Bratislava/Brusel 3. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

Čo je nové v Bruseli vo veci maďarského a poľského veta? Poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík (ĽSNS) hovorí o propagande spojenej s týmto sporom, o postoji slovenskej vlády, ako aj o možných scenároch ďalšieho vývoja

Hlavné správy: Ťahanice okolo maďarského a poľského veta, ktorým tieto dve krajiny blokujú rozpočet EÚ a Fond obnovy, to je teraz asi najhorúcejšia európska téma. Čo je v tejto veci nové v Bruseli?

Uhrík: „Táto téma, snaha o vymáhanie takzvaného ,právneho štátu‘ zo strany Bruselu, to je naozaj vážna vec a je veľmi zanedbávaná v slovenských médiách, okrem Hlavných správ a niektorých alternatívnych médií. Všetky mainstreamové médiá o tom informujú veľmi jednostranne a nedostatočne na to, aká vážna téma to je. Maďari a Poliaci sú vykresľovaní ako nejakí zloduchovia, ktorí si pestujú totalitný diktátorský režim a odmietajú akceptovať právny štát. Teda je to prezentované veľmi čiernobielo.

Pýtate sa, čo je nové v Bruseli: no nič nové. Tú diskusiu už dlhší čas vnímam skôr ako zámernú propagandu, cielenú mediálnu mašinériu. Aj na úrovni europarlamentu bol napríklad nedávno urobený prieskum, ktorého výsledky nám potom ako poslancom prišli, bolo to aj medializované. Podľa neho väčšina obyvateľov EÚ je za to, aby boli európske peniaze dávané len vládam, ktoré ,dodržiavajú demokraciu a rešpektujú právny štát‘. Bolo to však vyslovene sugestívne postavené, ľudí na ulici sa pýtali, či sú za to, aby európske peniaze dostávali len vlády, ktoré dodržiavajú demokraciu a právny štát. No samozrejme, že drvivá väčšina na takto postavenú otázku odpovie, že áno. Veď kto by bol proti tomu? V tom prieskume však zabudli vysvetliť, že čo je to ten právny štát, čo je demokracia podľa Bruselu a kto to bude definovať.“

Hlavné správy: No a ešte jedna vec tu je. Na tie peniaze sa nedá pozerať tak, že to sú peniaze, ktoré zniesol Brusel ako zlaté vajíčko: to sú predsa peniaze daňových poplatníkov, a to aj slovenských. Teda to sú aj slovenské peniaze. Dalo by sa, samozrejme, dlho argumentovať, kto a prečo na koho viac dopláca, ale faktom je, že tu ide o spoločnú kasičku, ktorá patrí všetkým, a aj tým, ktorí eventuálne robia nejaké prešľapy. Predsa ak prídete do banky si vybrať peniaze zo svojho účtu, banka vám tiež nemôže povedať, „viete, sú to síce vaše peniaze, ale vaše správanie sa nám nepáči, tak vám ich nedáme“. Súhlasíte s takýmto pohľadom na vec?

Uhrík: „Jednoznačne je to takto, ako hovoríte. Je to podobné, ako keby sme na úrovni štátu chceli tvrdiť, že štátny rozpočet patrí tým, ktorí do neho dávajú viac – a tí, ktorí dávajú menej, už nemajú do toho čo rozprávať. Takto to predsa nemôže byť.

Je to spoločný rozpočet, z ktorého sú hradené potreby všetkých pre spoločné verejné blaho a musí to byť rozdeľované spravodlivo. Nie je možné deliť to na základe nejakej vôle väčšiny. V takom prípade by sme to totiž spokojne mohli nazvať oligarchiou, vládou tých, ktorí platia viac, čo sú v tomto prípade Nemci a Francúzi. Ak by na základe toho, že sú najbohatší a platia viac, mali rozhodovať o tom, ako má v celej Európe vyzerať právny štát, čo je demokracia, ako má vyzerať rodina, aká má byť európska kultúra a civilizácia a kto sa kam môže prisťahovať, tak to by naozaj nemalo nič spoločné s demokraciou, ale bola by to forma oligarchie.

