Môj profil 
Predplatné
“Pre mňa napríklad zákon ponuky a dopytu nie je niečo, čo sa uzákonňuje; je to niečo, čo evolučne existuje asi ako zákon zachovania energie. Pre mňa trhový systém nie je niečo, pre čo sa môžeme alebo nemusíme rozhodnúť. Nie je to niečo, o čom môžeme diskutovať, či je správne; trhový systém je niečo, čo je dané evolúciou čoby systém zaisťujúci prežitie ,” vysvetľuje na pár príkladoch to, ako vníma ekonomiku “ekonóm zo starej školy”.
Na druhej strane tu sú aj takí ekonómovia, ktorí síce absolvovali školy s ekonomickým zameraním, no nielen že nepopisujú realitu takú, aká je, ale ani realitu vlastne nevnímajú. Náplňou ich činnosti je podľa Šichtařovej popisovať, akú realitu by si priali prežívať.
“Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že to celé nedáva zmysel. Meteorológ, ktorý nám nehovorí, ako bude, ale nám opisuje, ako by niektorí z nás chceli, aby bolo, zdanlivo zmysel nedáva. Ale len zdanlivo. Takýto ekonóm totiž plní funkciu, akú tradične mávali kazatelia. Dáva ľuďom pocit mentálnej útechy,” myslí si ekonómka.
Všetky “proroctvá” a apely, ktoré sme od takýchto ekonómov v uplynulej dekáde počuli, mali podľa Šichtařovej jedno spoločné:” v podstate útočili na náš súčasný blahobyt a dosiahnutú životnú a technologickú úroveň. A všetky nejakým spôsobom požadovali návrat do sveta, keď náš blahobyt bol oveľa menší”.
“Nie, ja – ekonóm starej školy – si nemyslím, že blahobyt je zlom. Tvrdiť, že blahobyt je zlý, je proti evolúcii. Evolúcia nás posúva na stále vyššiu úroveň, adaptuje nás na stále vyššiu vývojovú úroveň, dáva nám pazúrik, oheň, parlamentnú demokraciu, parný stroj i spaľovací motor. A nikdy v histórii sa nestalo, že by sa jednotlivec postavil evolučnom silám a pomohol sebe či celému ľudstvu tým, že sa začneme správať neprirodzene,” pokračuje Šichtařová.
Aj keď si nemyslí, že blahobyt je zlom, podotýka, že v rámci svojho blahobytu sme stratili normálnu prirodzenú schopnosť postarať sa sami o seba, odovzdali sme dobrovoľne rozhodovaní o svojich životoch sociálnemu štátu a začali sa zaoberať “nesmrteľnosťou chrobáka”.
Dodáva, že už viac než pätnásť rokov v našej spoločnosti, najskôr práve kvôli vysokej miere blahobytu , silnie dopyt po socializme. Po filozofii, ktorá sa v histórii postavila po bok fašizmu v počte obetí.
“Socializmus nie je vedeckou hypotézou. Jeho pomýlené východiská boli vyvrátené už Marxovým súčasníkmi. Socializmus je náboženstvom. Vierou. Vierou, že možno zmeniť prirodzené nastavenie človeka. Vierou, že človek sa môže nariadením zhora vzdať svojich evolúciou získaných inštinktov, ako je napríklad túžba po zisku či rozmnožovanie a môže sa dobrovoľne stotožniť s princípom rovnosti medzi ľuďmi. Pretože socializmus je vierou, nie vedeckú hypotézou, nemožno ho príliš dobre poraziť argumentmi. Viera býva voči faktom imúnna,” vysvetľuje ekonómka.
Tvrdí, že ak by sme v spoločnosti vyzývali k tomu, že nesmieme nástup socializmu dopustiť, vlastne by sme sa dopúšťali podobnej chyby ako tí, ktorí vyznávajú vieru v socializmus a odmietajú si pripustiť realitu.
“Popierali by sme totiž, že v spoločnosti je v súčasnosti po socializme obrovská dopyt. Znamená to teda, že všetci tí, ktorí vidia, aké nebezpečenstvo z pomalého nástupu tejto filozofie plynie, majú mlčať? Nie. Nemyslím síce, že by sa úplne dalo zabrániť tomu, že rozvinutá spoločnosť v posledných rokoch silne ťahá doľava, ale súčasne stále možné čiastočne zabrániť tomu, aby spoločnosť upadla do úplnej totality. Teda minimálne v niektorých krajinách.”
Podľa ekonómky je tu ešte “šedá apolitická zóna”, v ktorej sa nachádzajú ľudia, ktorí si neuvedomujú socializáciu spoločnosti napríklad len preto, že o tom nepremýšľajú, alebo pretože nesprávne mnohé kroky vlády identifikujú. Preto si myslí, že v čase, keď silnie socialistická propaganda, len servírovanie informácií a faktov môže apolitických ľudí uchrániť od zmanipulovania.
V blogu ďalej podotýka, že slepé prijímanie drvivo reštriktívnych opatrení v súvislosti s pandémiou koronavírusu je presne tým, ako najlepšie skĺznuť k nástupu ťažko vratnej totality.
“Pod dojmom strachu, ktorý vláda vygradovala, ľudia tvrdé reštrikcie vítajú, zvyšujú po nich svoj dopyt. Cíti sa tým bezpečnejšie, čím väčšie množstvo mnohokrát aj iracionálnych rituálov vykonávajú, čím viac rúšok na uliciach stretávajú, čím dlhšie a plošnejšie sú zatvorené obchody, čím viac sú odpustené dlhy, čím viac sú podniky paralyzované, čím dlhšie a ničivejšie je ekonomika zmrazená. Lenže práve táto kombinácia silnej vlády, dobrovoľného odovzdávania našich slobôd vláde pod dojmom strachu a ekonomická paralýza – to je presne tá stáročia známa rozbuška, ktorá spoľahlivo nastoľuje totalitu,” upozorňuje Šichtařová.
V závere konštatuje, že my síce príklon k totalite najskôr nezastavíme, ale ak si budeme dôsledne uvedomovať, čo je pod povrchom udalostí okolo nás a ak budeme dôsledne sledovať, ktoré prirodzené práva sú touto ideológiou mrzačené, môžeme totalitu zmierniť. A tá potom môže padnúť skôr.
.JPG)
