Tí istí novinári a politici však nerozmýšľajú nad svojím cieľom masívne zvýšiť prisťahovalectvo do Nemecka a vytvoriť v srdci Európy posteurópsky, multikultúrny režim.

Francúzsko ukazuje nemeckej politickej triede cestu, pretože sa už oveľa dlhšie vyrovnáva s oveľa ťažším a väčším počtom prisťahovalcov – a to všetko proti odporu Francúzov. Remix News už dlho informuje o tom, ako prieskumy verejnej mienky spred desiatok rokov ukazujú, že Francúzi sú v drvivej väčšine proti masovej imigrácii, dokonca v oveľa väčšom počte ako Nemci. V skutočnosti sú Francúzi vo svojich názoroch na migrantov vyslovene pravicoví, a to až do takej miery, že dokonca aj väčšina tých, ktorí volia ľavicové strany, je vyslovene nepriateľská voči väčšiemu počtu nových prisťahovalcov. Olaf Scholz, ktorý je Macronovým spojencom, si zjavne robil poznámky.

Podobne ako Macronovi, aj Scholzovi pomáha mediálny establišment, ktorý je pevne v jeho tábore. Ľavicovo-liberálna vláda si uvedomuje, že tlak na prisťahovalectvo narastá do takej miery, že sú zatiaľ potrebné určité “tvrdé reči”, aj keď konečným cieľom je zvýšiť počet prisťahovalcov, a to prostredníctvom legálneho prisťahovalectva.

Aby sme pochopili, ako Scholz využíva Macronovu príručku, treba sa najprv pozrieť na jeho posledný “bombastický” rozhovor v Der Spiegel. Táto zvyčajne pro-migračná publikácia nedávno uverejnila Olafa Scholza na svojej obálke s titulkom, v ktorom sa píše: “Olaf Scholz: “Musíme konečne vo veľkom deportovať.” Der Spiegel neukazuje Scholza v negatívnom svetle. V skutočnosti mu má pomôcť predať jeho posolstvo.

Samotný článok obsahuje lesklé fotografie Scholza, ktorý vyzerá pripravený riešiť imigračnú krízu vlastnými silami. Je to skrátka reklama, ktorá sa tvári ako novinárska práca – a ktorá bude Scholza výrazne prezentovať pri pokladniach supermarketov a v čakárňach lekárov, kde sa mnohí s časopisom stretávajú. Väčšina z nich sa ani neobťažuje čítať obsah článku, ale to je pre Scholza a jeho vládu len dobre.

Scholz, podobne ako Macron, sa počas rozhovoru pohybuje na tenkej hranici, keď hovorí, že imigrácia musí byť kontrolovaná, aby sa zachránil sociálny systém Nemecka:

“Každý, kto chce neobmedzené prisťahovalectvo, musí byť úprimný a povedať, že potom by sme neboli schopní udržať sociálny štát, ktorý máme dnes. To z nás však nerobí nehumánnych ľudí. Pretože sme zodpovední za to, aby naša spoločnosť fungovala. K tomu patrí aj určitá miera tvrdosti. Musíte mať silu povedať ľuďom, že tu, žiaľ, nemôžu zostať.”

Aby sme pochopili Scholzov obrat k tvrdým rečiam o prisťahovalectve, pozrime sa na to, čo už roky hovorí Macron – a ako ho Scholz často napodobňuje. Ako Macron dokazuje, má neuveriteľnú schopnosť zapáčiť sa všetkým poslucháčom, dokonca aj v tom istom rozhovore, pričom neponúka žiadnu zmysluplnú reformu alebo opatrenia v otázke prisťahovalectva.

Deportácie

Ešte v roku 2019 Emmanuel Macron v rozhovore pre Valeurs Actuelles povedal, že chce, aby bolo deportovaných “100 percent” všetkých migrantov, ktorí by vo Francúzsku nemali byť. Miera deportácií v krajine nikdy nepresiahla 15 percent a v prípade niektorých problematických skupín, ako sú napríklad Alžírčania, je miera deportácií priepastných 0,2 percenta.

Scholz, rovnako ako Macron, nemá v úmysle deportovať nikoho vo vážnom počte. Šéf policajných odborov v krajine Rainer Wendt v denníku Der Speigel hodil studenú vodu na Scholzovo “tvrdé” imigračné vyhlásenie, keď pre FOCUS povedal: “Približne 50 000 ľudí, ktorí sú zo zákona povinní opustiť krajinu, by trvalo viac ako 80 rokov, kým by ich deportovali do ich vlasti, počas ktorých by sem prišli milióny ľudí.”

V skutočnosti by návrh zákona nemeckej vlády viedol len k ďalším 600 prípadom deportácií. “Ľudia sú už naozaj unavení z toho, že ich takto vodia za nos, semaforová (koalícia) by sa naozaj nemala čudovať, že jej čísla vo voľbách prudko klesajú,” povedal ďalej Wendt. “Každé dieťa, ktoré ovláda základnú aritmetiku, rozpozná klamstvo vlády, najmä kancelára Scholza, ktorý sa snaží tieto plány predať ako zmenu azylu pitoresknými slovami.”

