Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení podľa agentúry RIA Novosti “dôrazne odsúdilo” rozhodnutie poľských úradov.
“Žiadame od poľských úradov vysvetlenie a dôrazne odsudzujeme ich konanie, svedčiace o pripravenosti prepísať dejiny a očierniť hrdinstvo tých, ktorí oslobodili Poľsko a zvyšok sveta od fašizmu,” uvádza sa vo vyhlásení.
Ruský rezort ďalej tvrdí, že motorkári mali platné schengenské vízum, napriek tomu ich poľskí pohraničníci niekoľko hodín prehľadávali. Na hraničnom priechode Brest-Terespol boli navyše rozmiestnení vojaci, “ako by malá skupina ruských občanov, ktorí sa snažia vstúpiť do Európy s ušľachtilými cieľmi, ohrozovala poľský štát”.
Klub Noční vlci sa rozhodol usporiadať pri príležitosti 70. výročia víťazstva nad fašizmom v druhej svetovej vojne jazdu, ktorá vedie z Moskvy cez Minsk, Brest, Vroclav, Brno, Bratislavu, Viedeň, Mníchov, Prahu a Torgau do Berlína, kam by chceli doraziť 9. mája. Poľská vláda označila túto akciu za politickú provokáciu a jej účastníkom zakázala vstup na územie krajiny. Nemecko zasa niektorým ruským motorkárom zrušilo schengenské víza. Ich jazdu po svojom území nevíta ani Česko, ktorého rezort diplomacie v piatok zamietol žiadosť ruskej strany o zabezpečenie prejazdu motorkárov cez svoje územie.
Ruskí Noční vlci odovzdajú štafetu poľským kolegom
Účastníci jazdy ruského klubu Noční vlci venovanej 70. výročiu víťazstva, ktorým zakázali vjazd do Poľska, odovzdajú štafetu svojim poľským kolegom.

“Z toho dôvodu, že Nočným vlkom oficiálne zakázali vstup do Poľska, odovzdá Alexander Zaldostanov alias Chirurg (vodca klubu) posolstvo (posolstvo veteránov Veľkej vlasteneckej vojny veteránom európskych krajín) Európanom prostredníctvom svojich poľských kolegov motorkárov. A naši duchovní bratia rovnako do Berlína dôjdu,” hovorí sa v správe motorkárskeho klubu.
Proti prejazdu Nočných vlkov sa postavila aj časť verejnosti. Osobnosti v Českej a Slovenskej republiky podpísali výzvu v ktorej žiadali, aby bol prejazd Nočných vlkov cez obe republiky zakázaný a označili ich cestu za provokáciu. Výzvu podpísali známejší aj menej známi aktivisti:
Zastavme Nočných vlkov! Motorkársky gang Noční vlci chce osláviť sedemdesiate výročie konca vojny v Berlíne. Chce ešte raz, sedemdesiat rokov po skončení vojny symbolicky dobyť slobodný Berlín, slobodnú Varšavu, Prahu, Bratislavu. Manifestačne chce prejsť do hlavného mesta Nemecka územím Poľska, Českej republiky, Slovenskej republiky, Rakúska.
Nerobme si však ilúzie! Posolstvom motorkárskeho gangu Noční vlci nie je porážka fašizmu, sloboda a mier, ale podpora expanzie ruského štátu do zahraničia. Noční vlci šíria nenávisť proti Ukrajine a sú v Rusku baštou protiukrajinských aktivít. Gang Nočných vlkov uplatňuje mocenský nárok Ruska na dnešný európsky mierový svet. Pohybuje sa mimo rámca slobodných demokratických spoločností. Zastrašuje obyvateľov, šíri nevraživosť, strach a násilie. Preto možno voči nemu plným právom žiadať uplatnenie sankcií, zamedzujúcich voľnému pohybu v štátoch EU.
Noční vlci nie sú nevinným motorkárskym klubom. Plnia úlohu politického nástroja v službách ruskej vládnej moci. Členovia klubu sú cielenými provokatérmi, vedome porušujú zákony, platné v právnych demokratických štátoch. Ako hlavný argument v politických sporoch presadzujú hrubú fyzickú silu. Často sa stávajú aktérmi fyzických potýčok s konkurentmi s krvavými až smrteľnými následkami. Predstavujú kriminálnu štruktúru s mafiánskymi spôsobmi. Okrem oficiálne ohlásenej jazdy sa podľa posledných správ usilujú tajne infiltrovať do krajín EU a NATO hybridnou, maskovanou formou.
