Môj profil 
Predplatné
V čom je čaro situácie?
Po prvé, Rusko dodávalo rakety, analogické tým použitým 7.októbra, na export. Ich dolet bol 300 km. USA opodstatnene predpokladali, že dolet analogických rakiet vo výzbroji Ruska bude 400-600 km. Salva z Kaspickej flotily zasiahla ciele vo vzdialenosti 1500 kilometrov a to súdiac podľa všetkého zďaleka nie je limit. Objavili sa správy, že reálna efektivita môže prevyšovať 4000 km.
Po druhé, predtým pravdepodobný protivník hodnotil nielen Kaspickú, ale aj Čiernomorskou flotilu RF ako sily, schopné len brániť zodpovedajúce úseky pobrežia a vykonávať výsadkové operácie vo svojich vodách.
Ako reálnu hrozbu USA vnímali len úderné skupiny lodí dislokované v otvorenom oceáne a tiež tie sily Tichomorskej a Severnej flotily, ktoré by sa v prípade seriózneho konfliktu teoreticky mohli dostať do vôd Atlantiku a Tichého oceánu.
Po tretie, v dôsledku toho sa USA domnievali, že ich úderné skupiny lietadlových lodí sú prakticky nezraniteľné. Podľa prepočtov amerických stratégov, Rusko by na zničenie jednej takejto skupiny potrebovalo okolo 100 protilodných rakiet, čo by znamenalo nasadiť prakticky všetky sily do útoku na jednu námornú údernú skupinu USA. Aj pri jej zničení by zvyšné skupiny mohli operovať už bez nebezpečenstva a beztrestne. Vo Washingtone sa domnievali, že každá z ruských flotíl, uzamknutá v Čiernom alebo Kaspickom mori, môže v horšom prípade spôsobiť škodu jednej úderné skupine USA, načo budú ich sily vyčerpané a panovanie USA vo svetových vodách bude pokračovať.
Po štvrté, vyjasnilo sa, že v skutočnosti dosah streľby dokonca z malých lodí nie je 400-600, ale viac ako 1500 kilometrov.
To znamená, že Kaspická flotila a Čiernomorská flotila sú schopné bez opustenia svojich vôd zlikvidovať ľubovoľného protivníka vo východnom Stredozemnom mori a v Perzskom zálive, a Baltická flotila je schopná pokryť Severné more, La Manche a Nórske more. Vďaka možnosti Severnej flotily kontrolovať severný Atlantik a byť pritom mimo dostrel protivníka a rovnakej možnosti Tichomorskej flotily vo vzťahu k Tichému oceánu severne od Havaja, flotila USA nie je schopná projektovať nebezpečenstvo na brehy Eurázie.
Pretože raketová salva môže byť odpálená z úplne nenápadných lodí pobrežnej zóny a na vzdialenosť tisíce kilometrov (a rakety letia 15-20 metrov nad hladinou mora), americkí námorníci uvidia rakety až pri zásahu alebo tesne pred zásahom. Prijať efektívne obranné opatrenia sa im nepodarí.
Z tohto dôvodu sa prudko znižuje počet rakiet, potrebných na likvidáciu americkej útočnej námornej skupiny. Mizne nutnosť dislokovať silnú skupinu hladinových plavidiel flotíl RF na dostrel odvetného úderu. Mať pod kontrolou každú “lodičku” v pobrežných vodách v Ochotskom alebo Kaspickom mori (ale schopnú znenazdania potopiť americkú lietadlovú loď, plávajúcu tisíce kilometrov ďaleko) USA jednoducho nie sú schopné.
Do 7. októbra bol Washington presvedčený, že Rusko nie je schopné efektívne brániť silovým akciám USA bez použitia jadrových zbraní. Na tom v skutočnosti bola postavená americká drzosť v zahraničnej politike.
Američania neskrývali, že využívajú silu, kedy chcú, jednoducho preto, že adekvátne im odpovedať konvenčnými zbraňami nikto nemôže, a začínať jadrovú vojnu Rusko kvôli Iraku alebo ďalším krajinám nebude. Teraz sa ukázalo, že Rusko môže. Možno aj to je dôvodom odvelenia americkej lietadlovej lode z Perzského zálivu. Viac sme o tom písali TU.
Američania sa ocitli vo veľmi zložitej situácii. Všetka politika posledných rokov stavala na tom, že v kritický okamih je Washington schopný relatívne beztrestne použiť silu. Teraz sa ukazuje, že nie.
Navyše, projekciou demonštrovaných možnosťou flotily na letectvo americkí generáli už spočítali, že ruské VKS môžu zasiahnuť ciele na území USA, neopúšťajúc pritom svoj vzdušný priestor. Amerika sa prvýkrát ocitla bezbranná pred konvenčnými (nejadrovými) zbraňami.
Ale hlavná zmena pre USA spočíva v tom, že Rusko je schopné ochrániť svoje územie a územia svojich spojencov pred vplyvom americkej námornej flotily, ktorá sa týmto stáva nezmyselnou záťažou na pleciach daňových poplatníkov. A hlavne, že Rusko má možnosť z bezpečnej vzdialenosti konvenčnými zbraňami zasiahnuť ciele na území USA.
Hlavné je, že to pochopili spojenci USA. A väčšina z nich už dávno dodržiava vernosť len zo strachu pred americkými zbraňami, pred ktorými ich (podľa ich predstáv) nikto nemôže ochrániť. 7. októbra Rusko ukázalo, že môže. A to od základu mení všetku vojensko-politickú situáciu vo svete.
Iste, americkej zväzy a koalície sa nezačnú rozpadať naraz, ale pre USA teraz bude oveľa ťažšie jednoducho komandovať svojich spojencov, nehľadiac na ich záujmy. Partneri teraz majú za kým ísť. Washington teraz bude musieť presviedčať a ponúkať niečo na oplátku a to je niečo, čomu už dávno odvykol. So zdrojmi na čičíkanie spojencov sa nepočítalo a argumenty USA sú nepresvedčivé. Ak veriť Obamovi, že USA sú výnimočné preto, že sú výnimočné, a ísť im na ruku všetci musia preto, že musia, tak tento argument mal váhu do 7. októbra 2015. Teraz je to osobný názor jedného človeka zakončil svoju analýzu portál RIA.ru
.jpg)
