Môj profil 
Predplatné
Otvorenie hraníc má svoje pozitíva, ale i negatíva
Skutočnosť, že bez strachu môžeme voľne prekročiť hranice Slovenskej republiky a Maďarska bez toho, aby sme museli prejsť hraničnou kontrolou, prináša veľmi dobrý pocit. Konštatoval to v rozhovore pre TASR starosta pohraničnej obce Medveďov v Dunajskostredskom okrese Ladislav Morva. Napriek tomu, že išlo o dve socialistické krajiny, colné kontroly boli podľa jeho slov veľmi často ponižujúce.
“Všetko má svoje pozitíva a negatíva. Po otvorení hraníc našu obec zaskočila doprava. Je to súčasť schengenského priestoru, ale kamiónová aj osobná doprava zaťažuje našu dedinu, našich občanov,” posťažoval sa starosta s tým, že niekoľkokrát žiadal Dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, aby príslušnými dopravnými značkami ochránili majetok a bezpečnosť obyvateľov obce. “Žiaľ, zákazy vodiči nerešpektujú, naďalej prechádzajú cez našu obec, možno aj preto, že policajti dodržanie dopravného značenia v našej obci kontrolujú len sporadicky,” objasnil Morva a pripomenul, že vypracovanie a realizácia projektu stála obec nemalé finančné prostriedky.
Budovy colnice sú v absolútne dezolátnom stave
Na hraničnom priechode Medveďov – Vámosszabadi chátrajú do dnešného dňa opustené budovy colnice. Dokonca v absolútnom dezolátnom stave je aj stará budova, ktorú pred niekoľkými desaťročiami nahradila nová, spoločná maďarsko-slovenská colnica. “Na hraniciach sa nenachádza ani jeden objekt, ktorý by patril našej obci. Všetky sú na maďarskej strane,” povedal starosta. Obec Vámosszabadi doteraz nenašla možnosť, ako využiť opustené priestory.
V Maďarsku lepší sortiment
“Schengen má tú výhodu, že Medveďovčanom sa kvôli vzdialenosti viac oplatí chodiť do Győru ako do Bratislavy. Győr je susedné mesto a cesta do hlavného mesta SR meria viac ako 60 km,” konštatovala predavačka potravín v Medveďove Erika Víghová. Dodala, že v súčasnosti sa ani obyvateľom Maďarska neoplatí nakupovať u nás. Skôr z Medveďova chodia občania do Maďarska, pretože je tam väčší sortiment. Pred obchodnými reťazcami parkujú v Győri autá najčastejšie z Bratislavy, Galanty a Šale. “Osobne radšej nakupujem u nás, naše produkty sú kvalitné, ale stane sa, že prejdem aj do susedného štátu. Potraviny nakupovať v Maďarsku sa už vôbec neoplatí, čo je pre nás zaujímavé, to je športové oblečenie pre deti. Kurz maďarského forintu teraz nie je na takej úrovni, aby sa vyplatilo chodiť na nákupy,” doplnila.
Podľa starostu Gabčíkova Ivána Fenesa za posledných päť rokov obyvatelia už zabudli na colníkov a tzv. pasovákov. “Schengen je veľmi dobrá vec pre náš región, pre Žitnoostrovčanov, lebo nemajú jazykové problémy. V obidvoch štátoch sa cítime ako doma,” zdôraznil. Ako uviedol, schengenský priestor je pre občanov maďarskej národnosti zaujímavejší, ako pre iných občanov SR. “V Maďarsku bývajú naši príbuzní, máme tam priateľov. Ľudia tam chodia aj za prácou. Mládež študuje v Maďarsku, okrem vysokoškolákov, stredoškolákov už aj žiaci základných škôl. Voľný prechod cez hranice dáva viac možnosti,” podčiarkol s tým, že ak Gabčíkovčan ide do Győru, je to, akoby išiel do krajského mesta. “Je to náš prirodzený región,” poznamenal a dodal, že pre občana maďarskej menšiny v SR návšteva Győrskeho divadla znamená kultúrny zážitok. Navzájom sa stretávajú rôzne kultúrne zložky obidvoch štátov.
