Môj profil 
Predplatné
„Prvé výjazdy sme mali ešte koncom februára. Niekto vypaľoval trávu v miestnej časti Piešť,“ potvrdil riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene Dušan Hancko. Podľa neho bolo šťastím, že začalo pršať, inak by prípadov vypaľovania trávy bolo v Podpoľaní oveľa viac.
Vypaľovanie trávy vplýva na všetky druhy živočíchov, ktoré tam žijú. Oheň a vysoká teplota zničia všetky vývinové štádiá hmyzu, či už ide o vajíčka zimujúce na rastlinstve, húsenice ukryté v suchej vlaňajšej vegetácií, alebo kukly uložené v zámotkoch na povrchu pôdy. Nepriaznivý vplyv postihuje aj obojživelníky a plazy. Hynú mláďatá, dospelí jedinci, ale aj znášky vajíčok, ktoré sa vyvíjajú práve v kôpkach suchej trávy, chrastí, prípadne pod kameňmi. Ušetrené pred vypaľovaním trávy nie je ani vtáctvo.
„Mýtus o tom, že vypaľovanie trávy má priaznivý vplyv na pôdu nie je pravdivý. Pri vypaľovaní ako prvá zhorí organická humusová frakcia, čím sa pôda ochudobní o značné množstvo minerálnych látok,“ objasnil riaditeľ, podľa ktorého sa po vypálení pozemku stáva pôda tiež podstatne citlivejšou na mechanické poškodenie v dôsledku pohybu, napríklad dobytka alebo mechanizmov po jej povrchu.
V roku 2019 vzniklo v dôsledku vypaľovania trávnatých porastov v okresoch Zvolen, Detva a Krupina 46 požiarov. „Najaktívnejšie sa vypaľovalo pod Poľanou, pričom v územnom obvode Hasičskej stanice v Detve bola v roku 2019 vypaľovaná tráva príčinou 32 požiarov,“ konkretizoval Hancko. Celková škoda vo všetkých troch okresoch síce nepresiahla tisíc eur a vlani pri týchto požiaroch nedošlo ani k zraneniu či k usmrteniu ľudí, no aj tak ide o závažné udalosti.
Požiare spôsobené vypaľovaním trávy tvorili viac ako polovicu zo všetkých požiarov v prírodnom prostredí v územnom obvode Hasičskej stanice v Detve. Druhou najčastejšou príčinou bolo v deviatich prípadoch spaľovanie odpadu mimo skládok a päť požiarov spôsobila manipulácia so žeravým popolom.
.jpg)
.JPG)
