Bratislava 4. apríla 2020 (HSP/Foto: SAV)
Mnohí ľudia sa domnievajú, že nový koronavírus je len niečo ako chrípka, a preto sa netreba ničoho obávať. Iní zas tvrdia, že to nie je celkom tak a koronavírus je omnoho nebezpečnejší. Pozreli sme sa preto na konkrétne dáta a porovnali sme bežnú chrípku s novým koronavírusom
Krajiny po celom svete zavádzajú (niektoré viac, niektoré menej) rôzne opatrenia v boji proti novému typu koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu Covid- 19. Tieto drastické opatrenia vlád ale v konečnom dôsledku povednú k ekonomickej recesii.
Sú ale tieto opatrenia vôbec potrebné? Mnohí ľudia sa totiž domnievajú, že koronavírus je len niečo ako obyčajná chrípka. Iní ale tvrdia presný opak. Poďme si teda obe ochorenia rozobrať na drobné.
Vírusy chrípky patria do čeľade ortomyxovírusov a majú genetickú informáciu uloženú v 8 molekulách RNA, ktorých genetická zámena pri koinfekciách a vysoká mutačná schopnosť spôsobujú ich vysokú variabilitu.
SARS-CoV-2 je koronavírus, ktorého genetická informácia je uložená v jednej molekule RNA, ktorej variabilita zatiaľ nie je dostatočne preskúmaná. Informuje o tom biomedcentrum.sav.
Kým chrípka ma sezónny charakter, čo znamená, že sa objavuje hlavne v zime a na jar pomaly odznieva, nový koronavírus podľa najnovších zistení bude pretrvávať aj v lete a možno aj počas celého roka.
Koronavírusy spôsobujúce COVID-19 a chrípkové ochorenia sa prenášajú podobným spôsobom. V obidvoch prípadoch sa prenáša kvapôčkami z človeka na človeka. Preniesť sa môže napríklad kýchnutím, ale aj bežným rozprávaním sa medzi ľuďmi.
Inkubačná doba u chrípky, teda doba od vniknutia vírusu do tela po prvé príznaky, je len 1 – 3 dni, zatiaľčo pri koronavíruse je priemerná inkubačná doba okolo 7-10 dni, no môže sa natiahnuť až na 14 dní.
Aj tento faktor prispieva k tomu, že koronavírus spôsobujúci chorobu Covid -19 je rýchlejšie prenášateľný na viac osôb, keďže nakazený človek dlhú dobu nemusí ani vedieť, že je týmto vírusom infikovaný, a tak roznáša vírus ďalej.
Jeden človek nakazený bežnou chrípkou nakazí priemerne 1,3 človeka, zatiaľčo koronavírusom nakazí vyše 2 ľudí.
V oboch prípadoch je ťažký priebeh ochorenia asociovaný s oslabenou imunitou a/alebo pridruženými chorobami, v prípade COVID-19 je ťažký priebeh pozorovaný najmä u starších ľudí.
Príznaky oboch chorôb sú v mnohých faktoroch podobné, no z výpovedí ľudí, ktorí boli nakazení koronavírusom vyplýva, že choroba Covid-19 je o dosť nepríjemnejšia. Ľudia popisujú silné dlhotrvajúce horúčky dosahujúce až 40 stupňov, silné bolesti hlavy, svalov a obrovskú únavu. Od chrípky sa odlišuje hlavne silným suchým kašľom a ťažkým dýchaním. Príznaky pri koronavíruse taktiež pretrvávajú oveľa dlhšie než pri chrípke.
Na chrípku celosvetovo každoročne zomiera približne 300 tisíc – 650 tisíc ľudí. Tieto čísla sa môžu zdať na prvý pohľad vysoké, no vzhľadom na to, že chrípkou sa každoročne nakazí obrovské množstvo ľudí blížiace sa až k číslu 1 miliarda, v prepočte je to zanedbateľné číslo. Štatistiky ukazujú, že chrípke podľahne približne 0,1 % ľudí.
Pri koronavíruse je smrtnosť o dosť vyššia. Aj keď zatiaľ v celkových číslach zomrelo na koronavírus omnoho menej ľudí, v pomere počet nakazených a úmrtí na koronavírus zomiera priblížne 2 % ľudí, čo je 20-krát viac než pri chrípke.
Na druhej strane, keď nový koronavírus Covid – 19 porovnáme s minulými epidémiami ako napríklad SARS v roku 2003 v Číne, či MERS v arabských krajinách, zisťujeme, že oproti nim je Covid-19 oveľa miernejší. Na SARS zomrelo približne 10 % nakazených a na MERS až vyše 30 %.
Je teda na vládach jednotlivých krajín, aby zvážili, či nebezpečenstvo nového koronavírusu je natoľko závažné, aby zavádzali takéto drastické opatrenia, ktoré budú mať na ekonomiku katastrofické dôsledky.
Samuel Gdovin