Slobodná spoločnosť si ctí základné slobody a medzi ne patrí aj sloboda pohybu a prejavu. Slobodná spoločnosť je otvorená voči hosťom, nadovšetko si však musí chrániť vlastnú slobodu pred narušovateľmi a nezvanými votrelcami. V obrane vlastnej slobody nie je na mieste relativizmus a alibizmus. Neexistujú nijaké záruky, že Noční vlci sa počas svojej demonštrácie sily zdržia provokácií a budú dodržiavať zákony krajín, v ktorých sa chcú pohybovať. Naopak, existuje množstvo prípadov, keď štvali proti suverénnym štátom, provokovali, šírili strach a násilie. Jediným skutočným spoľahlivým nástrojom, ako tomuto násiliu zabrániť, je nepripustiť ho.
Preto vyzývame zodpovedné úradné miesta, ministerstvá zahraničných vecí, ministerstvá vnútra a samosprávne orgány na Ukrajine, v Poľsku, Českej republike, Slovenskej republike, v Rakúsku a Nemecku, aby pri príležitosti výročia víťazstva nad fašizmom a nacizmom neumožnili oficiálny ani tajný vstup na svoje územie motorkárskemu gangu Nočných vlkov, pohŕdajúcemu základnými princípmi právneho štátu, a nepovolili mu nijaké verejné zhromaždenia.
V Bratislave, 24.4.2015
Signatári: Jozef Bátora, politológ Ivan Binar, spisovateľ a signatár Charty 77 Fedor Blaščák, filozof John Bok, občiansky aktivista, signatár Charty 77 Marek Brodský, výtvarník Ľubo Burgr, herec a hudobník Bohumil Doležal, politológ, signatár Charty 77 Karel Freund, skladník, signatár Charty 77 Egon Gál, filozof Fedor Gál, publicista Libor Grubhoffer, parazitológ Jozef Hašto, psychiater Michal Havran, teológ a spisovateľ Ladislav Hegyi, environmentalista Anton Heretik, psychológ Ladislav Heryán, kňaz Beata Hirt, občianska aktivistka Radko Hokovský, politológ Mário Homolka, dokumentarista Monika Horsáková, publicistka a dokumentaristka Vavřinec Hradílek, slalomár, majster sveta a olympijský medailista Jana Hradílková, žena činu a spisovateľka Štefan Hríb, novinár Michal Hvorecký, spisovateľ Tomáš Janovic, spisovateľ Jakub Janda, politický analytik Peter Juščák, spisovateľ Robert Kirchhoff, filmový režisér Michael Kocáb, hudobný skladateľ a bývalý minister Miroslav Kocúr, teológ Petr Kolář, bývalý veľvyslanec Juraj Kušnierik, novinár Monika Le Fay, spisovateľka a režisérka Jozef Lupták, hudobník Daniel Matej, hudobný skladateľ Michal Matzenauer, básnik a maliar Peter Medveď, občiansky aktivista Grigorij Mesežnikov, politológ Juraj Mesík, environmentalista Karolína Miková, konzultantka a facilitátorka Martin Mojžiš, fyzik a publicista Jaroslav Naď – obranný a bezpečnostný analytik Mario Nicolini, analytik a aktivista Pavel Nováček, environmentalista Štefan Olejník, fyzik Daniela Olejníková, ilustrátorka Viktor Parkán, referent a signatár Charty 77 Daniel Pastirčák, kazateľ a básnik Petr Pánek, občiansky aktivista Kalmán Petőcz, politológ a bývalý veľvyslanec Paľo Petráš, ochranár Lucia Piussi, speváčka a spisovateľka Ľudmila Priehodová, urbanistka Ondrej Prostredník, teológ Martin C. Putna, literárny historik Martin Rejman, publicista Věra Roubalová Kostlánová, psychoterapeutka a signatárka Charty 77 Richard Stanke, herec Jakub Steiner, ekonóm Boris Strečanský, rozvojový špecialista László Szigeti, spisovateľ Soňa Szomolányi, politologička Adam Šebesta, historik Anna Šebestová, výtvarníčka Magdalena Šebestová, anglistka Jiří Šesták, senátor Petr Šimíček, redaktor vzdelávacieho portálu Katarína Šimončičová, ochranárka Andrej Šteiner, regionalista Ján Štrasser, básnik a textár Ivan Štrpka, spisovateľ Petruška Šustrová, publicistka a prekladateľka Martin Vadas, režisér a dokumentarista Kristina Vlachová, dokumentaristka Marcel D. Zajac, občiansky aktivista Peter Zajac, literárny vedec Katarína Zavacká, historička práva
Táto kolóna motorkárov sa mala pohybovať aj po našich cestách:
bg




















