Európa 15. januára 2015 (HSP/Foto:Sergej Chelemendik)

Píše Sergej Chelemendik

V Európe v súčasnosti  existuje iba jeden politik, ktorý sa správa ako hlava suverénneho štátu.

Volá sa Viktor Orbán.

Je slová a skutky programovo zamlčujú politicky korektné európske médiá a po maďarsky v našom svete čítajú iba Maďari.

Zato veľa a s pôžitkom píšu o tom, že Orbán je zlý.

Pokúsim sa trochu napraviť túto  nespravodlivosť.

Viktor Orbán, mladý na dnešné  časy politik s obrovskými politickými skúsenosťami, s unikátne úspešnou politickou  kariérou, sa behom posledných rokov venuje tomu, čo je v Európe nielen nepopulárne, ale aj prakticky zakázané.

Efektívne a úspešne háji záujmy svojej krajiny a svojho národa, pričom maďarský národ sa mu za to stonásobne odvďačuje masovou  podporou.

Orbán pritlačil k múru maďarské a európske banky, zaťažil daňami médiá, pravidelne znižoval a znižuje ceny elektriny pre obyvateľstvo, nadviazal dlhodobé a pevné ekonomické vzťahy s Ruskom, čím vytvoril pre maďarskú ekonomiku reálnu alternatívu rozvoja.

Ale čo je ešte dôležitejšie, Orbán ochránil krajinu pred maďarským majdanom, ktorý sa pred rokom pripravoval podľa plánu,  pripravoval prehnane starostlivo, a vtedy ešte nikoho nenapadlo, že Orbána bolo rozhodnuté  odstrániť, aby bola eliminovaná prekážka na ceste „utečencov“ do Európy.

Maďarský majdan zaškrtili bez hluku a prachu, šikovne, korektne, ale veľmi rozhodne.

А potom sa Orbán odvážne postavil do cesty armády invázie, takzvaných „utečencov“ — zatiaľ je jediným premiérom v Európe, ktorý nie slovom, ale skutkom zachránil svoju krajinu pred touto inváziou.

V septembri som pozoroval a natáčal na video ako maďarská polícia odprevádza davy prišelcov k rakúskym hraniciam – tvrdohlavo, korektne, ale veľmi tvrdo.

Niekoho okrádať alebo znásilňovať v Maďarsku „utečenci“ nemali žiadnu šancu.

Po tomto všetkom sa z diktátora a takmer fašistu Viktor Orbán premenil na ozajstného hrdinu Európy.

Pravdaže, nie pre európske médiá, ale pre široké masy Európanov, ktorým Orbánov príklad priniesol nádej.

Orbán sa postavil na čelo odporu voči diktátu Bruselu, ktorý je v podstate svojej diktátom USA rukami Bruselu.

Jeho vyjadrenia posledných týždňov nielenže zodpovedajú jeho  skutkom, začínajú rysovať kontúry  novej budúcnosti pre celú Európu.

Samovražda Európy, zrada euroelity, šialenstvo a rozpad Európskej únie  — o  tom všetkom systematicky a podložene rozpráva Viktor Orbán  a skôr alebo neskôr ho začuje Európa.

Nemôže ho nezačuť.

Pretože nákazlivý je nielen zlý príklad —  nákazlivý je niekedy aj príklad dobrý, obzvlášť keď v Európe čoraz silnejšie cítiť vo vzduchu nebezpečenstvo.

Tu je zaujímavý citát.

„Na pravoslávny Štedrý večer sa v jednom penzióne v  Niedzici na juhu Poľska   stretli dvaja ľudia — premiér Maďarka Viktor Orbán a prezident strany Právo a Spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński, ktorého v súčasnosti považujú za najmocnejšieho človeka v Poľsku.“ О čom bolo toto mimoriadne nezvyčajné stretnutie  sa čoskoro dozvieme na základe jeho výsledkov.

Prvý výsledok je už viditeľný  — Maďarsko vyhlásilo, že nepodporí žiadne európske sankcie proti Poľsku. Aj napriek tomu, že predchádzajúce vlády Poľska nadávali Orbánovi ako len mohli.

Časy sa menia.

Poľsko sa správa nasledujúc Orbánov príklad stále viac samostatne  — v Poľsku začína vlastný majdan, to je univerzálny liek deduška Sorosa pre neposlušné krajiny a národy, ktorý našťastie pôsobí stále slabšie.

Myslím si, že Kaczyński sa pokúsil prebrať od Orbána skúsenosti a snažil sa zosúladiť spoločné kroky  s Orbánom a myslím si, že sa dohodli.

