Môj profil 
Predplatné
“Bol to super turnaj, akurát s trošku nešťastným koncom pre nás,” spomína na MS 2004 Gáborík. “Pamätám si, ako sme prehrali s Američanmi po nájazdoch a zostali bez medaily. Napriek tomu to bol z našej strany veľmi kvalitný turnaj. Mali sme veľkú divácku podporu a cítili sme sa tam takmer ako doma,” pamätá si bleskový krídelník, ktorý už v tom čase – vo veku 22 rokov – patril medzi opory Minnesoty Wild. V Česku štartoval na svojom druhom šampionáte a blysol sa na ňom štyrmi gólmi a dvomi asistenciami.
Graňák s Meszárošom si v Ostrave ako mladí “ucháni” odkrútili premiéru na MS. V tíme vedenom Miroslavom Šatanom, Pavlom Demitrom, Mariánom Hossom, Jozefom Stümpelom či Zdenom Chárom načerpali neoceniteľné skúsenosti, ktoré sa snažia teraz rozdať mladším spoluhráčom v národnom drese. “Bol som vtedy ešte mladý, mal som iba 18 rokov a cítil som nervozitu. Mali sme v kádri množstvo hráčov z NHL, mohol som nastupovať po boku veľkých osobností a zahrať si proti hviezdam svetového hokeja. Nabral som vtedy veľa skúseností. Bol to pre mňa zážitok. Odohrali sme super turnaj, štvrté miesto nebolo zlé, ale mohlo byť aj trošku lepšie,” vraví s odstupom času Andrej Meszároš.
Aj obranca Buffala Sabres si dobre spomína na žičlivú ostravskú atmosféru. Slovenskí fanúšikovia premenili ČEZ Arénu na obrovský hučiaci kotol. “Prišlo nás povzbudiť veľmi veľa priaznivcov zo Slovenska. Myslím si, že niečo podobné zažijeme aj teraz. Diváci nás určite budú hnať dopredu, bude to skoro ako doma. Nesmieme sa však v tejto atmosfére zblázniť, ale hrať si svoju hru,” upozornil Meszároš. Jeho pozícia sa za tie roky zmenila, v súčasnom tíme by mal byť už on jedným z vodcov: “Neviem, či by som sám seba nazval lídrom. Hoci hrám v NHL, v reprezentácii nemám odohratých až toľko zápasov ako iní hokejisti v kádri. Verím, že tím bude hrať dobre a že urobíme nejaký výsledok.”
Po úspešných rokoch 2000, 2002 a 2003 nepriniesli Ostrava a Praha 2004 Slovákom medailovú radosť, napriek tomu si aj Dominik Graňák spomína na šampionát v Česku zväčša v radostnom duchu. “Mám z toho turnaja veľmi silné a iba pozitívne zážitky,” povedal pre TASR obranca Fribourgu-Gottéron. “Hralo sa mi tam veľmi dobre, zložila sa perfektná partia, v ktorej som sa cítil super. Ja ako mladý chalan som najprv nevedel, čo od toho čakať, ale mužstvo plné hviezd ma výborne prijalo. Turnaj bol skvelý, od diania na ľade, cez fanúšikov až po veľmi dobrú organizáciu. Škoda, že nám ušla medaila,” mrzí stále Graňáka. Stále má v živej pamäti kontroverznú situáciu zo semifinále s Kanadou. Rozhodca Rick Looker z USA neposúdil stret Roba Niedermayera na Jána Lašáka za slovenskou bránkou ako faul a zámorský tím dal z následnej akcie rozhodujúci gól na 2:1. “Dá sa už iba polemizovať, čo by bolo, keby zapískal faul a nepadol gól. Bola to každopádne chyba rozhodcu. Ak by sme postúpili cez Kanaďanov, tak by sme mali istú medailu,” povzdychol si.
Porovnať vtedajší slovenský tím so súčasným reprezentačným výberom si netrúfa. “Za jedenásť rokov sa hokej veľmi zmenil. Aj keď sa to možno niekomu nezdá, štýl hokeja je iný. Vtedy nás navyše reprezentovala veľmi silná hráčska generácia. Hralo sa v nej ľahko, mužstvo malo takú obrovskú silu, že aj keď sa vyskytli nejaké maličké krízy, tak tie osobnosti to boli schopné zobrať na seba. Bol to výborný tím,” dodal.
ml
.JPG)
.jpg)
