Šanca: Projekty slovenského eGovernmentu nefungujú

Bratislava 4. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Podľa Evy Babitzovej téma digitalizácie na Slovensku a 900 miliónov eur, ktoré sa minuli bez toho, aby sme mali funkčný eGovernment, znie slovenskou verejnosťou už niekoľko týždňov

Projekt elektronickej formy výkonu verejnej správy eGovernment v podmienkach Slovenska znamená jeden zbabraný projekt za druhým. Vyhlásila to dnes predsedníčka mimoparlamentnej strany Šanca Eva Babitzová, podľa ktorej téma digitalizácie na Slovensku a 900 miliónov eur, ktoré sa minuli bez toho, aby sme mali funkčný eGovernment, znie slovenskou verejnosťou už niekoľko týždňov.

“Je 43 mesiacov málo alebo veľa? Takú dobu totiž pripravuje Ministerstvo financií SR projekt Integrovaného obslužného miesta (IOM) za vyše 18 miliónov eur. Ten mal začať fungovať 1. decembra. Namiesto toho poslalo ministerstvo mail, že štart projektu posúva na 18. decembra,” zdôraznila Babitzová.

Primátor Hriňovej a podpredseda Šance Stanislav Horník tvrdí, že žiadny primátor ani starosta nečakal, že projekt začne fungovať načas. V prípade elektronizácie verejnej správy totiž o zbabrané projekty nie je núdza,” uviedol. Horník pripomenul, že hlavným cieľom projektu IOM malo byť zavedenie 20 elektronických služieb na 1200 pracoviskách vrátane školiacich a marketingových aktivít.

Podľa Šance sa na podobný osud chystajú starostovia aj v súvislosti s Národným projektom Dátové centrum obcí a miest, ktorý mal podať pomocnú ruku najmä menším obciam a mestám. Prostredníctvom zapojenia sa do tohto projektu mali mať menšie obce a mestá príležitosť splniť si povinnosti, ktoré im ako vykonávateľom verejnej moci vyplývajú zo zákona a na ktoré inak mnohé z nich nemajú vo svojich rozpočtoch dostatočné finančné prostriedky.

Projekt má umožniť rýchlejšiu a efektívnejšiu komunikáciu medzi obecnými či mestskými úradmi a občanmi. Zároveň má zabezpečiť skrátené lehoty vybavovania úradných záležitostí a zjednodušiť administratívne úkony na obecných a mestských úradoch. Obce a mestá mali ušetriť finančné prostriedky na poštovnom, na tlačení množstva dokumentov a mali získať viac času, ktorý môžu venovať riešeniu problémov a požiadaviek občanov.

“Jedinú istotu, ktorú samosprávy v tomto projekte majú, je povinnosť platiť poplatok jedno euro na každého občana. Za systém, ktorý ešte nebol spustený,” vysvetlil Horník.

Chaos podľa Šance panuje aj okolo projektu Informačného systému Registra adries, ktorý sa realizuje od decembra 2011. “Na našom mestskom úrade sa napríklad ocitla databáza údajov z inej obce a systém je v týchto dňoch úplne paralyzovaný. Čo je však najhoršie, riešenie havarijných situácií s podporným centrom jednoducho nefunguje,” povedal primátor Hriňovej.

Babitzová je presvedčená, že prvým krokom, ako situáciu postaviť z hlavy na nohy, je hovoriť o tom, že to nefunguje. “Dožadujeme sa nahlas analýz, kam odišli peniaze a ktoré systémy sú funkčné a ktoré nie. Poďme otvoriť skriňu a upratať tam,” dodala.

Priebeh informatizácie spoločnosti začiatkom novembra kritizoval aj prezident SR Andrej Kiska, keď podrobil kritike proces realizácie Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Ten Slovensko spustilo v roku 2007. “Operačný program mal veľké ambície a ešte väčší rozpočet. Dnes, po ôsmich rokoch, je jasné, že štátu sa podarí minúť takmer 900 miliónov eur. Minul ich často netransparentne a v mnohých prípadoch bez akéhokoľvek úžitku. Občania aj podnikatelia robia naďalej poštárov medzi úradmi,” povedal prezident na Medzinárodnom kongrese ITAPA 2015.