Rusko zvyšuje svoj vplyv na Grécko, Amerika musí konať

Atény, 23. júna 2015 (HSP/DWN/SN/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Moskva neplánuje hádzať Aténam záchranné koleso, ponúka im dlhodobú spoluprácu – tvrdí americký denník The Christian Science Monitor. V záujme Spojených štátov však je, aby Grécko ostalo v Eurozóne – z vojenských dôvodov, ale najmä, aby mohli konať proti Rusku zo silnej pozície

Grécko sa dostalo do veľmi zložitej situácie. Na včerajšom mimoriadnom summite lídrov Eurozóny sa rozhodovalo o osude gréckeho štátneho dlhu – nedošlo však k prelomovému rozhodnutiu ohľadom finančnej pomoci pre Grécko.

Na pozadí uviedol všetkých do rozpakov fakt, že premiér Tsiparis, ktorý obvinil EÚ zo všetkých problémov Grécka, sa koncom minulého týždňa stretol v Petrohrade na medzinárodnom ekonomickom fóre s ruským prezidentom, s ktorým mal dlhé neverejné jednanie. Vladimir Putin však prehlásil, že otázka poskytnutia peňažnej výpomoci Grécku vôbec nebola položená.

Rusko sa ale s Gréckom dohodlo o veľmi podstatných veciach – ministri energetiky oboch krajín podpísali dohodu o ukončení výstavby potrubia Južný prúd v hodnote 2,3 miliardy USD. Pomocou tohto potrubia bude môcť Moskva dodávať plyn do Európy mimo územia Ukrajiny. Pôvodný projekt, ktorého kapacita mala byť 63 miliárd metrov kubických plynu ročne a ktorý mal viesť cez Čierne more, bol v minulom roku uzavretý, keď pod nátlakom EÚ od projektu odstúpilo Bulharsko. Rusko potrebuje členský štát EÚ, ktorý má potenciál stať sa novým európskym plynovým centrom. V dohode sa píše, že Rusko zaplatí výstavbu potrubia na území Grécka a Atény sa stanú majiteľmi polovice distribučnej siete na svojom území. Ukončenie projektu je naplánované na rok 2019 a podľa amerického denníka môže Grécku priniesť stovky miliónov dolárov.

Grécky minister energetiky prehlásil: „Toto potrubie nebudeme stavať proti niekomu v Európe alebo kdekoľvek inde. Je to potrubie pre mier a stabilitu v celom regióne.“ Projekt vytvára základy pre dlhodobé dvojstranné vzťahy, ktoré sa budú rozvíjať nezávisle na tom, či Grécko ostane v Eurozóne alebo nie.

Financial Times poukázal na zo, že USA sa obáva politických následkov ekonomickej krízy v Grécku a možného rastu ruského vplyvu na zem, ktorá je členom NATO. Zatiaľ, čo Washington sa snaží zjednotiť západ v podpore sankcií proti Rusku, grécky bankrot môže Moskve poskytnúť možnosť vziať amerického spojenca v Európe.

Američania veľmi dobre vedia, že grécky odchod z eurozóny by rozbil EÚ. Rozpad EÚ by tiež mohol ohroziť postavenie NATO, pretože jednotlivé štáty by sa mohli preorientovať vzhľadom na okolnosti. Preto je pre americkú vládu výstavba nepriateľského obrazu Ruska taká dôležitá: NATO by mala byť svorka, ktorá viaže Európu silnejšie ako politické orgány EÚ. Len tak môže Washington dlhodobo  zabezpečiť, že aj naďalej bude mať rozhodujúci vplyv na rozhodovanie v Európe.

Grécko bolo vždy považované za odporcu sovietskeho komunizmu. Jeho vstup do EÚ v roku 1981 bol dôležitým faktorom, vďaka ktorému si Grécko pomohlo vytvoriť identitu západnej demokracie, čo ešte viac upevnil vstup do Eurozóny o 20 rokov neskôr. Avšak Grécko vždy malo historicky rozvinuté väzby s Ruskom – politické, kultúrne aj ekonomické.

Spojené štáty cez víkend poslali Európe jasnú správu – konflikt musí byť čo najskôr „vyčistený“. Dôvody: bez Grécka ako „lietadlovej lode“ by NATO dlhodobo stratilo svoj vplyv v Stredomorí. Vysokí vládni úradníci Obamovej administratívy sú však presvedčení, že EÚ je aj naďalej odhodlaná pokračovať v sankciách voči Rusku cez Ukrajinu. “Sme presvedčení, že Európa je rozhodnutá konať proti Rusku,” povedal John Kirby, hovorca ministerstva zahraničia o otázke účinkov gréckeho bankrotu. “Myslím, že na stretnutí G7 bola preukázaná jednota ďalších sankcií voči Rusku a tiež možnosť zvýšenia sankcií, aby bolo možné ďalej izolovať Rusko.”