Samuel Vlčan: Ekologizáciu agrosektora Európskej únie nemôžu znášať len poľnohospodári

Brusel 18. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, Facebook, AP-Friso Gentsch)

Slovensko v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ bude tlačiť na jej skĺbenie s obchodnou a zahraničnou politikou eurobloku. Pre TASR to v utorok uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli

Vlčan pripomenul, že prvé tohtoročné zasadnutie európskych ministrov zodpovedných za agrosektor sa nieslo v znamení predstavenia priorít francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ v tejto oblasti. Dodal, že francúzsky minister poľnohospodárstva a výživy Julien Denormandie tieto priority podrobne opísal a poukázal na to, ako Francúzsko chce nadväzovať na ťažiskové dokumenty EÚ v oblasti spoločnej poľnohospodárske politiky, obchodnej politiky a všeobecne na geopolitické záujmy Únie.

Rokovania, ktorým predsedal Denormandie, boli zamerané najmä na súčasnú situáciu na trhu EÚ a na poľnohospodárske otázky súvisiace s obchodom.

“Vo svojom vystúpení som poukázal na to, že Rada ministrov by mala v budúcnosti viac hovoriť upozorňovať na potrebu konzistentnosti svojich politík – agropolitiky, obchodnej a zahraničnej politiky -, aby sme odstraňovali nesúlad a niekedy aj protirečenia jednotlivých politík,” uviedol Vlčan.

Reklama

Minister pripomenul, že spoločná poľnohospodárska politika EÚ v tomto roku oslavuje svoje 60. výročie. Spresnil, že podporuje i rozvoj agrosektora na Slovensku a že vďaka tejto politike sa Európa stala silným hráčom v produkcii potravín na globálnom trhu.

“V najbližšom období si však musíme dávať pozor na to, aby sme neboli vystavení príliš veľkému tlaku lacných potravín z tretích krajín, ktoré nemusia spĺňať také vysoké sanitárne a environmentálne štandardy. A musíme dbať na to, aby sme novoprijímanými pravidlami nesťažovali život našim poľnohospodárom,” opísal situáciu.

Spresnil, že poľnohospodári z členských krajín EÚ budú musieť v najbližších rokoch, pod tlakom novej európskej legislatívy, zaviesť veľa nových pravidiel, ktoré sa týkajú ekologizácie alebo prísnejších štandardov používania pesticídov.

“Hovorím, že buďme zelenší ako špenát, len sa musíme dohodnúť kto to zaplatí. Nesmú to byť len samotní poľnohospodári,” odkázal Vlčan.

Európska únia pri ochrane svojich lesov nemôže dovoliť ich ničenie inde vo svete

V oblasti zalesňovania môže byť Slovensko príkladom pre ostatné členské krajiny Európskej únie. V rozhovore pre TASR to v pondelok v Bruseli uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO).

Minister potvrdil, že v rámci utorňajších rokovaní Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov sa hovorilo aj o “trvalo udržateľných uhlíkových cykloch”, čiže o zachytávaní uhlíka do pôdy, čo priamo súvisí s novou stratégiou zalesňovania Európy.

Ministri zodpovední za agrosektor už vlani v novembri prijali novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 s dôrazom na “potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi aspektmi udržateľného obhospodarovania lesov”.

Vlčan v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko v oblasti starostlivosti o lesy môže slúžiť ako príklad aj pre iné členské krajiny. Pripomenul, že na Slovensku sa medziročne rozširuje plocha lesov už niekoľko desaťročí a dodal, že slovenské systémy vodozádržných opatrení v lese sú tiež príkladom pre iné krajiny. Slováci v rámci bilaterálnej spolupráce napríklad v tejto oblasti pomáhajú Grécku, kde sú veľmi oceňovaní.

Slovenská strana chce podľa jeho slov zabrániť tomu, aby EÚ dovozom lacnejšej potravinovej produkcie napríklad z Brazílie, umožnenej obchodnou dohodou Mercosur, nepodporovalo nelegálne odlesňovanie Brazílie. Deje sa tak pri vytváraní nových pasienkov alebo plôch na produkciu krmovín pre hovädzí dobytok, ktorý sa potom exportuje na jednotný trh EÚ.

