Môj profil 
Predplatné
Európske odvetvie leteckej dopravy priamo zamestnáva dva milióny ľudí a k HDP EÚ prispieva sumou 110 miliárd eur. Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič a eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová dnes v spoločnom vystúpení upozornili, že EÚ si želá, aby jej letecká doprava zostala konkurencieschopná a zachovala si postavenie svetového lídra v tejto oblasti.
Hlavný odkaz je, že silné a otvorené odvetvie leteckej dopravy prinesie prospech nielen podnikom, ale aj európskym občanom, keď im poskytne väčšieho počtu leteckých spojení so zvyškom sveta, a to za nižšie ceny.
“Predložená stratégia vytyčuje komplexný a ambiciózny akčný plán na udržanie vedúceho postavenia tohto odvetvia,” uviedla Bulcová. Spresnila, že občania EÚ budú profitovať zo širšieho výberu, nižších cien a najvyššej úrovne bezpečnosti a ochrany.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že záujmom EÚ je v roku 2016 výraznejšie pokročiť v riadení leteckej prevádzky. Už niekoľko mesiacov má komisia na stole návrh na zlepšenie navigácie na európskej oblohe, ale tento návrh je zablokovaný v Rade. Bez ústretovosti členských štátov a pri zachovaní súčasnej roztrieštenosti európskeho vzdušného priestoru v podobe 28 národných vzdušných priestorov aj naďalej bude EÚ ročne strácať viac ako päť miliárd eur. Tomu chce predísť projekt “jednotného európskeho neba” zameraný na optimalizáciu využívania najrušnejších letísk a monitorovania prepojenosti v rámci EÚ i mimo nej s cieľom zistiť a odstrániť nedostatky.
“Lietadlá si nemôžu vybrať tú najekonomickejšiu cestu, ktorou by lietali, ušetrili na palive a znížili emisie CO2 o 50 miliónov ton ročne,” skonštatoval Šefčovič. V dôsledku kapacitných obmedzení na letiskách EÚ hrozí, že Európania by mohli do roku 2035 prísť až o 818.000 pracovných miest.
Šefčovič spresnil, že vďaka ďalšiemu návrhu EK by sa lepšie využívala aj kapacita lietadiel. Zámerom je lepšie využiť časy medzi pristávaniami a odletmi, s ktorými by aerolínie mohli obchodovať alebo si ich medzi sebou vymieňať. Okrem toho EÚ je v tejto oblasti aj za férovejšiu konkurenciu pokiaľ ide o vonkajšie dohody o leteckej doprave, čiže o aerolínie z tretích krajín, s ktorými kde je snaha vstupovať do bilaterálnych vyrovnaných vzťahov.
“Členské štáty si uvedomujú ako výrazne by jednotné európske nebo prospelo k zrýchleniu letovej prevádzky, zníženiu nákladov a emisií CO2. Na druhej strane je niekoľko bilaterálnych problémov, ktoré tento proces brzdia,” priznal Šefčovič.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z EÚ je jednou z politických prekážok na presadenie idey jednotného neba diplomatický spor medzi Španielskom a Britániou kvôli Gibraltáru. V technickej rovine sú určitou brzdou obavy leteckých dispečerov, že spriehľadnením európskej vzdušnej zóny príde časť z nich o prácu a do úvahy treba brať aj ekonomické zisky členských krajín vyplývajúce z poplatkov za prelety cez národný vzdušný priestor.
“Jeden z dôvodov prečo pokročiť čím skôr v presadzovaní jednotného európskeho neba je aj to, že pri porovnaní so Spojenými štátmi Američania zvládnu o 70 percent letov viac a zamestnajú o 19 percent menej leteckých dispečerov, čo znamená, že na letovej hodine ušetria 25 percent v porovnaní s európskymi aerolíniami,” opísal situáciu Šefčovič.
Ďalší dôraz je podľa Šefčoviča na zefektívňovaní bezpečnostných kontrol cestujúcich a ich batožiny, kde chce EÚ vďaka výskumu a najnovších vedeckých poznatkov hľadať riešenia na výrazné skrátenie doby a spôsobu kontroly na letiskách.
Komisárka Bulcová pripomenula, že EÚ v spolupráci so Združením európskych letísk sa snaží zabezpečiť pitnú vodu zadarmo na letiskách, alebo aby cena fľašky vody nepresiahla jedno euro.
.jpg)
.JPG)
