Môj profil 
Predplatné
“Pristupujeme k týmto už, bohužiaľ, krajným možnostiam na základe toho, že nás nikto nepočúva… Dnes začala Žilina, ráno sme podali vyše 200 výpovedí sestier a pôrodných asistentiek, pretože už nechceli čakať,” povedala Kavecká. Podľa prezidentky sesterskej komory Ivety Lazorovej ide o protest proti hrám, ktoré s nimi tri roky hrala vláda. Zákon, ktorý má upraviť platov zdravotníkov, označila za paškvil.
“Vôbec nás neteší, že sme museli pristúpiť k tomuto kroku, pretože sme si dostatočne vedomé toho, čo bude nasledovať, že to nebude jednoduché, ale iný spôsob ako vyvinúť nátlak na zodpovedných, aby skutočne riešili serióznym spôsobom situáciu v zdravotníctve, my v súčasnosti nevidíme,” skonštatovala Lazorová. Poukázala, že boj sestier nie je len o ich platoch, ale aj o lepšom zdravotníctve.
Zástupkyne sestier potvrdili, že väčšinu výpovedí by chceli podať do konca novembra. Aj ostatným sestrám by tak od začiatku decembra začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, ako je to v prípade tých žilinských. ” Od februára 2016 budú sestry nezamestnané,” vyhlásila Kavecká. Ako upozornila Lazorová, sestry však majú dovolenky a nadčasové hodiny, reálny odchod tak bude skorší. Od výpovedí by podľa ich slov sestry ustúpili iba v prípade splnenia požiadaviek.
Sestry ich majú spolu s ostatnými zdravotníkmi na kompetentných celkovo päť. Chcú riadne financovanie zdravotníckych zariadení, ako aj zákon týkajúci sa nielen nemocníc, ale aj ambulancií, kúpeľov či zariadení sociálnych služieb. Rovnako volajú po započítavaní materskej či práceneschopnosti do času odbornej praxe, zvýšení počtu sestier a pôrodných asistentiek v systéme, ako aj zvýšení ich miezd a zohľadňovaní odpracovaných rokov. Podľa Kaveckej ide o legitímne požiadavky.
Podľa predsedníčky Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb vo Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Žilina Jozefíny Súkeníkovej sú sestry odhodlané konečne si ísť za svojimi požiadavkami. „Naše požiadavky sú, aby sme mali naozaj garantovaný plat, každé tri roky zvýšené odmeňovanie. A aby bol koeficient prijateľný aj pre nemocnice typu, ako je fakultná. Nemocnica má okolo 600 sestier aj s ambulantnými a myslím si, že aktuálne číslo je dosť vysoké na to, aby veľmi ohrozilo chod nemocnice,“ zdôraznila Súkeníková. Riaditeľ žilinskej FNsP Ivan Mačuga sa nateraz k situácii nechcel vyjadrovať.
Akcia hromadných výpovedí otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. Štát následne upravil povinnosti zdravotníkov v čase krízovej situácie. Tým, ktorí by v prípade jej vyhlásenia nenastúpili do práce, tak hrozia tresty.
Analytik: Sestry môžu výpoveďami stratiť viac než lekári
Výpovede nepodá veľa sestier, myslí si šéf Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay. Akcia podľa neho nezatrasie slovenským zdravotníctvom tak ako v roku 2011. V tom čase odišlo z nemocníc asi 1200 lekárov pre neakceptovanie ich požiadaviek, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu.
Szalay si netrúfa odhadnúť, koľko sestier by mohlo výpovede podať. “Predpokladám, že to bude iba zlomok z výpovedí, ktoré podali lekári,” konštatoval pre TASR. Myslí si, že akcia nebude plošná. “Sestry výpoveďami stratia viac než lekári,” domnieva sa. Mnohé sú podľa neho živiteľkami rodiny, stratiť zamestnanie si nemôžu dovoliť. Nie sú ani mobilné ako lekári, viaceré nepôjdu robiť do zahraničia. V porovnaní s lekármi nemajú podľa analytika ani nasporené, bez práce preto nevydržia dlho.
“Záver tejto akcie bude, že viacero sestier výpovede stiahne. Nemocnica nemá náhradu zo dňa na deň, sestra nemá kam ísť,” vysvetlil Szalay. Zároveň upozornil, že zamestnávateľ nemusí prijať všetky sestry naspäť do pracovného pomeru. Sestry preto pouvažujú, či pristúpia k “takto ráznemu rozhodnutiu”. “Je to totiž úžasný spôsob, ako sa zbaviť nechcených ľudí,” uviedol analytik.
Akcia sestier sa podľa Szalaya nestretne s porozumením väčšiny ľudí. “Verejnosť ťažko chápe, čo sestry konkrétne od ministra chcú. Že ide o koeficienty? Nedá sa to jednoducho vysvetliť,” povedal. Zákon, ktorý má zdravotníkom upraviť mzdy, označil za zlý. Centrálna mzdová regulácia je podľa neho nesprávna. Je toho názoru, že plat by sa mal odvíjať od produktivity práce a kvality výsledkov.
Lekárski odborári podporujú kroky sestier
Sestry majú podporu lekárskych odborárov v ich zápase za spravodlivé ohodnotenie. “Dovolíme si verejnosti pripomenúť, že snaha lekárov dohodnúť sa s predstaviteľmi politickej elity bola neúspešná, kým sme nepodali v roku 2011 výpovede,” uviedol šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Splnenia požiadaviek sa predtým lekári domáhali hladovkou či stanovaním pred parlamentom.
Visolajský poukázal, že sestry sú zahnané do kúta a nemajú inú možnosť, ako dať hromadné výpovede. “Vyzývame verejnosť, aby bola trpezlivá, lebo tento zápas nie je len zápasom za spravodlivejšie ohodnotenie sestier, ale je najmä bojom za vyššiu úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Je to zároveň vážny zápas proti oligarchom parazitujúcim na zdravotníctve, pre ktorých vyššie platy pre sestry znamenajú ich nižšie zisky,” skonštatoval.
Lekárski odborári podľa jeho slov držia sestrám palce a sú pripravení im pomôcť. Dodal však, že úspech ich akcie bude záležať na každej jednej z nich. “Ak sa niektoré sestry spoliehajú, že vybojovanie zvýšenia platov za nich spravia iné sestry alebo vedenie Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, veľmi sa mýlia,” doplnil.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
