Moskva 27. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vitaliy Bezrukih)
Sibírski vedci našli v jazerných sedimentoch blízko miesta Tunguzskej katastrofy vrstvy, ukazovatele stopových prvkov, ktoré naznačujú možnú prítomnosť kozmických látok. Predbežné výsledky výskumného cyklu sú publikované v časopise Správy Ruskej akadémie vied
Všetky predpoklady o povahe takzvanej Tunguzskej katastrofy, ku ktorej došlo na východe Sibíri v roku 1908, zostávajú len hypotézami. Najpravdepodobnejšia z nich je pád meteoritu a explózia kozmického telesa v atmosfére nad Zemou.
Špecialisti z niekoľkých ústavov Ruskej akadémie vied sa zaoberajú rozsiahlou štúdiou jazier v oblasti údajného pádu daného meteoritu. Vedci majú v úmysle znovu rekonštruovať to, čo sa stalo.
“Záhada tejto katastrofy znepokojuje vedcov i verejnosť. Mnoho špecialistov, ktorí sa zúčastňujú expedícií, nestráca nádej na rozlúštenie jej scenára. Tento meteorit ako materiálne teleso neexistuje, ale stále existujú stopy veľmi silnej explózie a jej dôsledky analyzujú výskumníci. Moderné vedecké metódy umožnili posunúť sa ďaleko vpred,” píše sa v tlačovej správe.
Teraz odborníci študujú spodné sedimenty jazera Zapovednoe. Aj keď je mimo územia katastrofy, jarné a jesenné odpadové vody a rieka Lakura tam priniesli stopy udalosti.
“Je hlboké a ložiská bahna nahromadené v ňom sa nezmiešali, ale usadzujú sa a ukladajú informácie z minulých rokov. Táto informácia je históriou neustálych klimatických zmien a katastrofických udalostí,” vysvetľuje Arthur Mejdus, zástupca riaditeľa vedeckej práce.
Vo vrstvách z rokov 1908 – 1910 sú podľa vedca zaznamenané stopy požiarov a emisií častíc hmoty pozemského i kozmického pôvodu do atmosféry. Ide o svetlejšie vrstvy, jasne viditeľné na pozadí tmavej hrúbky. Objavil sa tam zvýšený obsah draslíka, titánu, rubídia, ytria a zirkónu, čo naznačuje súvislosť s následkami výbuchu Tunguzského vesmírneho telesa.
Vedci vypracovali kritériá pre nájdenie kozmických častíc súborom charakteristických prvkov v skorších experimentoch so vzorkami čeljabinského meteoritu a meteoritu Sichote-Aliň.
Ďalším krokom by podľa výskumníkov malo byť účelné hľadanie mikročastíc mimozemského pôvodu.
“Podľa moderných modelov došlo k výbuchu Tunguzského meteoritu v nadmorskej výške asi osem až desať kilometrov. Vlna v epicentre, idúca zvisle dolu, jednoducho rezala konáre stromov, takže kmene neporušila, šírila sa po stranách – zničila les na území dvoch tisíc kilometrov štvorcových,” hovorí prvý autor článku, vedec Andrej Darjin. “Stromy sa vyvrátili s koreňom a na jar nasledujúceho roka došlo k vymývaniu terrogennej látky v jazerách, kde sa usadili v hustej vrstve.“
Vedci veria, že hlavné je to, že je teraz známe konkrétne miesto, kde hľadať častice meteoritu.
“Vrstva, ktorú študujeme spoločne s geológmi, vyniká na pozadí tmavo sfarbených ílov. Je to tenká vrstva bielej farby a hrúbkou päť až osem milimetrov. Taká veľká vrstva sa ukladala kvôli zvýšenému nápadu materiálu do jazera. A vnútri tejto vrstvy môžu byť častice mimozemského pôvodu,” hovorí Andrej Darin.