Výstava “Pamäť národa o GULAG-u” v dnes novootvorenom Múzeu dejín GULAG-u v Moskve je jedným z podujatí venovanom Dňu obetí politických represálií. Pripadá na 30. októbra a občania Ruskej federácie si ho pripomínajú nielen v Moskve či Petrohrade, ale aj v ďalších mestách krajiny. A modlia sa za obete politických represálií.

O presťahovaní Múzea dejín GULAG-u do novej budovy v hlavnom meste Ruska sa rozhodlo v roku 2011, informovali dnes ruské zdroje.

Deň obetí politických represálií zaviedli na základe rozhodnutia Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) z 18. októbra 1991.

Už v predvečer Dňa obetí politických represálií sa uskutočnila akcia s názvom Vrátenie mena, ktorá sa v Moskve koná pravidelne 29. októbra pri pamätníku z granitového kameňa v parčíku pri Polytechnickom múzeu na Lubianskom námestí. Organizátori podujatia čítajú mená ľudí, ktorých v Moskve zastrelili počas veľkého teroru. V roku 2015 sa akcia konala deviaty raz, mená obetí zneli 12 hodín bez prestávky “a ešte sme sa nedostali ani do polovice zoznamu”, uviedla webová stránka october29.ru. Za roky teroru len v Moskve zastrelili vyše 40.000 ľudí. Na ich pamiatku nad Lubianskym námestím znejú: meno, priezvisko, vek, profesia a dátum popravy zastrelením. Vyslovili tisícku mien, uviedli aktivisti hnutia Medzinárodný Memorial (Meždunarodnyj Memorial).

V auguste tohto roka vláda Ruskej federácie schválila Koncepciu štátnej politiky na zvečnenie pamiatky obetí politických represálií. V dokumente podpísanom premiérom Dmitrijom Medvedevom sa uvádza, že je neprípustné “schvaľovať represálie pre osobitosť doby či vôbec popierať ich ako fakt”, uviedla dnes rozhlasová stanica Sloboda na svojej webovej stránke. Zároveň však len v roku 2015 na území Ruska pribudlo šesť nových pamätníkov Josifovi Stalinovi, informovala.

Dátum pamätného Dňa obetí politických represálií je pamiatkou na krutý zásah proti politickým väzňom z tábora v Mordviansku, ktorí začali 30. októbra 1974 hladovku na protest proti politickým represáliám vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR) aj proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami vo väzniciach a táboroch.

Hoci v spojitosti s represáliami a ich obeťami sa hovorí najčastejšie o stalinskom terore, ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1937-1938, tragédia, ktorá postihla národy bývalého ZSSR, sa začala oveľa skôr, hneď po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1917. Už v roku 1918 boli zastrelení duchovní, v roku 1921 sa boľševici “vyrovnali” aj s účastníkmi Kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na rad roľníci, aj keď tí sa o politiku vôbec nestarali. Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo “odkulačených” približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev, približne päť miliónov kulakov bolo presídlených.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu “očistili” od 45 percent dôstojníkov a ďalších príslušníkov veliteľského zboru. Po Veľkej vlasteneckej vojne sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov, mnohí z nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.

Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial eviduje približne 800.000 ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom vystavení politickým represáliám. Medzi obete sú zaradení nielen tí, čo boli bezprostredne popravení, prenasledovaní a iným spôsobom stíhaní, ale aj ich deti, ktoré zostali bez rodičovskej starostlivosti.

Zistiť presný počet všetkých obetí totalitného režimu nie je možné. Nevinne prenasledovanými a popravenými sa stali milióny osôb, o mnohých nie sú nijaké záznamy.

Podľa informácií Generálnej prokuratúry Ruskej federácie sa len za obdobie účinnosti zákona o rehabilitácii obetí politických represálií prehodnotilo 636.302 trestných konaní proti 901.127 osobám, z ktorých 637.614 rehabilitovali. Medzi nimi sú aj prípady, ktoré mali v ruskej verejnosti značnú odozvu – najmä rehabilitácia tanečníka Rudolfa Nurejeva, patriarchu Tichona a jeho okolia, známych činovníkov strany menševikov Marka Brojda, Nikolaja Suchanova, biológa Nikolaja Timofejeva-Resovského.

Rehabilitácia obetí politických represálií sa začala v bývalom Sovietskom zväze v roku 1954. Potom sa tento proces zastavil a obnovil sa až v čase perestrojky Michaila Gorbačova (druhá polovica 80. rokov 20. storočia). Až v novom Rusku v roku 1991 prijali zákon o rehabilitácii obetí politických represálií.

V deň 30. októbra si obyvatelia Ruska počas Dňa obetí politických represálií spomínajú na tých, ktorí zomreli v rokoch stalinského teroru, ale aj na tých, čo prežili sovietske tábory po smrti “vodcu všetkých národov”. Spomienkové akcie sa spravidla organizujú pri pamätníku v parčíku pri Polytechnickom múzeu v Moskve. Pamätník tvorí granitový kameň, privezený v roku 1991 zo Soloveckých ostrovov v Bielom mori, na ktorých bol známy Solovecký tábor osobitného určenia (SLON). Kameň na Lubianske námestie dopravili a ako pamätník postavili členovia Memorialu ako symbol víťazstva nad totalitným režimom a zároveň aj ako znak rodiacej sa demokracie. Podobné pamätníky odhalili 30. októbra aj v ďalších dvoch mestách – vo Vologde a v buriatskom Ulan-Ude.