov dieťa nepriať, ale na základe náboženského presvedčenia to možné nie je a to ani na súkromnej škole?

“Skrátka, milí radoby-zástancovia súkromného majetku a súkromných práv: Ťažko hľadať väčšieho bojovníka za súkromné práva, ako som ja; lenže tu sa to trochu pomiešalo. Toto totiž nie je otázka súkromných práv – to je v skutočnosti otázka etiky a dvojakého metra,” myslí si a dodáva:

“A to takého dvojakého metra, aby bol “správne” nastavený voči všetkým milovníkov našej novej skvelej “liberálnej demokracie”, ktorá je dnes v Európe tá jediná povolená a správna.”

Pretože ak by chcel niekto tvrdiť, že majiteľ bytu má možnosť odmietnuť nájom niekomu na základe príslušnosti k akejkoľvek minorite, bol by hneď popoťahovaný ombudsmanmi. “Takéto súkromné právo totiž nepasuje do poňatia onej “liberálnej demokracie”,” dodáva.

“Alebo mi snáď niekto chce tvrdiť, že rovnako hladko by to onej nemeckej Waldorfskej škole prešlo, keby vylúčila dieťa za to, že jeho rodičia sú voliči zelených ekoteroristov …?” pýta sa v závere česká ekonómka Šichtařová.