Imigrácia a kultúra

V roku 2020 Macron povedal, že francúzskym moslimom hrozí, že vytvoria “protispoločnosť”. Povedal, že islamský “separatizmus” je pre Francúzsko hrozbou. Uviedol tiež: “V súčasnosti je v Európe viacero krajín, ktoré sa snažia o to, aby sa im dostalo pomoci: “Islam je náboženstvo, ktoré je dnes v kríze na celom svete, nevidíme to len v našej krajine.” Macron potom v tom istom prejave povedal, že tí, ktorí kritizujú moslimskú komunitu, sú “extrémisti”.

Aj v roku 2020, po sťatí učiteľa dejepisu Samuela Patyho mladým moslimským študentom, Macron oznámil “zásah” proti islamu, ktorý zahŕňal snahu zakázať zahraničné peniaze pre imámov, úsilie o výučbu arabčiny na školách a vyčlenenie 10 miliónov eur na podporu islamskej kultúry.

Len tento mesiac v reakcii na propalestínske protesty proti Izraelu Macron vyhlásil, že “štát bude nemilosrdný voči tým, ktorí stelesňujú nenávisť”, a zároveň oznámil, že jeho vláda bude proti extrémistickým cudzincom zasahovať deportáciami. Už v roku 2020 bolo v databáze FSPRT pre osoby zradikalizované ako potenciálni teroristi 8 132 osôb, z toho 4 111 cudzincov a ďalších 851 nelegálnych prisťahovalcov. Francúzske ministerstvo vnútra vtedy oznámilo, že “teroristické riziko zo strany osôb sunnitského pôvodu zostáva hlavnou hrozbou, ktorej čelí naša krajina”.

Scholz medzitým v rozhovore pre Der Spiegel v reakcii na propalestínske demonštrácie povedal: “Takéto činy sú odsúdeniahodné. A áno, zaviazali sme sa, že sa už nikdy nebudú opakovať. Preto sa musíme rozhodne postaviť všetkým, ktorí skandujú antisemitské heslá, ktorí pália izraelskú vlajku, ktorí bez hanby oslavujú smrť tých, ktorí zahynuli pri teroristickom útoku Hamasu. To všetko sú zločiny, ktoré musia byť potrestané.”

Bezpečnosť hraníc

V roku 2020 Macron počas návštevy francúzskej hranice so Španielskom povedal, že “som za dôkladnú revíziu Schengenu s cieľom prehodnotiť jeho organizáciu a posilniť bezpečnosť našich spoločných hraníc riadnymi pohraničnými silami”.

Nasledujúci rok, v roku 2021, Macronova vláda zakázala Generáciu identity, mládežnícku skupinu zameranú na zachovanie francúzskej identity. Skupina sa stala terčom útokov za to, že v Alpách aj na španielskych hraniciach uskutočnila akcie “Bráňme Európu”, v ktorých demonštrovala, aké ľahké je pre nelegálnych migrantov prekročiť francúzske územie.

Podobne ako Macron, aj Scholz často vyzýval na sprísnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ. Zo strany oboch lídrov išlo o prázdnu rétoriku. Namiesto toho sa obaja posunuli smerom k vytláčaniu migrantov do krajín, ako je Maďarsko a Poľsko. Scholz vo svojom rozhovore pre Der Spiegel uvádza: ,,V súčasnosti sa v EÚ nachádza viacero migrantov, ktorí by mali byť odkázaní na migračnú politiku: “A dohodli sme sa na novom mechanizme solidarity v EÚ: Utečenci budú zaregistrovaní v prvej krajine, do ktorej vstúpia, namiesto toho, aby sa im len zamávalo do Nemecka. Na oplátku budú spravodlivo rozdelení po celej Európe. Dúfame, že Európsky parlament tento mechanizmus v najbližších mesiacoch schváli.”

Obe strany imigračnej otázky

V roku 2022 Macron povedal, že “Francúzsko bolo vždy krajinou prisťahovalectva. Je súčasťou našej DNA, je silnou stránkou našej krajiny a vždy sme ju potrebovali pre naše hospodárstvo.”

V tom istom roku Macron povedal, že migrácia z Afriky a Blízkeho východu “môže urobiť Francúzsko väčším”.

V auguste tohto roku Macron povedal, že Francúzsko musí drasticky znížiť imigráciu. Povedal to: “Sme zaplavený imigráciou? Nie. To sa nedá povedať. Ale súčasná situácia nie je udržateľná a musíme výrazne znížiť prisťahovalectvo, počnúc nelegálnym prisťahovalectvom. Máme povinnosť to splniť.” Potom dodal, že Európa musí lepšie chrániť svoje vonkajšie hranice.

