Šefčovič: Verejná mienka tlačí politikov ku konečnej dohode o zmenách klímy

Brusel 2. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Thierry Monasse)

Pri predošlých klimatických summitoch sa najvyšší lídri stretávali až na konci podujatí, pričom texty dohôd boli plné sporných častí a zátvoriek a bolo málo času na odstraňovanie rozporov a dosiahnutie dobrej dohody. V Paríži dali najvyšší lídri sveta už na začiatku jasné politické mantinely pre vyjednávačov, aby sa rokovania uberali tým správnym smerom

Európska komisia (EK) dúfa, že sa na klimatickom summite (COP21) v Paríži podarí urobiť prielom v rokovaniach a vznikne tak dohoda, ktorá navedie našu planétu na bezpečnú trajektóriu otepľovania. To by malo zaistiť, aby sa neprekročil limit, pred ktorým varujú vedci – dva stupne Celzia do konca tohto storočia. Pre TASR to uviedol podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Slovenský eurokomisár sa v mene exekutívy EÚ (7.-8.12) zúčastní na troch doplňujúcich podujatiach v závere parížskej konferencie. S úmyslom cielene vplývať na tvorbu lepšej klimatickej politiky sa stretne s predstaviteľmi podnikateľskej sféry a priemyslu, so zástupcami miest v EÚ a členmi vedeckej komunity.

Šefčovič zdôraznil, že EK považuje prebiehajúce rokovania v Paríži za životne dôležité, lebo nastal čas, aby svetové spoločenstvo urobilo výrazný pokrok v boji proti klimatickým zmenám. Dodal, že ak sa k Európe pridajú aj ostatné svetové ekonomiky, tak sa spoločným a sústredeným úsilím podarí úspešne bojovať s klimatickými zmenami.

“Situácia po Kjóte bola taká, že v systéme bolo len 35 krajín, ktoré pokrývali ani nie 13 percent globálnych emisií. Dnes sa blížime k počtu krajín, ktoré predložili národné záväzky, ktorý zodpovedá počtu účastníkov rokovaní – 196 – čo je obrovský úspech. Už dnes máme pokryté emisie nad 90 percent,” opísal Šefčovič situáciu na začiatku parížskych rokovaní. To podľa neho vytvorilo optimistickú náladu, že sa podarí dosiahnuť prielom v rokovaniach a dospieť k dobrej dohode.

Podľa jeho slov je cieľom EÚ dostať záväzný cieľ o maximálnom zvýšení teploty o 2 stupne do konca storočia do finálnej dohody. Únia zároveň presadzuje aj to, aby bol súčasťou dohody aj verifikačný mechanizmus, ktorý umožní preverovať, čo si krajiny plnia svoje záväzky na znižovanie emisií. Mal by tiež umožniť každých päť rokov analyzovať dosiahnutý pokrok a nedostatky a zakomponovať do plánov boja proti klimatickým zmenám aj najnovšie vedecké objavy.

Šefčovič upozornil, že kľúčom k úspechu summitu bude ako sa k tomu postavia veľké krajiny. Ocenil, že USA sú jasne v prospech dohody a presadzujú ambiciózne ciele. Dodal, že veľkú zmenu badať v prístupe Číny, ktorá po prvýkrát prejavila záujem zapojiť sa do tohto procesu, predstavila svoj národný záväzok a spôsob, akým chce znižovať svoje emisie CO2. Podobné ambície, má podľa neho aj India.
“Dá sa povedať, že diplomatické úsilie, ktoré bolo smerované k týmto kľúčovým partnerom sa vyplatilo. Predpolie na dosiahnutie dohody je lepšie než kedykoľvek predtým, ale dohoda je vždy dosiahnutá až po poslednom písmenku a po poslednej bodke,” upozornil.

Podľa neho pre úspech tejto konferencie je dobré, že ju na návrh Francúzska hneď na začiatku odštartovali prezidenti a premiéri zúčastnených krajín. Pri predošlých klimatických summitoch sa najvyšší lídri stretávali až na konci podujatí, pričom texty dohôd boli plné sporných častí a zátvoriek a bolo málo času na odstraňovanie rozporov a dosiahnutie dobrej dohody. V Paríži dali najvyšší lídri sveta už na začiatku jasné politické mantinely pre vyjednávačov, aby sa rokovania uberali tým správnym smerom.

Šefčovič upozornil, že vyjednávači v Paríži sú aj pod silným tlakom verejnej mienky. Ocenil pritom mobilizáciu občanov na všetkých kontinentoch, ktorí volajú po dosiahnutí konečnej dohody o klíme.

K tomuto stavu podľa neho viedli aj mnohé prírodné katastrofy z posledných rokov spôsobené otepľovaním. Či už ide o silné povodne v Európe, čoraz častejšie tornáda v USA, tajfúny a monzúny v Ázii alebo dlhé a ničivé suchá v Afrike, ktoré vedú k migračným pohybom; to všetko núti ľudí všímať si riziká prudkých klimatických zmien. Tieto katastrofy viedli k stratám na životoch a veľkým ekonomickým stratám v podobe poškodeného životného prostredia, zničených infraštruktúr, zdevastovaných miest a priemyselných parkov.

“To všetko prispieva k tomu, že verejná mienka tlačí na politikov, aby našli dohodu a vytvorili funkčný systém, ktorý zaistí vývoj ľudstva na udržateľnej krivke. Aby sa planéta neprehrievala viac, ako to dovolí jej ekosytém,” povedal v závere Šefčovič.