Šichtařová: “Je neskutočné, ako je ľudstvo nepoučiteľné”

Bratislava 2. apríla 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Ekonómka Markéta Šichtařová v svojom blogu konštatuje, že je ľudstvo nepoučiteľné a posledných sto rokov to skúša znovu a znovu so socializmom. Čím dlhšie trvá karanténa, čím viac ľuďom dochádzajú peniaze – tým viac rastie opäť dopyt po socialistickom riešení. V blogu preto reagovala na niekoľko nápadov s ktorými ľudia v poslednom čase prichádzajú

V úvode píše o tom, že čím suverénnejšie sa niektoré veci prezentujú, čím menej toho o nich vieme, čím viac emócií do nich vložíme, tým pôsobia presvedčivejšie a chytľavejšie. Keď sa všetko ešte prezentuje so správnym, až náboženským zapálením, úspech je zaručený.

“Ekonómia je ale založená na dátach, výpočtoch a ľudskej psychológii. Nie na viere. Pravá ekonómia chce vedieť, nie veriť. Táto viera požaduje prosperitu bez práce, šťastie bez námahy a spravodlivosť bez nerovnosti. Poznanie vie, že ani jedno neexistuje,” vysvetľuje ekonómka.

Prvému návrhu ľudí, ktorému sa venovala, je zrušenie všetkých starých exekúcii.  “Viete, to je presne jedna z tých vecí, čo znejú pekne. V podstate zrušiť exekútorov. Iste, sú exekútori lepší a exekútori horší, o tom žiadna. Ale žiadna tiež o tom, že exekútori a exekúcie sú nutné. Ich odstavenie znamená znemožniť veriteľom dostať sa k svojim nedobytným dlhom. Poskytne veriteľ dlh, keď vie, že nebude splatený? Neposkytne. Je naša spoločnosť schopná prežiť bez dlhov? Nie je. Ak chceme dlhy, potrebujeme veriteľa. Ak chceme veriteľa, potrebujeme exekútorov. Bez jedného nie je druhé a tretie,” vysvetľuje. Dodáva, že zrušenie exekúcií vlastne znamená darovať dlžníkovi a ukradnúť veriteľovi.

Niektorí zase tvrdia, že dozrel čas na to, aby bohatí platili vyššie dane. Skutočnosť, že bohatí stále bohatnú a chudobní stále relatívne k nim v posledných rokoch chudobnejú, nie je podľa ekonómky daná “chamtivosťou” bohatých, ako si to mnohí myslia, ale je to dané práve spomínaným “socialistickým náboženstvom a vierou”, že možno riadiť spoločnosť ako podnik.

“To vďaka tejto viere došlo k zníženiu úrokových sadzieb až na nulu. K onej zvrátenosti, kedy cena peňazí je nula. A kvôli tomu, že peniaze majú úrok nula, sa stalo, že ceny cenných papierov aj ceny realít zachvátila inflácie. Ich ceny sa nafukujú a chudobnejší ľudia na ne nedosiahnu. A bohatší bez svojho pričinenia bohatnú čoraz viac. Ale keď bohatým zvýšime dane, nijako tým túto infláciu skutočných hodnôt nezastavíme. Chudobnejší stále nebudú mať kde bývať, akcionári budú mať stále drahšie akcie. To len tým, ktorí ešte stále skutočne pracujú a vytvárajú, či už svojimi rukami alebo svoju hlavou, vezmeme motiváciu pracovať. Oslabíme tých, ktorí ako jediní hodnoty vytvárajú a spoločnosť ťahajú, a nakŕmime z toho lupu štátnych úradníkov a tých, ktorí nevytvára, ale žijú z dotácií,” tvrdí Šichtařová.

Mnohí tiež argumentujú tým, že štáty, aj Česká republika, v koronakríze sklamali. Tvrdia, že chcú štát, ktorý primárne dôveruje občanovi, štát, ktorý ich nechá na pokoji. Takýmito tvrdenia si podľa Šichtařovej ale protirečenia.

“Chceme štát, ktorý dôveruje ľuďom – nechá ľudí na pokoji- v kríze nesklame – a dostane viac daní. Vari to nie je zrejmé, že štát, ktorý dostane viac peňazí, narastie? A že čím väčší štát bude, tým viac bude zlyhávať? Vari to nie je zrejmé, že rúška chýbali tak dlho, kým si na ne robil monopol štát, a zrazu ich bolo všade plno, keď štát ustúpil, ľudia sa začali o seba starať sami a šili si ich doma? Vari to nevidíte, že voláte po tom, aby vás štát nechal na pokoji, a rovnakým dychom voláte po tom, aby reguloval, vstupoval do hry, danil a riadil? Vari to štát vie, byť efektívny a veriť človeku?,” pýta sa ekonómka.

V závere blogu reagovala aj na ľudí, ktorí hovoria, že máme mať férovú a slobodnú spoločnosť. Šichtařovej príde zarážajúce, že ľudia nepočujú, že férovosť a spravodlivosť je presným opakom rovnosti.

“Ľudia si nie sú rovní. Ľudia sú rôzni, majú rôzne zásluhy – a za ne rôzne príjmy a rôzne bohatstvo.” Dodáva, že nič nemožno získať bez zásluh.

“Je to ako zákon zachovania energie. Budeme sa hrať ešte chvíľu tú hru, že môžeme byť slobodní, spravodliví a rovní súčasne – a dobre tak. Pretože kým si v novom socialistickom pokuse znovu nerozbijeme ústa do krvi, nebudeme schopní skutočného reštartu a oslobodenia,” uzavrela.

Tatiana Stará