„Zavŕšili sme rokovania s ministrom zahraničia USA Johnom Kerrym. Hlavná pozornosť bola venovaná sýrskej kríze a situácii s vykonávaním Minských dohôd o urovnaní konfliktu na Ukrajine. V otázke Sýrie sme urobili najdôležitejšie kroky – dospeli sme k jednoznačnému záveru, že rezolúcia 2254, ktorú priala Bezpečnostná rada OSN v decembri, zostáva hlavným základom pre náš ďalší posun vpred. V súlade s touto rezolúciou sme posúdili konkrétne kroky, ktoré musia byť podniknuté pre zabezpečenie podmienok vyhlásenia prímeria. S výnimkou, samozrejme, teroristických organizácii ako sú IS a Al-Nusrat Dzhabhat, ktoré nemôžu byť predmetom dohody o prímerí. Sú i naďalej našimi nepriateľmi, my všetci budeme i naďalej proti nim bojovať – je to vojna na ich zničenie.

Po druhé, znovu sme potvrdili nutnosť riešiť humanitárne problémy v Sýrii. Informovali sme o tom, ako naše Vojenské kozmické sily Ruska (VKS Ruska) pri plánovaní svojich útočných operácií berú do úvahy tie programy, ktoré v SAR uskutočňujú humanitárne organizácie OSN, Medzinárodného výboru Červeného kríža a ďalších mimovládnych organizácií. Rozhodlo sa, že budeme pripravení užšie koordinovať svoje akcie s koalíciou USA aj v tomto smere. Ale čo je najdôležitejšie, o čom sme hovorili, je koordinácia protiteroristických akcií.

Americká strana mala niekoľko návrhov, vrátane zohľadnenia telefonických hovorov medzi prezidentom Ruska Vladimírom Putinom a prezidentom USA Barackom Obamom, moje kontakty s Johnom Kerrym, ako aj kontakty medzi ministerstvom obrany Ruska a Pentagónom. Tieto návrhy sú zamerané správne, ale veríme, že praktická realizácia spoločných akcií, „deľba práce“, ak chcete, vzájomná súčinnosť v boji proti teroristom naďalej zostáva našou úlohou, a v tomto smere sme schopní nájsť oveľa efektívnejšie zhody názorov, než len Memorandum, ktoré je funkčné a predurčuje procedúry, nacielené na vylúčenie nepredvídaných incidentov. Teda, protiteroristický smer zostáva jedným z ústredných cieľov na sýrskej fronte.

Rovnako dôležité je včasné začatie politického procesu. Zhodli sme sa na tom, že keď sa už začne, bude možné hovoriť o prímerí, ktoré som spomenul (ale nie vo vzťahu k teroristickým organizáciám). Dúfame, že politický proces začne v blízkej budúcnosti – v januári. Uvádzajú sa rôzne dáta, ale definitívne rozhodne Generálny tajomník OSN na základe odporúčania svojho osobitného vyslanca pre Sýriu de Mistura, ktorý teraz aktívne kontaktuje so sýrskymi stranami: s vládou SAR a rôznymi opozičnými skupinami na území krajiny, ako aj v zahraničí. Bezpečnostná rada OSN ho zaviazala rozposlať pozvánky sýrskym účastníkom týchto rokovaní.

Dúfame, že to bude vykonané čoskoro, a rokovania začnú tento mesiac. Zdôrazňujem, že tento proces sa iba rozbieha. Bude trvať dlhší čas: čakajú nás mnohé zložité úlohy stanovené v rezolúcii BR OSN a v rozhodnutiach Medzinárodnej skupiny pre podporu Sýrie (ISSG), ktorá sa stretla vo Viedni a New Yorku.

Samozrejme, Rusko, USA a ďalší členovia Medzinárodnej skupiny pre podporu Sýrie sa nezúčastnia rokovaní medzi Vládou a opozíciou SAR, ale budeme sledovať tieto rokovania vo formách, ktoré by najužitočnejšie napomáhali dosiahnutiu zhody medzi Sýrčanmi o spoločnom postupe pri riešení problémov prechodného obdobia, o ústave, o postupe príprav na predčasné voľby a mnohom inom.