Konkrétne uvažujem nad myšlienkou  vydať v európskych rečiach knihu o  fenoméne Orbána  — aby tohto nového hrdinu Európy lepšie poznali a chápali  nielen v Maďarsku.

Centrálno-európsky zväz ako nová tretia sila v Európe 

Približne pred dvomi mesiacmi v auditóriu  európskych politikov som vyjadril predpoklad, že svoju budúcnosť Európa môže uvidieť celkom konkrétne v tom, čo sa deje na Ukrajine.

A že alternatívou „ukrajinizácie“ Európy sa môže stať nový geopolitický blok s názvom Centrálno-európsky zväz.

Tento blok sa bude prevažne formovať kopírujúc kontúry bývalého Rakúsko-Uhorska, môže zahŕňať Poľsko a iné krajiny.

Nadišiel čas podložiť tieto myšlienky.

Európska únia stratila dych ako projekt a bude sa rozpadávať, presnejšie už sa rozpadá v tých istých švíkoch, na základe ktorých sa tak dlho zošívalo toto spoločenstvo jednoty, šťastia a prosperity.

EÚ, tento európsky „nezbúrateľný zväz“ («союз нерушимый») sa ukázal byť oveľa menej  pevnou konštrukciou ako ZSSR, na ktorý v EÚ ktovie prečo stále častejšie spomínajú.

Švíky, v ktorých sa zošívala EÚ a ktoré sa dnes trhajú, to sú hranice bývalých európskych veľmocí, hranice Varšavského bloku, hranice juhoslovanskej federácie.

Všetko to  narýchlo zošívali v eufórii z rozpadu ZSSR, ale zošili, ako sa ukázalo, nie nadlho.

Dnes na Európu tlačí vektor obrovskej sily, ktorý je pre Európanov celkom nepochopiteľný. Ale práve táto sila rozkladá a rozloží EÚ, ktorej ponúkli voľbu  medzi slučkou alebo gilotínou.

Voľba je nasledovná: alebo sa EÚ premení na transatlantickú štruktúru, v ktorej moc bude plne v rukách jej atlantickej časti, a tomu, čo predtým sa nazývalo Európska  únia zostanú iba oči pre plač.

Alebo  EÚ budú  rozkladať a ponárať do riadeného chaosu podľa už dobre známych scenárov, pričom ukrajinský  scenár je na prvom mieste.

Teraz USA vháňajú EÚ do transatlantickej zmluvy  ako tvrdohlavú kravu do maštale, za účelom čoho už používajú tvrdé nástroje — vlna teroru, invázia „utečencov“, údery zasadzované európskemu automobilovému priemyslu.

Ak ju tam zaženú, Európu  zbavia nielen zbytkov suverenity, zbavia ju  všetkého, ozbíjajú tak ako nezbíjali ešte nikdy.

Táto perspektíva je mnohým európskym lídrom dostatočne jasná, práve preto bučia, bránia sa a drzo  sa dožadujú, aby im dali prečítať text tejto otrokárskej zmluvy.

Európskym lídrom však nie je jasné  čosi iné.

Teror proti Európe a jeho posledná  veria v podobe sex-teroru rukami a inými časťami tela „utečencov“ –  to je zatiaľ iba varovanie, zle voňajúce  kvety.

Ovocie je naplánované ako dezert a vyzerá drsne.

Je možné prerastanie vojny v Sýrii do veľkej vojny na Blízkom Východe, rozpad Turecka ako jej prvý a rýchly výsledok a vlna 10-15 miliónov utečencov, ozajstných aj údajných, zaplaví Európu v podobe neodvratného výsledku.

А USA a Anglicko budú veľmi súcitiť, veľa radiť, ale predovšetkým požadovať, aby práva „utečencov“ neboli obmedzované.

Všetko to pre zaslepených, krátkozrakých politikov Európy, ktorí sa živia správami zo svojich vlastných novín, ktoré vlastnia spravidla cudzie mediálne korporácie, v súčasnosti ešte znie neuveriteľne, ale je to pritom vcelku reálna perspektíva.

Pravda, kľúče od veľkej vojny na Blízkom Východe už nie sú len v rukách USA. Znovu sa tam objavilo  Rusko ako kľúčový hráč, Európa by sa mala modliť za Rusko a nie sa zahrávať so sankciami, ale Európa to všetko nechápe.

A ani nepochopí.

V Európe však ešte sú nie celkom beznádejní „mladí Európania“, noví členovia EÚ.

