Seymour Hersh: Hroziaca katastrofa na Ukrajine

Bratislava 2. júla 2023 (HSP/Seymourhersh/Foto:TASR/AP/Valery Sharifulin, Sputnik, Kremlin Pool Photo,Prigozhin Press Service)

Bidenova administratíva zažila počas uplynulého víkendu niekoľko slávnych dní, poznamenáva Seymour Hersh, známy americký investigatívny novinár a politický spisovateľ

Prebiehajúca katastrofa na Ukrajine sa vytratila z titulkov novín, aby ju nahradila “vzbura”, ako to napísal denník New York Times, Jevgenija Prigožina, šéfa žoldnierskej skupiny Wagner Group. Pozornosť sa presunula z neúspešnej ukrajinskej protiofenzívy na Prigožinovu hrozbu pre Putinovu kontrolu.

Štátny tajomník Antony Blinken – hlavný vojnový predstaviteľ administratívy, ktorý pred niekoľkými týždňami hrdo hovoril o svojom záväzku neusilovať o prímerie na Ukrajine – vystúpil v relácii CBS Face the Nation s vlastnou verziou reality: “Pred šestnástimi mesiacmi si ruské sily… mysleli, že vymažú Ukrajinu z mapy ako nezávislú krajinu,” povedal Blinken. “Teraz cez víkend museli brániť Moskvu, hlavné mesto Ruska, proti žoldnierom, ktorých vytvoril sám Putin… Bola to priama výzva Putinovej autorite… Ukazuje to skutočné trhliny.”

Blinken ďalej naznačil, že zbehnutie šialeného vodcu Wagnera by bolo prínosom pre ukrajinské sily, ktorých vraždenie ruskými vojskami v čase jeho rozhovoru pokračovalo. “Do tej miery, že to predstavuje skutočné rozptýlenie pre Putina a pre ruské úrady, že sa musia pozerať – tak trochu pozerať dozadu, keď sa snažia riešiť protiofenzívu na Ukrajine, si myslím, že to vytvára ešte väčšie možnosti pre Ukrajincov, aby sa im darilo v teréne.”

Hovoril v tejto chvíli Blinken za Joea Bidena? Máme to chápať tak, že tomu verí muž, ktorý má na starosti túto záležitosť?

Teraz už vieme, že chronicky nestabilná Prigožinova vzbura v priebehu jedného dňa vyšumela, pretože utiekol do Bieloruska so zárukou, že nebude stíhaný, a jeho žoldnierska armáda sa vmiešala do ruskej armády. K žiadnemu pochodu na Moskvu nedošlo, ani nedošlo k výraznému ohrozeniu Putinovej vlády.

Ľutujeme washingtonských publicistov a korešpondentov pre národnú bezpečnosť, ktorí sa zrejme vo veľkej miere spoliehajú na oficiálne informácie s predstaviteľmi Bieleho domu a ministerstva zahraničných vecí. Vzhľadom na zverejnené výsledky takýchto brífingov sa zdá, že títo úradníci nie sú schopní pozrieť sa na realitu posledných týždňov, ani na úplnú katastrofu, ktorá postihla ukrajinskú vojenskú protiofenzívu.

Nižšie preto uvádzam pohľad na to, čo sa skutočne deje, ktorý mi poskytol dobre informovaný zdroj z prostredia amerických spravodajských služieb:

“Myslel som si, že by som mohol trochu rozptýliť dym. Po prvé a najdôležitejšie je, že Putin je teraz v oveľa silnejšej pozícii. Už v januári 2023 sme si uvedomili, že zrážka medzi generálmi, ktorých podporuje Putin, a Prigožin, ktorého podporujú protiruskí extrémisti, je nevyhnutná. Odveký konflikt medzi “špeciálnymi” bojovníkmi a veľkou, pomalou, neohrabanou, nevýraznou všeobecnou armádou. Armáda vždy víťazí, pretože vlastní okrajové prostriedky, ktoré umožňujú víťazstvo, či už útočné, alebo obranné.

“Všeobecná armáda pomoc privítala. Prigožin a Wagner, ako je to u špeciálnych jednotiek zvykom, sa dostali do centra pozornosti a pripísali si zásluhy za zastavenie nenávidených Ukrajincov. Tlač to hltala. Medzitým veľká armáda a Putin pomaly zmenili stratégiu z ofenzívneho dobývania veľkej Ukrajiny na obranu toho, čo už mali. Prigožin odmietol prijať túto zmenu a pokračoval v ofenzíve proti Bachmutu. V tom spočíva háčik. Namiesto toho, aby Moskva vyvolala verejnú krízu a postavila toho debila [Prigožina] pred vojenský súd, jednoducho zadržala zdroje a nechala Prigožina, aby vyčerpal svoje zásoby živej sily a palebnej sily, čím ho odsúdila na odstrel. Koniec koncov je to, bez ohľadu na to, ako je finančne vychytralý, bývalý majiteľ vozíka na tot dogy bez akýchkoľvek politických alebo vojenských úspechov.

