Šichtařová: Nepíšu pravdu ale to, čo si máme myslieť! Notre Dame ešte horel a médiá už “vedeli”, že to bola nehoda. Keď médiá klamú, vždy to svedčí o úpadku, ktorý predchádza nejakej veľkej spoločenskej zmene

Bratislava 18. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

Česká ekonómka Šichtarová opisuje v svojom blogu dobu, v ktorej médiá nepísali pravdu a každý to vedel. Pravda sa vtedy filtroval medzi riadkami. Podľa nej to bola šialená doba, ktorá je tu zas. Vo svojom blogu  ďalej približuje súčasné správanie médií a to aj v spojitosti s reakciou na požiar v Notre-Dame

Ako opisuje, demokracia je založená na tom, že médiá fungujú ako jej strážny pes. A v dobách, kedy informovať nemôžu alebo nechcú, prestávajú demokracii slúžiť. “Keď médiá klamú, vždy to poukazuje na úpadok spoločnosti, ktorý predchádza nejakej veľkej spoločenskej zmene. Či už k horšiemu alebo k lepšiemu,” vysvetľuje.

Médiá podľa nej ako celok už nestrážia a až príliš veľa ľudí im prestáva veriť. Väčšinou si totiž myslia, že neinformujú, ale iba hovoria čo si máme myslieť. Pritom nejde iba o nejaký povrchný dojem.

“Podľa agentúry Gallup totiž v roku 2018 považovalo 62 % Američanov správy za zaujaté a skreslené. Domnievali sa, že 44 percent obsahu nezodpovedá skutočnosti. V rámci médií pritom najhoršie dopadla televízia. Korunu všetkému dáva zistenie, že väčšina Američanov nie je schopná uviesť jediné médium, ktoré by podľa nich dodávalo objektívne správy.”

A možno majú ľudia pravdu. Ako píše Šichtařová, už niekoľko rokov počúvame zo všetkých strán, že sa americký prezident dostal k moci vďaka spolupráci s Ruskom. “V roku 2017 sa dokonca objavila tajná nahrávka, na ktorej jeden z produkčných CNN hovorí, že riaditeľ televízie Jeff Zucker chce stále nové a nové správy o Trumpovi a jeho spolupráci s Ruskom.” No ako sa ale ukázalo v marci 2019, Trump s Ruskom nespolupracoval. “Hm, smola. Teda pre novinárov. A nie, nie som fanúšik Trumpa ani omylom,”dodáva.

Medzitým sa ale vo svete rozbehla kampaň proti šíreniu falošných správ označovaných ako fake news. “Rad ľudí a médií bolo označených za ruských špiónov bez dôkazov, podobne ako tomu bolo v kauzách #metoo. Stačilo len ukázať prstom.”

Ale ako už dnes už vieme, svetoznáme médiá samé zámerne šírili fake news, pretože chceli Trumpovi ublížiť. Ale podľa ekonómky nejde o ojedinelý prípad.

Krátko po začiatku požiaru Notre-Dame sa ešte poriadne ani nevedelo, čo sa deje, či sa budova celá zrúti alebo nie, ale už sme “vedeli”, že pravdepodobne išlo o dôsledok opravy.

“Presnejšie – médiá to vedeli. Veľmi zvláštne! Ako môže niekto vedieť, ako vznikol požiar, keď požiar ešte nedohorel a neprebehlo šetrenie? Ako mohli médiá tak rýchlo vedieť, že nešlo trebárs o nedbalosť turistov? O teroristický útok spojený s voľbami do Európskeho parlamentu? O odvetu za to, čo sa dialo pred mesiacom na Novom Zélande? O sabotáž zamestnanca? Príčin vymyslíme tisíc a jednu … Ale žiadnu z nich nie je možné overiť v okamihu, keď požiar ešte ani nedosiahol svoj vrchol. Tak ako si niekto môže trúfnuť povedať, že pravdepodobná príčina je tá a tá?”, pýta sa Šichtařová.

Možno budú mať médiá nakoniec pravdu. Ale ak áno, tak nie preto, že by naozaj niečo vedeli, ale preto, že sa omylom trafili. “A pretože ľudia už médiám neveria, vymýšľajú rôzne konšpiračné teórie, čo všetko mohlo za požiarom stáť. Médiá ale opäť nelenila a všetkých, ktorí mali hypotézu alebo teóriu, hneď označia za klamárov.”

Pritom podľa Šichtařovej tí, ktorí vymýšľali konšpirácie, nemali o nič menej informácií než médiá. Preto sa pýta, prečo radšej neboli médiá nestranné a nečakali na výsledok skutočného vyšetrovania?

Ďalšie špekulácie vznikali aj okolo reakcií na sociálnych sietiach. Každý mohol na Twitteri alebo na Facebooku, v živom vysielaní niektorých televízií vidieť, že mnoho ľudí požiar oslavuje. V médiách sa však vzápätí začali objavovať správy, že nič také nie je pravda a všetko je to len konšpiračný podvod. Za všetko vraj mohli údajne falošné účty šíriace fake news, ktoré chcú v spoločnosti zasiať hnev a nenávisť.

“To je pokojne možné – možno vážne išlo o podvrhy a falošné účty iba predstierali, že niekto má z katastrofy radosť,” priznáva ale dodáva, že je zaujímavé, ako rýchlo sa údajní dezinformátori zorientovali a koľko falošných účtov dokázali behom pár minút založiť. “Len niekomu veľmi naivnému toto mediálne vysvetlenie o údajných podvrhoch nepripadá prinajmenšom divné.”

Podľa Šichtarovej v súčastnosti neexistujú dôkazy o tom, či sú tie účty falošné alebo nie. “Proste nikto to nemôže vedieť s absolútnou istotou. Objektívne by teda bolo zo strany médií povedať napríklad toto: “Časť užívateľov sociálnych sietí nad katastrofou jasá, ale doteraz nie je možné určiť, aké a či vôbec nejaké percento z týchto účtov je podvrhom.” Napriek tomu časť médií zaujala úplne jednoznačný postoj: Je to lož.”

Keď si to ale zhrnieme, stále nevieme a preto nemôžeme povedať, čo sa stalo. Dokonca ani vyšetrovatelia nesmú vstúpiť do obhorenej budovy. Zato podľa médií “vieme”, že sa neoslavovalo a asi nešlo o úmysel. “Ako to môže niekto “vedieť”? Ako je možné, že médiá prezentujú svoje domnienky a priania ako fakty? Ako to, že nezachovávajú prísnu neutralitu?”pýta sa Šichtařová.

“Priatelia, nepodceňujme silu symbolov. A nepodceňujme silu davu, keď sa rozhodne prestať veriť autoritám. A najmä nepodceňujme, keď sa oboje spojí dokopy. Táto kombinácia môže vytvoriť veľmi výbušnú zmes. A môžu za to niektoré médiá. Dosiahli pravý opak, než chceli. Klamali príliš okato.”

“Ja vlastne úplne chápem, ako strašne chcú tú svoju pravdu a lásku presadiť; lenže používajú k tomu tak agresívne metódy, že je výsledkom lož a nenávisť,” uzatvára.