V úvode krátko porozprával o priebehu tohto významného stretnutia: „Diskusia vrcholí. Definitívne si výsledky ujasníme zajtra, teraz však môžete urobiť prvé, a, pravdepodobne, principiálne závery. Po prvé, uskutočnil sa veľmi dôležitý rozhovor, ktorý potvrdil nutnosť odložiť stranou všetko, čo sa nevzťahuje na boj proti terorizmu (ktorý je dnes naším hlavným nepriateľom) a najmä všetko, čo bráni tomuto boju. Dokončujeme práce na dokumente, ktorý túto pozíciu členov OBSE na úrovni ministrov, dúfajme, predostrie jasne a jednoznačne.
Po druhé, je tiež nesporné, že hrozba terorizmu zahŕňa široké spektrum problémov, ktoré až do nedávnej doby neboli zreteľné, ale teraz začínajú reálne vplývať na situáciu v Európe. Konkrétne je to problém nelegálnej migrácie. Sme pripravení spolupracovať s EÚ týmto smerom. Mimochodom, medzi mnohé odvetvové dialógy s Ruskou federáciou, ktoré zmrazil Brusel, dialóg o migrácii nebol zaradený.”
Nasledovali otázky novinárov:
Včera ste povedali, že dúfate vypočuť si z úst tureckého kolegu niečo novšie o veci zostrelenia Su-24. Počuli ste niečo nové? Hovorilo sa o tureckých protiopatreniach, ktoré avizoval v predvečer ministerský predseda Turecka Ahmet Davutoglu?
Na naliehavú žiadosť ministra zahraničných vecí Turecka M. Cavusoglua sme sa stretli. Nevypočuli sme si nič nové. Turecký minister zahraničia Cavusoglu potvrdil pozície, ktoré už verejne vyhlásili prezident a predseda vlády Tureckej republiky. Z našej strany sme potvrdili a predostreli naše hodnotenie, ktoré hlásame od prvého dňa po zločineckom zostrelení nášho bombardéra s porušením všetkých pravidiel, ktoré sú platné v takýchto prípadoch. Potvrdili sme aj podrobné posúdenie udalosti, ktoré predniesol v Posolstve k Federálnemu zhromaždeniu Ruskej federácie Prezident Ruska Vladimír Putin.
Mali ste tiež bilaterálne rokovanie s ministrom zahraničia USA Johnom Kerrym. O akých otázkach ste diskutovali? Hovorilo sa o podmienkach na uzatvorenie turecko-sýrskej a turecko-irackej hranice ako aj o zapojení Kurdov?
Diskutovali sme, samozrejme, v prvom rade o probléme ISIS. Minister zahraničia USA John Kerry súhlasil so mnou, že jedným z naliehavých a dávno dozretých pálčivých krokov je prijatie opatrení na uzatvorenie turecko-sýrskej hranice a, pravdepodobne, aj turecko-irackej hranice, pretože všetko je vzájomne späté. Ako to konkrétne uskutočniť? Viete o našich predstavách o tom, kto by mohol spolupracovať, Američania si uvedomujú, že treba tak postupovať, že Kurdi v tejto otázke ako je boj proti ISIS, sú spojencami, medzi iným sú spojencami USA a viacerých európskych krajín, ktoré pomáhajú kurdskej domobrane zaistiť ich bojovú pripravenosť čeliť teroristom. Veľmi dôležitým faktom v tomto prípade je zoznam teroristov. Podľa myšlienky našich partnerov by sa so začiatkom politického procesu malo vyhlásiť prímerie. Všetci sa zhodli, že prímerie by sa nemalo vzťahovať na teroristické organizácie. Aby bolo možné toto predsavzatie uskutočniť v praxi, je nutné dohodnúť sa na tom, kto sú teroristi.
Ako by ste komentoval dnešné tvrdenie tureckého prezidenta R. T. Erdogana o tom, že ruskí občania kupujú ropu od ISIS? V skutočnosti, R. T. Erdogan obvinil občanov Ruska z účasti na obchode z ropou cez ISIS.
Nepočul som toto tvrdenie, ale je zvláštne, že zaznelo niekoľko dní potom, čo sa téma nelegálneho obchodu s ropou dostala do mediálneho priestoru, kedy sme predostreli konkrétne fakty. Pripomeniem len príslovie o čiapke. Nič nové mi nenapadá.
Aké kroky podnikne Rusko proti Turecku?
Od začiatku hovoríme, že táto zločinecká a nezákonná akcia nemôže zostať bez odpovede, že naše vzťahy s terajším tureckým vedením nemôžu zostať také, aké boli predtým. Vždy sme hovorili, a dnes to počas vystúpenia v Kremli potvrdil ruský prezident Vladimir Putin, že považujeme turecký ľud za nášho priateľa. Informácie o tom, ako táto akcia tureckého vedenia ovplyvní náš vzťah, sme už oznámili. V tejto veci platí rozhodnutie prezidenta Ruska a je to rozhodnutie, ktoré na základe dekrétu prezidenta Ruska prijala vláda Ruska. To všetko je dobre známe. Chceme všetkými možnými spôsobmi zabrániť krokom, ktoré by poškodili vzťahy medzi ľuďmi.
Môžeme považovať zapojenie Veľkej Británie do bombardovania ISIS za potvrdenie, že proti terorizmu je možné bojovať spoločne?
V každom prípade predpokladáme, že čím univerzálnejšie sú naše úsilia v boji proti terorizmu, tým účinnejšie také snahy môžu byť. Teraz niektorí z našich partnerov tvrdia, že nemôžu zabezpečiť skutočnú koordináciu v boji proti ISIS a ďalším teroristom dovtedy, kým sa nevyjasní osud prezidenta Sýrie Baššára al-Asada. Tento problém sme už, zdá sa, uzavreli v rámci stretnutia vo Viedni a v rámcových dokumentoch, v ktorých sa jasne uvádza, že len sýrsky národ môže rozhodovať o osude Sýrie. Tým bolo, podľa mňa, povedané všetko. Počul som, že britský ministerský predseda David Cameron povedal, že rezolúcia 2249 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktorá bola jednomyseľne prijatá po teroristických útokoch v Paríži, dáva Britom právo uskutočňovať tieto útoky na sýrske územie. Chcel by som upozorniť na jeden veľmi dôležitý fakt, ktorý nám umožnil podporiť túto rezolúciu. V rezolúcii sa jasne píše, že Bezpečnostná rada OSN vyzýva všetkých, ktorí tak môžu urobiť, aby spolupracovali v boji proti ISIS na základe medzinárodného práva a predovšetkým, na základe Charty OSN, aby sme koordinovali našu činnosť. Táto výzva jednoznačne platí aj pre sýrsku vládu, pretože Sýria je krajinou, na území ktorej ISIS uskutočňuje svoje zlovestné plány. Výzva na koordináciu sa vzťahuje na všetkých, ktorí bojujú proti ISIS. Nie je treba byť právnikom, aby sme pochopili význam rezolúcie a mandát, ktorý poskytuje,“ zdôraznil v závere ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.