“Rozvoj turizmu určite zabezpečí aj kompa, ktorá začne premávať v budúcom roku v starom koryte Dunaja medzi Gabčíkovom a Dunaremete,” uzavrel.
Na východe situácia o poznanie horšia
Obyvatelia obce Vyšné Nemecké, kde sa nachádza najväčší cestný hraničný priechod na slovensko-ukrajinskom pohraničí, cestujú za nákupmi na Ukrajinu paradoxne len sporadicky. Odrádzajú ich dlhé čakacie lehoty na priechode, ako aj to, že je už niekoľko rokov neprístupný pre peších turistov.
“Mnohí ľudia si myslia, že máme Ukrajinu takpovediac pod nosom, takže tam chodíme dennodenne na nákupy. Opak je však pravdou, veľmi málo domácich cestuje za nákupmi k našim východným susedom, skôr to platí pre obyvateľov z okresov Vranov nad Topľou, Michalovce či Trebišov,” povedal pre TASR starosta Vyšného Nemeckého Jozef Danko.
Ako ďalej uviedol, za nezáujmom o cestovanie cez hraničný priechod stojí práve spomínané čakanie na hranici. “Viem to aj podľa seba, keď je na colnici povedzme 30 áut a ja mám čakať v rade štyri hodiny, tak tam radšej nejdem,” poznamenal starosta.
Menší záujem o cestovanie ľudí z pohraničných oblastí na Ukrajinu súvisí podľa Danka aj s tým, že hraničný priechod Vyšné Nemecké je už niekoľko rokov neprístupný pre peších. V minulosti ním veľa ľudí prechádzalo iba s pasom v ruke a nakupovalo v blízkych obchodoch na Ukrajine. Možnosť pešieho priechodu umožňujú v súčasnosti iba hraničné priechody Ubľa a Veľké Slemence. Oba sú však od Vyšného Nemeckého vzdialené takmer 40 kilometrov.
Namiesto na Ukrajinu chodí na nákupy radšej do vzdialenejšieho Poľska
“Na Ukrajine som nebola nakupovať už hádam rok. Je pravda, že je to hlavne preto, že nemám auto, aj preto chodím často nakupovať do Poľska. Naposledy som tam bola autobusom pred dušičkami kupovať vence,” ozrejmila pre TASR 65-ročná Mária z Vyšného Nemeckého.
“Pred vstupom do Schengenu k nám chodili častejšie aj Ukrajinci predávať tovar, zvykli si u nás následne za zarobené peniaze nakupovať, keďže v ich krajine im mnohé veci chýbali. V dôsledku sprísnených podmienok prechodu na hranici k nám už nechodia, čo sa podpísalo pod to, že z troch obchodov v obci už funguje iba jeden,” dodal starosta.
Ukrajinci sa nesťažujú. Slováci chodia na tabak, alkohol i benzín
Nezáujem o nákupy vo Vyšnom Nemeckom však zrejme súvisí aj s tým, že motoristi prichádzajúci z alebo cestujúci na Ukrajinu, prechádzajú spomínanou dedinou len zriedka. Hraničný priechod totiž opúšťajú alebo prichádzajú naň hlavne po cestnom obchvate, ktorý je vybudovaný v susedstve obce.
Pohraničné oblasti Ukrajiny sú ročne aj napriek postupne klesajúcemu záujmu o cestovnú turistiku naďalej obľúbeným cieľom tisícok Slovákov. “Nakupujú tam často cukrovinky, niektoré druhy potravín, oblečenie či kozmetiku. Stále vyhľadávanými komoditami sú zároveň, v porovnaní s cenami v SR, lacné tabakové výrobky, alkoholické nápoje, víno a pohonné hmoty,” informoval TASR Vojtech Jakab s Finančného riaditeľstva SR.
.JPG)
.jpg)