Dúfam však, že sa Poliaci a Maďari nevzdajú, držím im v tom palce. Keby to bolo na mne, hneď by som bol za to, aby sa Slovensko k nim pridalo. Vidíme však, čo máme vo vláde: páni ako Korčok či Naď majú evidentne celkom iný názor…“

Hlavné správy: Myslíte si, že naša vládna junta je jednotná v postoji k tejto veci? Pred časom boli určité drobné náznaky, že niektorí ľudia, konkrétne páni Sulík či Klus, by možno boli náchylní zaujať nejaký kompromisný postoj…

Uhrík: „Áno, pred časom mal štátny tajomník ministerstva zahraničia Martin Klus na parlamentnom výbore pre európske záležitosti vyjadrenie, že Slovensko bude ,pre pokoj v rodine‘ hrať akéhosi ,mŕtveho chrobáka‘, že nebude sa aktívne angažovať v tomto spore ani na jednej, ani na druhej strane. Bol by to celkom pochopiteľný prístup, ktorý by síce nebol celkom podľa našich predstáv, ale vzhľadom na štandardy súčasnej vlády by sme vedeli akceptovať aj to, lebo viac by sme od nich naozaj očakávať nemohli. Ale z toho, čo robí minister zahraničia Korčok, spolu s ministrom obrany Naďom, sme sklamaní.

Títo páni, to je euroatlantické komando, ktoré vedie krajinu naozaj tvrdo tým svojím smerom. Nedávno sa Korčok otvorene prihlásil k protimaďarskej a protipoľskej pozícii, následne pán poslanec Valášek (Za ľudí) z výboru pre európske záležitosti povedal, že je čas opustiť formát V4 a vytvoriť nejaký formát so západnými krajinami, čo je totálna ilúzia…

Títo ľudia chcú poúčať predstaviteľov krajín, ktoré bránia svoje záujmy, lenže práve oni by sa mohli poučiť od Maďarov a Poliakov, ako bojovať za demokratické hodnoty, ako je suverenita a záujem vlastného štátu. To by tam však namiesto úradníčka Korčoka musel byť niekto sebavedomejší a normálnejší, tak ako to majú Poliaci a Maďari.“

Hlavné správy: Zdá sa, že tá enormná snaha ťahať zahraničnú politiku maximálne protinárodným, protislovenským, protislovanským, protistredoeurópskym smerom, ako keby pochádzala stále od tých istých zopár ľudí. Samozrejme, ľudia ako Korčok, Naď, Šimečka, Valášek sú vo funkciách, tak sa aktivita od nich očakáva, ale aj tak: nemáte pocit, že sa k moci dostala bunka ľudí, ktorí nie sú vykonávateľmi vôle slovenského národa, ale kohosi iného?

Uhrík: „Nemôžeme tvrdiť niečo, na čo nemáme dôkazy, ale aj ja mám súkromný pocit, že ak je v tejto súčasnej vláde niekto agentom konkrétneho veľvyslanectva, tak tipujem, že by to bol pán Korčok a pán Naď, pretože je ťažké si predstaviť, že by bolo možné byť ešte viac proamerický.

Viac si Američania skutočne už ani nemôžu želať. Boli také konšpiračné reči, že sa tu v súvislosti s protivládnymi protestmi chystá majdan alebo niečo podobné; ale to je naozaj úplný nezmysel: veď Američanom sa o viac proamerickej vláde nemôže ani len snívať. Viac sa už skutočne nedá, títo ľudia im ustúpia vo všetkom, dali by im všetko. A ak nie Amerike, tak aspoň Bruselu.“

Hlavné správy: Vráťme sa ešte k maďarskému a poľskému vetu, ktoré je popri zatýkaní Haščáka a koronahystérii mediálne v úzadí, ale v skutočnosti tu ide o veľmi principiálnu záležitosť. Popri Maďarsku a Poľsku sa začínajú spomínať už aj ďalšie krajiny, napríklad Slovinsko a Portugalsko. Myslíte si, že sa to začína už nejako lámať?

Uhrík: „Priznám sa, že teraz nesledujem detailne vyjadrenia predstaviteľov všetkých krajín, aj preto, že sa to dosť mení, vzhľadom na to, že prebiehajú rôzne rokovania. Ja sledujem hlavne situáciu v europarlamente a tam je všetko jasné. Progresívci niekoľkokrát veľmi neústupne deklaratívne vystúpili s tým, že neustúpia ani o krok a nemienia o ničom diskutovať, že pozícia Európskeho parlamentu je definitívna. Teda tá, že právny štát musí byť podmienka čerpania európskych peňazí a z toho neustúpia ani o centimeter.