Títo nováčikovia, ktorí údajne zbohatli na eurofondoch  a oslnivých kariérach údržbárov v starej Európe, ešte nie sú zbavení  zdravého rozumu a masovo odmietajú prijímať utečencov, čo sa výrazne ukázalo na správaní Orbána, ktoré začali kopírovať aj premiér Slovenska Robert Fico a potom prezident Českej republiky Miloš Zeman.

A teraz sa pripájajú  Poliaci, pričom pripájajú sa vážne, podporujú ich americkí priatelia, aby spravili život Nemecka a EÚ ešte zaujímavejším.

Cesty a osudy mladej a starej Európy sa rozchádzajú práve tu a teraz  — stará Európa politicky korektne súhlasí s tým, že na jej území  sa udeje experiment výmeny obyvateľstva, že domorodci-Európania sa postupne dostanú do postavenia amerických indiánov.

Zatiaľ títo mladí ešte akosi nedozreli.

Prvotný základ pre centrálno-európsky zväz bude tvoriť práve táto „nezrelosť“ mladých členov EÚ, ktorí nestihli  vyspieť až k plnému súboru tolerantných európskych hodnôt.

Maďari, Slováci, Česi, Poliaci už teraz vystupujú proti invázii utečencov ako jednotný front.

Ale existujú aj hlbšie dôvody pre takýto zväz.

Všetci si pamätáme termíny, ktoré sa nikdy neujali — nárazníkové pásmo, pohraničné krajiny, mladá Európa.

Zatiaľ čo centrálno-európsky zväz  sa môže stať nie termínom, ale novou silou, pretože pre značnú časť Európanov bude predstavovať jedinú možnosť ako sa vyhnúť vojnám a prežiť.

Pretože zlovestný svetový prediktor predpísal starej  Európe  dlhú novú epochu občianskych, etnických, náboženských vojen a konfliktov.

Predpísal epochu diverzií a teroru.

Predpísal spravodlivo práve to, že veľké  európske impériá  a veľmoci stáročia rozsievali po celom svete.

Ale veď budúci členovia nového geopolitického bloku práve to všetko vôbec nerozsievali a budú masovo odmietať žať tieto otrávené plody.

A to tiež bude spravodlivé.

Aké geopolitické úlohy môže riešiť tento nový zväz?

Predovšetkým vytvorí spoľahlivú neutrálnu nárazníkovú zónu medzi starou Európou a Ruskom a tak zachráni nielen seba —   zachráni predovšetkým starú Európu  pred samovražedným stretom s Ruskom.

Pretože večnú anglosaskú úlohu poštvať veľké európske národy do vojny proti Rusku zatiaľ nikto nezrušil.

Pravda, na Ukrajine sa to nepodarilo, ale proces predsa pokračuje.

Pritom nebude principiálne, či noví Európania zostanú v NATO alebo nie  — principiálna bude ich pozícia nepremeniť sa na nepriateľov Ruska, nezapojiť sa do nového  celoeurópskeho  ťaženia proti Moskve, ktoré  znovu pripravujú Anglosasi a Američania.

Pripravujú pretože ho pripravovali vždy, pretože nič iné vo vzťahu k Rusku nevymysleli  a nevymyslia.

Dovolia starí Európania a USA, aby sa sformovala nová tretia sila v Európe?

Pravdaže nedovolia, ale môže to dopadnúť tak, že ich povolenie nebude nevyhnutné.

Je užitočný takýto vývoj pre Rusko?

Nesporne užitočný a progresívny.

Rusko  v súčasnosti  nemá reálne páky, aby podporilo  túto rodiacu sa tretiu  silu, ale v blízkej budúcnosti sa takéto páky môžu objaviť.

Pričom vytvárať ich budú samotní starí Európania svojou šialenou samovražednou  politikou.

Končiac tieto postrehy, napísané v rámci rubriky Rozviedka budúcnosti, zatiaľ nebudem predpovedať ani samotnú  reálnosť vytvorenia centrálno-európskeho zväzu ani tým viac termíny jeho realizácie.

Ale s istou dávkou spokojnosti môžem konštatovať: kolonizovaná postkomunistická Európa už má  reálne páky odporu.

Teda nie vždy to býva tak, že malých, slabých a chudobných sa nikto nič nepýta.

Samotná myšlienka takéhoto zväzu reálne mení európsku politickú  situáciu.

11. januára 2016 v éteri  slovenskej televízie  ТА3 slovné spojenie „centrálno-európsky zväz“ zaznelo  po prvý krát, v rámci možností som sa pokúsil vysvetliť, že v prípade rozpadu EÚ sa to môže stať jediným východiskom pre Slovensko a Slovákov.

Sergej Chelemendik