Európska komisia má ambiciózny plán, aby EÚ do roku 2030 vysadila najmenej tri miliardy ďalších stromov v snahe ešte viac rozšíriť výskyt stromov v členských krajinách a podporiť svoje ekologické ciele. Vlčan  uviedol, že Slovensko víta všetky kroky súvisiace s výsadbou nových stromov a zdôraznil, že štáty podnik Lesy SR je príkladom toho, ako sa má krajina obnovovať a zalesňovať.

“Je pre nás však veľmi dôležité, aby sme sa na to pozerali globálne. Lebo keď budeme chrániť naše lesy v Európe, nesmieme dopustiť, aby sa zelené pľúca planéty, čiže lesy Brazílie, ničili,” opísal situáciu Vlčan.

Chovatelia ošípaných a výrobcovia bravčového sú pod veľkým tlakom

Slovensko podporuje riešenia na úrovni EÚ, ktoré pomôžu zaistiť dodatočné financovanie pre sektor bravčového mäsa. Uviedol to v pondelok v Bruseli minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO).

Vlčan v rozhovore pre TASR v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov uviedol, že ministri zodpovední za agrosektor hovorili aj o výzvach, ktorým Únia čelí v sektore bravčového mäsa. Prieskum Eurostatu, štatistického úradu EÚ, z 12. januára naznačil, že Slovensko je na chvoste krajín eurobloku vo výrobe bravčového mäsa.

Podľa ukazovateľov vyjadrujúcich celkovú jatočnú hmotnosť ošípaných zabitých na bitúnkoch a na farmách, ktorých mäso je vhodné na ľudskú spotrebu, Slovensko v roku 2020 vyrobilo 61.000 ton bravčového mäsa (mierny pokles zo 62.800 ton v roku 2020), čím sa zaradilo medzi posledných šesť krajín Únie v tomto rebríčku. Na tento stav v novembri poukázala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá oznámila, že len tretina spotrebovaného bravčového mäsa má slovenský pôvod, zvyšok je z dovozu.

Vlčan v tejto súvislosti priznal, že slovenskí chovatelia ošípaných a producenti mäsa sú pod veľkým tlakom

“Súvisí to s tým, že veľkí producenti mäsa z krajín, ako je Nemecko, Holandsko či Dánsko, majú problém umiestniť svoju nadprodukciu na trhoch tretích krajín. Najmä export do Číny sa zredukoval z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných,” opísal situáciu.

Minister priznal, že bol pozitívne prekvapený, keď zistil, že aj iné členské krajiny EÚ tento problém riešia intenzívnou podporou domácich chovov zameranou na mikrochovy a malé a stredné chovy. Pripomenul, že touto cestou sa koncom roku 2021 vybralo aj Slovensko.

“Česká republika na Rade ministrov prišla s iniciatívou pre Európsku komisiu, aby sa hľadali dodatočné zdroje na podporu domácich chovov ošípaných. Slovensko koncom minulého roka historicky najvyššou sumou 3,5 milióna eur podporilo tak veľkochovy, ako aj malé chovy ošípaných,” vysvetlil Vlčan.

Reklama

Spresnil, že veľkochovy dostali 1,5 milióna eur na pomoc a podpora vo výške dvoch miliónov eur išla pre jednotlivé farmy, až pre 97 percent chovaných ošípaných na Slovensku.

Podľa jeho slov je v EÚ snaha hľadať dodatočné finančné zdroje mimo rozpočtu spoločnej európskej politiky, kam patrí aj výzva českej vlády pre eurokomisiu. Dodal tiež, že z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných má podpora menších fariem svoju logiku, lebo v prípade nákazy má štát pri útrate a odstránení utratených zvierat menšie náklady, ako keď mor napadne veľkochovy s tisícami zvierat.

EÚ je po Číne druhým najväčším výrobcom bravčového mäsa na svete a je najväčším vývozcom bravčového mäsa a výrobkov z neho. Hlavnými producentskými krajinami Únie sú Nemecko, Španielsko a Francúzsko, ktoré predstavujú polovicu celkovej výroby, Slovensko je na konci tohto rebríčka. Únia v roku 2019 vyviezla približne 13 % svojej celkovej výroby, pričom väčšina vývozov smerovala do východnej Ázie, predovšetkým do Číny.