“Nikdy sme sa nedozvedeli, že pred tromi mesiacmi Wagnera cyklicky vyradili z frontu Bachmut a poslali ho do opustených kasární severne od Rostova na Done [na juhu Ruska] na demobilizáciu. Ťažká technika bola väčšinou prerozdelená a sily boli zredukované na približne 8 000, z ktorých 2 000 odišlo do Rostova v sprievode miestnej polície.

“Putin plne podporil armádu, ktorá nechala Prigožina, aby zo seba urobil hlupáka a teraz sa potupne vytratil.”

Existuje obrovská priepasť medzi tým, ako situáciu hodnotia profesionáli v americkej spravodajskej komunite, a tým, čo verejnosti predhadzuje Biely dom a supinujúca washingtonská tlač nekritickým reprodukovaním vyhlásení Blinkena a jeho jastrabej družiny.

Aktuálne štatistiky z bojiska, ktoré mi boli poskytnuté, naznačujú, že celková zahraničná politika Bidenovej administratívy môže byť na Ukrajine ohrozená. Vyvolávajú tiež otázky o zapojení aliancie NATO, ktorá poskytuje ukrajinským silám výcvik a zbrane pre súčasnú zaostávajúcu protiofenzívu.

Dozvedel som sa, že počas prvých dvoch týždňov operácie ukrajinská armáda obsadila len 44 štvorcových kilometrov územia, ktoré predtým držala ruská armáda, pričom väčšinu z nich tvorila otvorená krajina. Naopak, Rusko teraz kontroluje 40 000 štvorcových míľ ukrajinského územia.

Povedali mi, že za posledných desať dní sa ukrajinské sily nijako významne neprebojovali cez ruskú obranu. Získali späť len ďalšie dve štvorcové míle územia obsadeného Ruskom. Pri takomto tempe by podľa jedného informovaného úradníka Zelenského armáde trvalo 117 rokov, kým by krajinu zbavila “ruskej okupácie”.

Zdá sa, že washingtonská tlač sa v posledných dňoch pomaly vyrovnáva s obrovským rozsahom katastrofy, ale neexistujú žiadne verejné dôkazy o tom, že prezident Biden a jeho vysokopostavení pomocníci v Bielom dome a asistenti ministerstva zahraničných vecí chápu situáciu.

Putin má teraz na dosah úplnú alebo takmer úplnú kontrolu nad štyrmi ukrajinskými oblasťami – Doneckou, Chersonskou, Lubanskou a Záporožskou -, ktoré verejne anektoval 30. septembra 2022, sedem mesiacov po začatí vojny. Ďalší krok, za predpokladu, že sa na bojisku nestane zázrak, bude závisieť od Putina.

Bidenove politické problémy, pokiaľ ide o budúcoročné prezidentské voľby, sú akútne – a zjavné. Dňa 20. júna uverejnil denník Washington Post článok založený na prieskume Gallupu pod titulkom “Biden by nemal byť taký nepopulárny ako Trump – ale je”. V článku, ktorý sprevádzal prieskum Perryho Bacona ml., sa uvádza, že Biden má “takmer všeobecnú podporu vo vlastnej strane, prakticky žiadnu podporu opozičnej strany a hrozné čísla medzi nezávislými”. Bacon napísal, že Biden, podobne ako predchádzajúci demokratickí prezidenti, má problém “nadviazať kontakt s mladšími a menej angažovanými voličmi”. Bacon nemal čo povedať o Bidenovej podpore vojny na Ukrajine, pretože v prieskume sa zrejme nepýtali na zahraničnú politiku administratívy.

Hroziaca katastrofa na Ukrajine a jej politické dôsledky by mali byť výstrahou pre tých demokratických členov Kongresu, ktorí podporujú prezidenta, ale nesúhlasia s jeho ochotou hádzať na Ukrajine veľa miliárd dobrých peňazí za zlými v nádeji na zázrak, ktorý sa nedostaví.

Možno by bolo rozumné, aby Joe Biden na rovinu hovoril o vojne a jej rôznych problémoch pre Ameriku – a vysvetlil, prečo sa odhadovaných viac ako 150 miliárd dolárov, ktoré jeho administratíva doteraz vynaložila, ukázalo ako veľmi zlá investícia, uzatvára Seymour Hersh.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Zmiešané signály: Budú Wagnerovci bojovať na Ukrajine?

Ďalšie dôkazy, že Prigožinovu vzburu podporoval západ?