Prerokovali sme ukrajinskú otázku, pre ktorú bola potvrdená ústredná úloha Kontaktnej skupiny a jej pracovných skupín. Naši americkí partneri potvrdili pozitívne hodnotenie „normandskej štvorky“. Naši spolubesedníci – John Kerry a jeho sprevádzajúci, medzi nimi námestníčka ministra zahraničia Viktoria Nulandová, ktorá zodpovedá v ministerstve zahraničia za európsky smer zahraničnej politiky USA – potvrdili, že ich práca ukrajinským smerom si kladie za cieľ poskytovať pomoc pre dosiahnutie vzájomnej dohody v Kontaktnej skupine, „normandskom formáte“ a nie nahrádzať tieto mechanizmy, ktoré sa ukázali byť užitočné.
Vymenili sme si názory na výsledky stretnutia v týchto dňoch v Kaliningradskej oblasti medi Viktoriou Nulandovou s Pomocníkom prezidenta Ruska Surkovom. Hovorili sme o tom, že tieto kontakty a rusko-americký kanál sú v dnešnej dobe mimoriadne vyžadované. Pripomeniem, že bol vytvorený na základe dohody medzi prezidentom Putinym a Obamom počas ich posúdenia ukrajinskej krízy v telefonickom rozhovore v júni 2015.

Hlavnou úlohou je dodržiavanie Minských dohôd v plnom rozsahu a v tom poradí, ktoré určuje Minská dohoda zo dňa 12. februára 2015. Američania súhlasia. V tomto štádiu vidíme nasledujúce kľúčové úlohy: odstrániť stále pokračujúce porušovanie prímeria, zabezpečiť v plnom rozsahu vykonávanie dohôd ukrajinskými stranami o odsune zbraní a postupnom rozvedení ozbrojených síl s tým, aby medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a zástupcami domobrany Donbasu bol čo najmenší priamy kontakt.

Dohodli sme sa, že je potrebné riešiť humanitárne otázky, odstrániť hospodársku blokádu – všetko je to určené v Balíku opatrení, schválenom v Minsku dňa 12. februára 2015. Hlavnou úlohou dlhodobej perspektívy, ktorá bude rozhodujúcou pre konečné urovnanie je politický proces. Naša zhoda s americkými kolegami spočíva v pochopení, že problematika uskutočnenia miestnych volieb na základe odsúhlaseného s Donbasom ukrajinského zákona, amnestia všetkých účastníkov udalostí na juhovýchode Ukrajiny, trvalé zvláštne postavenie Donbasu (území, ktoré sú dnes územím DĽR a LĽR) a otázky príslušných zmien v Ústave Ukrajiny sú uceleným balíkom vzájomné prepojených prvkov, ktoré je nutné vnímať komplexne. Myslím si, že tento zhodný záver je veľmi užitočný. Dúfam, že nadchádzajúce stretnutia Kontaktnej skupiny a „normandskej štvorky“ toto porozumenie posilnia.

Hovorili sme tiež o ďalších skutočnostiach, vrátane situácie na Kórejskom polostrove vo svetle nedávnych testov uskutočnených Severnou Kóreou. Posúdili sme situáciu v Iraku a Líbye. Náš všeobecný záver týkajúci sa rôznych konfliktov na Blízkom východe a v severnej Afrike je ten, že Rusko a USA dôrazne podporujú zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých štátov v tomto regióne. Predovšetkým to platí pre Sýriu a Irak, pretože vo vzťahu k týmto krajinám niekedy počuť úvahy, že by nebolo zle vytvoriť namiesto nich niekoľko štátov. Rusko a USA kategoricky odmietajú túto možnosť. Pri našich praktických krokoch s ďalšími partnermi, a to aj v regióne, budeme podnikať všetko, aby sa zabránilo podobným scenárom.

Zvážili sme niektoré otázky dvojstranných vzťahov, prerokovali sme harmonogram nadchádzajúcich kontaktov. Bolo to naše prvé osobné stretnutie v tomto roku. Som si istý, že nie posledné,“ zdôraznil v závere ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Eugen Rusnák