Scholz tu zastáva veľmi podobnú líniu, keď v rozhovore pre Der Spiegel oslavuje prisťahovalectvo a zároveň vyzýva na prijatie opatrení proti nelegálnej migrácii. Scholz nakoniec načrtáva, že “budeme potrebovať aj viac prisťahovalectva. Modernizáciou našich imigračných zákonov, zákonom o kvalifikovanom prisťahovalectve, sme vytvorili podmienky na to, aby k nám zo zahraničia prichádzali talentované mozgy a kvalifikovaní pracovníci, ktorých potrebujeme. Nechceme, aby tu len pracovali, ale aby tu žili a integrovali sa – do takej miery, že sa naliehavo chcú stať nemeckými občanmi. Z môjho pohľadu to môže byť dokonca spojené s trochou emócií, ako je to v prípade Spojených štátov.”

Der Spiegel však Scholza občas spochybňuje a v jednej časti rozhovoru spochybňuje jeho motívy.

DER SPIEGEL: Ako nemecký kancelár ste takto ešte nehovorili. Ministerku vnútra Nancy Faeserovú ste nechali, aby situáciu riešila sama. Máme dojem, že výsledky, ktoré dosiahla strana Alternatíva pre Nemecko v krajinských voľbách v Bavorsku a Hesensku, vás presvedčili, aby ste zmenili názor.

Scholz: Váš dojem je nesprávny. Som proti taktickej politike. Vždy musí ísť o vecnú záležitosť a o hľadanie konkrétnych riešení konkrétnych problémov.

DER SPIEGEL: Ťažko sa nám tomu verí.

Scholz: A predsa je to pravda. O mnohom z toho, čo som práve opísal, vláda už dávno diskutuje a je na ceste stať sa realitou.

Ak sa vám mnohé z týchto vyhlásení oboch lídrov zdajú protichodné alebo mätúce, je to tak. Najmä Macron je skutočným profesionálom, pokiaľ ide o oblbovanie celej krajiny v otázke prisťahovalectva – aj keď do veľkej miery len nasleduje stopy svojho predchodcu.

Francúzsky líder zvyčajne reaguje diverznou tvrdou prisťahovaleckou rétorikou po teroristických útokoch, nepokojoch a závažných vraždách s účasťou migrantov, ako bolo napríklad znásilnenie a vražda 12-ročnej Loly alžírskym migrantom s príkazom na deportáciu. Po smrti Loly Macron v rozhovore pre televíziu France 2 povedal: “Nikdy nebudem existenčne spájať imigráciu s neistotou.” V tom istom rozhovore však uviedol, že cudzinci sú zodpovední za polovicu všetkej kriminality v Paríži, pričom povedal: “V Paríži je polovica kriminality: “Áno, keď sa pozrieme na kriminalitu v Paríži, vidíme, že polovica kriminálnych činov pochádza od cudzincov, ktorí sú v nelegálnej situácii alebo čakajú na schválenie azylu.”

Macron v tom istom rozhovore nemá problém priamo si protirečiť v otázke migrácie.

Scholz používa podobnú stratégiu, pretože jednoducho funguje. Pokiaľ máte v rohu väčšinou priateľský mediálny trh, títo novinári môžu predať akýkoľvek uhol pohľadu akejkoľvek časti verejnosti, ktorú v danom okamihu potrebujú, a čím viac protirečení, tým viac môžu tieto protirečenia zabaliť a prispôsobiť správnemu publiku. Macron je koniec koncov stále pri moci a pravdepodobne musel pôsobiť v oveľa zradnejších podmienkach, než akým čelí Scholz v otázke prisťahovalectva.

Scholz a jeho ľavicovo-liberálna vláda sú v stávke a vzhľadom na to, že Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v prieskumoch pohybuje na rekordných hodnotách, by táto strana mohla začať získavať moc na krajinskej úrovni v budúcoročných voľbách na východe krajiny. Súčasná ľavicovo-liberálna vláda má zároveň historicky najnižší rating; väčšina Nemcov tvrdí, že by mala byť odstavená od moci a mali by sa konať predčasné voľby. Situácia je existenčná nielen pre nemeckých vládcov, ale aj pre tých, ktorí riadia dianie v Bruseli.

Scholz sa v konečnom dôsledku snaží preorientovať na masové prisťahovalectvo z Indie a Ázie, podobne ako kanadský model. Konečným výsledkom nie je o nič menšia demografická náhrada Nemcov a v širšom zmysle aj iných národov v celej Európe ako starý model nelegálnej migrácie z Blízkeho východu a Afriky. Tieto nové ázijské skupiny prídu so sťažnosťami voči bielym Európanom, a ak sa tak nestane, súčasné ľavicové vzdelávacie systémy ich indoktrinujú týmito názormi. Budúce Sarah Jeongs prídu do Nemecka so zášťou voči bielym a budúci Humza Yousafs sa budú sťažovať, že nemecká politická trieda je príliš biela, že bieli majú príliš veľkú moc.

Prečítajte si tiež:

• Nemecké mesto plánuje po sťažnostiach migrantov premenovať škôlku Anny Frankovej