Šefčovič: Slovensko potrebuje solídnu reprezentáciu, nie experimenty

Bratislava 12. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Silnejšia sociálna politika pre starších a mladé rodiny, priemyselná politika, oživenie agrosektora. Aj za to sa chce zasadzovať Maroš Šefčovič, ak by sa stal prezidentom SR. V rozhovore pre TASR zdôrazňuje postavenie Slovenska v Európskej únii, ale hovorí, že si vie predstaviť aj našu aktívnejšiu úlohu v Moskve pri tlmení napätia

Slovensko podľa neho potrebuje solídnu reprezentáciu, profesionálny výkon funkcie a prezidenta, na ktorého budú ľudia hrdí. S experimentmi by Šefčovič, ako tvrdí, do politiky nešiel.

Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné? Mal by ich mať viac? Ktoré?

Som presvedčený, že hlava štátu má dostatočné kompetencie. Záleží, ako ich bude využívať, ako aktívne bude vstupovať do nastoľovania tém, ktoré Slovensko potrebuje. Tá najsilnejšia je, urobiť viac pre to, aby sme upokojili situáciu v krajine, aby sme začali pracovať na celospoločenskom zmieri. A tiež témy, kde môže prezident vytvoriť atmosféru na riešenie dôležitých oblastí. Určite silnejšia sociálna politika pre starších a mladé rodiny. Potrebujeme veľmi jasnú priemyselnú politiku ako ďalej. A určite by bolo hriechom, keby sme sa nepokúsili oživiť agrosektor. Sme stále vidiecka krajina a naše pôdohospodárstvo ponúka možnosti, ktoré sme posledné roky nevyužívali.

Cez akú kompetenciu by prezident mohol prispieť k zmieru a k tomu, aby spoločnosť bola pokojnejšia?

Ak by mi dali ľudia dôveru, hneď na ďalší týždeň by som požiadal o vystúpenie v Národnej rade SR s mimoriadnou správou o situácii na Slovensku, kde by apel na zmier zaznel voči poslancom aj celej spoločnosti. Chcel by som tiež rokovať s predsedami všetkých relevantných politických strán, s mienkotvornými osobnosťami a hľadal by som aj spôsob, ako korektne komunikovať s médiami. Aby sme si uvedomili, akú máme zodpovednosť za atmosféru, v ktorej žijeme. Politický konflikt, ktorý máme, nám štiepi rodiny, kazí nám to vzťahy na pracovisku, odčerpáva nám to energiu z krajiny a nevenujeme sa podstatným otázkam. Využil by som svoje diplomatické skúsenosti, aby sme hrany obrusovali a aby sme situáciu upokojovali.

Správu o stave republiky by ste predkladali pravidelne? Zúčastňovali by ste sa aj na rokovaní vlády?

Chcel by som tento inštitút využívať aktívne. Hľadal by som čo najefektívnejšiu kombináciu spolupráce. Výsledky by som chcel dosahovať tak, že by sme organizovali okrúhle stoly s odborníkmi ku kľúčovým témam – sociálna politika pre starších a mladé rodiny, priemysel a pôdohospodárstvo. Venoval by som sa týmto témam ako patrón a som si istý, že by z týchto diskusií vzišli dobré myšlienky, vytvorila by sa atmosféra. A mojou snahou by bolo konštruktívne komunikovať s vládou, parlamentom, združeniami, ktoré sa angažujú v týchto oblastiach a aby sme prinášali konkrétne opatrenia.

Aj vaším cieľom by zrejme bolo to, aby sme ako spoločnosť neboli konfrontovaní s takými animozitami medzi prezidentom a predstaviteľmi Smeru-SD, ako sme tomu teraz…

To napätie, ktoré tu je, sa akumulovalo dlhšie obdobie. Ja som celý svoj život pracoval s rôznymi politickými reprezentáciami. Vždy som sa dokázal dohodnúť. Toto by bola moja diplomatická výbava, ktorú by som chcel vniesť, aby sme odstraňovali animozity a prinášali riešenia pre ľudí.

Máte bohaté skúsenosti zo zahraničnej politiky. Ako by ste sa chceli ako prezident podieľať na zahraničnej politike Slovenska?

Mal by som veľký záujem o to, aby sme pokračovali v hraní Európskej ligy majstrov, pokiaľ ide o EÚ. Lebo počúvam vyjadrenia niektorých protikandidátov a tí by nás chceli stiahnuť na nejakú okresnú ligu a nižšie a ja si myslím, že Slovensko je už niekde inde. Naša ambícia musí byť, aby sme boli pri stole, kde sa bude formovať užšia európska spolupráca. Aby sa to robilo so slovenským pričinením, aby sme boli spolutvorcom toho nového. A čo mi teraz chýbalo, bola prítomnosť prezidenta SR v kľúčových veľmociach – Biely dom, Zakázané mesto v Pekingu či Kremeľ. Myslím si, že slovenský prezident by mal byť prijímaný na najvyššej úrovni v týchto kľúčových veľmociach.

Ste výrazne proeurópsky politik. Nevyrušuje vás, že aj zo strany niektorých predstaviteľov koalície a najvyšších predstaviteľov zaznievajú slová, prejavy, ktoré by akoby spochybňovali proeurópsku a prozápadnú orientáciu Slovenska?