Samozrejme, takto nemajú vyzerať rokovania: ak by im aspoň trochu záležalo na konštruktívnej debate, tak by ukázali aspoň nejakú snahu o rozumné zbližovanie pozícií. Dúfam, že aj Maďari a Poliaci si udržia svoje principiálne postoje a nech si s tým nemecké predsedníctvo láme hlavu ako chce. Keď majú v europarlamente takýchto diktátorsky naladených poslancov, ktorí nestrpia, aby niečo bolo inak, ako oni chcú, tak nech si to teda užijú.“

Hlavné správy: Verejnosť si v uplynulých dňoch mohla prečítať výzvu amerického špekulanta Georgea Sorosa európskym lídrom, ako majú tvrdo postupovať voči maďarskému premiérovi Orbánovi a následne aj Orbánovu odpoveď Sorosovi (viď tu: https://www.hlavnespravy.sk/co-napisal-soros-orbanovi-a-co-odpovedal-orban-sorosovi-zaujimave-citanie/2363096  ). Soros v tej svojej výzve tvrdí, že EÚ môže maďarské a poľské veto obísť a urobiť to jednoducho bez nich. To by znamenalo, že Maďari a Poliaci by nedostali peniaze, čo by bola pre nich veľmi vážna finančná rana – i keď, na druhej strane, Fond obnovy, to sú v podstate pôžičky, ktoré z dlhodobého hľadiska nie sú žiadnou záchranou. Myslíte si, že EÚ môže „rebelské“ krajiny cez financie zlomiť, vyhladovať?

Uhrík: „Z toho, čo sledujem, tak ,sorosovci‘, ak ich tak môžem nazvať, to majú dobre premyslené. Totiž nie je pravda, a to ani v europarlamente nezaznelo, že by Poľsko a Maďarsko nedostali peniaze: oni len nechcú dať peniaze vládam týchto krajín. Vo vyhláseniach a prijatých uzneseniach Európskeho parlamentu bolo dokonca niekoľkokrát deklarované, že nie krajina, ale len konkrétna vláda nedostane tie peniaze. A že EÚ si potom vytvorí sieť sprostredkovateľských kancelárií po danej krajine, cez ktorú budú potom prelievať tie peniaze, či už farmárom, mimovládnym organizáciám, občianskej spoločnosti… čiže kŕmili by z toho tých, ktorých by oni potrebovali.

A teda ,sorosovcom‘ by maximálne vyhovovalo, aby Orbán nedostal z EÚ nič, aby tam musel dokonca platiť a všetky peniaze by išli mimovládkam, ktoré budú robiť všetko proti nemu. Samozrejme, to už nemá s demokraciou nič spoločné.“

Hlavné správy: No ale ignorovať a neuznávať legitímne a demokraticky zvolené vlády členských štátov, to by bol naozaj veľmi vážny precedens…

Uhrík: „Lenže práve taký je zatiaľ postoj Európskeho parlamentu: tam, kde vlády neposlúchajú, sa majú v podstate vytvoriť paralelné štruktúry moci – keďže politiku môže robiť len ten, kto má peniaze. Podľa tohto plánu by sa vytvorila doslova sieť agentov platených z európskych peňazí, ktorí by bojovali proti neposlušnej vláde. Čiže popri tlaku Bruselu zvonka by sa takto aj zvnútra posilnil tlak nasadených mimovládok a agentov zahraničia.“

Hlavné správy: To by však už bol veľmi vyhrotený krok absolútne otvoreného nepriateľstva Bruselu voči demokraticky zvoleným vládam, ktorý by iste vyvolal rovnako extrémnu odvetu. Mohli by napríklad prijať legislatívu na zastavenie toku peňazí opačným smerom (bankový odvod, zdanenie dividend, pozastavenie platieb…). A to už by potom veľmi reálne vyzeralo na tvrdý rozchod – a to predsa EÚ nechce, veď celý tento spor je práve o snahe si východoeurópske kolónie pevnejšie pripútať…

Uhrík: „Áno, to by bola obrovská konfrontácia, ale neviem či by bola pre ,rebelov‘ celkom úspešná. Za danej situácie, tak ako sú v súčasnosti v európskom priestore nastavené pravidlá hospodárskej súťaže, ako systém nastavili bruselské elity, by tieto vlády na európskych súdoch prehrali. Ak by chceli tieto rozsudky ignorovať, museli by zase nadradiť národné právo nad európske, čo je zase v rozpore s Lisabonskou zmluvou a ,európskymi hodnotami‘ v základných listinách EÚ. Jednoducho, tak ako hovoríte, to by už smerovalo k veľmi tvrdému koncu.“

Hlavné správy: Ten tvrdý koniec by však nemusel byť až taký celkom nereálny: viď situáciu okolo Brexitu. Keby EÚ vytvorením paralelných mocenských štruktúr dostala rebelské vlády do situácie, že by už nemali čo stratiť, potom by im už nič nebránilo uchýliť sa ku krajným riešeniam…

Uhrík: „Ťažko povedať. Jedna vec je však istá. Ľudí teraz viac zajímajú tie všelijaké testovania a lockdowny a na pozadí im unikajú iné veci, ktoré perspektívne môžu mať oveľa ďalekosiahlejšie následky na ich život, životnú úroveň a na ich slobody.“

Ivan Lehotský