Najdôležitejšie je, že v kľúčových líniách máme jasno. Veľmi dôležitá je ambícia byť spolutvorcom európskej spolupráce. Dôležité je, že si musíme jasne vedieť povedať červené línie, kam by sme nešli. V našich rukách napríklad musí zostať rozhodovanie o tom, aké dane budeme mať, o tom, kto bude na Slovensko pozvaný, pokiaľ ide o migráciu. A dôležité je tiež dodržiavanie kultúrno-etických hodnôt. To, ako sa pozeráme na manželstvo, rodinu. O tom sa vždy bude rozhodovať doma na Slovensku. Ale poďme sa pozrieť na to, ako donútiť nadnárodné koncerny platiť dane v krajinách, kde dosiahli zisk. To sa dá dosiahnuť koncentrovaným európskym tlakom a tu by sme mali spolupracovať viac.

Sú protikandidáti, ktorí zdôrazňujú geopolitické postavenie Slovenska ako istý most medzi Západom a Východom. Prezident Kiska zdôrazňuje prozápadnú orientáciu. Išli by ste v jeho šľapajach alebo by ste sa cítili lepšie v pozícii prezidenta štátu, ktorý je tým spomínaným mostom?

Sme súčasťou EÚ a NATO, máme vynikajúcu diplomaciu, diplomatov. Naša diplomacia má veľmi dobrý cveng v zahraničí. Mohli by sme urobiť viac aj vo vzťahu k Ruskej federácii. Vo vzťahu k Ukrajine sme ukázali, ako vieme pomôcť, keď treba, reverzným tokom plynu. Počúvajú nás na Západnom Balkáne. Viem si predstaviť, že by sme vedeli byť aktívnejší v Moskve, vedel by som byť aktérom, ktorí sa angažujú, aby sa napätie tlmilo. Dnes to má na pleciach pani Merkelová s pánom Macronom a chýba mi tam niekto zo strednej Európy.

Chceli ste, aby kampaň nebola o útokoch. Prečo ste potom zaútočili na Zuzanu Čaputovú v súvislosti s otázkou udeľovania milostí? Bol váš nápad upozorniť na možnú dohodu vašej protikandidátky a súčasného prezidenta ohľadom kauzy KTAG?

Od začiatku som hovoril, že urobím všetko pre to, aby som kampaň urobil konštruktívne, aby sme súperili programami. Táto otázka, ktorú spomínate, vyvstala z komunikácie pani kandidátky s médiami. A ja som vzhľadom na to, ako ľudia citlivo vnímajú korupciu a rovnosť pred zákonom, len položil otázku. Ja si neviem predstaviť, že by som v tejto atmosfére udelil politikovi amnestiu či milosť. Len som chcel počuť odpoveď pani protikandidátky.

Je tu aj otázka, či Maroš Šefčovič nebude v područí Smeru-SD. Ako zabezpečíte svoju nezávislosť?

Ja si vážim stranu aj voličov Smeru-SD. A na otázku, ako dokážem nezávisle fungovať, je odpoveďou moja desaťročná história. Potvrdzoval som to doteraz v praxi. Veľmi si vážim svoju morálnu integritu.

Pokúšali ste sa získať podporu iných strán a prípadne sa dohodnúť s niektorými z protikandidátov, aby odstúpili vo váš prospech?

Máme férovú súťaž, slobodné voľby, žiadny prieskum nemôže nahradiť spočítanie hlasov. Dajme voľný priebeh diskusii, usilujme si získať dôveru ľudí. Určite sa o to usilovať nebudem, pôjdem tak ďaleko, ako ma ľudia pustia.

Hovorí sa, kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Čoraz viac rezonuje meno Štefana Harabina. Považujete ho za vážneho súpera v súboji o druhé kolo volieb?

Všetci súperi sú vážni. Snažím sa prezentovať kandidatúru, ktorá osloví voličov. Viem ponúknuť konštruktívnejšiu formu výkonu funkcie prezidenta. Určite by som nešiel do domácej či zahraničnej politiky s experimentmi. Slovensko potrebuje solídnu reprezentáciu, profesionálny výkon funkcie a prezidenta, na ktorého budú ľudia hrdí. Chcem byť prezidentom pre všetkých.

Ako bude vyzerať váš kontakt s voličmi? V Prezidentom paláci býva deň otvorených dverí.

Chcel by som otvoriť ľuďom Grasalkovičov palác. Jeden deň v roku nestačí, aspoň raz za mesiac by mal mať prezident, nazvime to úradné hodiny, kedy by ľudia mohli za ním prísť. Ja mám rád kontakt s ľuďmi. Možno by sme sa mohli pozrieť na to, ako obnoviť úradovňu v Košiciach.

Prezident je hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek na mierových misiách NATO? Podporovali by ste ich?

Určite by som podporoval našich vojakov a snažil by som sa, aby sme záväzky v NATO a financovanie našich ozbrojených síl využívali efektívne. Aby sme čo najviac zbraňových systémov vyrábali na Slovensku a aby sme garantovali našim vojakom a vojačkám, že budú najlepšie vybavení.

Jednou z hlavných tém tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere-SD bol navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy?

Bol som prekvapený, že sme s rokovaniami čakali až do 16. februára (uplynulo funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov ÚS, pozn. TASR), akoby sme nevedeli, že tento dátum príde. Keby som bol v tejto situácii, venoval by som tomu pozornosť od minulého leta, jesene. Treba hľadať prienik medzi prioritami prezidenta, koalície a opozície. Cieľom malo byť to, aby kandidáti mali čo najširšiu podporu. Dúfam, že z tých 30 kandidátov, ktorí sa prihlásili, bude navolený adekvátny počet kandidátov, z ktorých prezident vyberie sudcov tak, aby bol Ústavný súd SR funkčný.