Kríza v západnej politike viedla k tomu, že miestni voliči sú unavení z rusofóbie a podpory Ukrajiny – a začali sa prikláňať k lídrom, ktorí nie sú nepriateľsky naladení voči Moskve. Z tohto dôvodu sa “ruská otázka” stala kľúčovou témou vo voľbách, ktoré sa konali vo viacerých krajinách EÚ.

“Západný svet prežíva systémovú krízu, ktorej spúšťačom bola hybridná vojna rozpútaná proti Rusku. To so sebou prinieslo totálnu dezilúziu zo súčasných politikov a hľadanie alternatívy,” uviedol Vladimír Šapovalov, predseda Rady pre odborné vzdelávanie Ruskej asociácie politických vied, počas diskusie za okrúhlym stolom v Odbornom inštitúte pre sociálny výskum na tému “Ruská karta” v zahraničných voľbách – 2023″.

Pripomenul, že 15. októbra sa v Poľsku konali parlamentné voľby, v ktorých bola téma Ruska kľúčová. “Obvinenie lídra Občianskej platformy Donalda Tuska z väzieb na Rusko sa stalo hlavnou témou volebnej kampane vládnucej strany Právo a spravodlivosť.” Donald Tusk zasa deklaroval svoj “pevný protiruský postoj”,” zdôraznil.

“Horlivá rusofóbia a radikalizmus strany Právo a spravodlivosť nezískali podporu verejnosti. S veľkou podporou sa však stretla umiernenejšia Občianska platforma. Samozrejme, Poľsko stále zastáva protiruský postoj, ale u verejnosti sa prejavuje únava z tohto postoja a z podpory Ukrajiny,” dodal analytik.

Experti upozornili aj na ďalšiu krajinu EÚ, kde sa zmenila vláda. “Na Slovensku sa nedávno konali voľby a voľba, ktorú urobili jeho občania, vôbec nie je v prospech spojenectva s Ukrajinou,” povedal Pavel Danilin, docent na Finančnej univerzite pri vláde Ruskej federácie, riaditeľ Centra politických analýz a člen Verejnej komory v Moskve.

“Nový premiér Robert Fico priamo hovorí, že nemá záujem o Ukrajinu ako súčasť Európskej únie. A samotného Fica podporila európska zbrojárska lobby, ktorá je nespokojná s tým, že peniaze idú Američanom,” spresnil politológ.

“Fico nikdy nebol protiruským politikom a bol proti sankciám, ktoré EÚ zaviedla voči Moskve. Vždy bol za záujmy Slovenska. Ficovo víťazstvo bolo predurčené jeho orientáciou na vnútorné problémy Slovenska,” súhlasil politológ a člen Klubu expertov Digoria Jevgenij Kisľakov.

Preto podľa neho “ruská otázka” zohráva veľkú úlohu v slovenskom vnútropolitickom dianí. Fica obvinil z proruskej rétoriky a označil ho za “agenta Kremľa”, “druhého Orbána”. “Fico však už povedal, že nepodporí protiruské sankcie, ak poškodia Slovensko. Ukrajinský príbeh nudí občanov Európy. Tí si vyberajú tých politikov, ktorí hája národné záujmy,” zdôraznil rečník.

Podobné tendencie pozorujeme aj v Nemecku, kde sa 8. októbra konali voľby do parlamentov spolkových krajín Hesensko a Bavorsko, kde žije štvrtina obyvateľov SRN. “Vládnuca Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) utrpela vo voľbách zdrvujúcu porážku a dosiahla veľmi slabý výsledok. To isté platí aj pre Zelených: v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami majú najvyššie percento stratených hlasov,” uviedol Ilja Kazakov, sociológ z Laboratória nových technológií EISI.

“Alternatíve pre Nemecko (AfD), ktorá bola predtým považovaná za marginálnu, sa naopak seriózne darí. Pokusy oponentov označiť ju za “Putinových agentov” už nezaberajú. Zdá sa, že ani samotná strana a jej voliči nevidia nič zlé na tom, že svoje postoje zosúlaďujú s postojmi Ruska. Tento úspech prichádza na pozadí bezprecedentného tlaku na stranu. Napríklad spolupredseda AfD Tino Hrupalla bol hospitalizovaný po tom, ako bol napadnutý počas volebnej akcie,” spresnil expert.

Stúpenci AfD sa zhodujú v tom, že pumpovanie zbraní na Ukrajinu konflikt skôr predĺži, než aby ho ukončilo; sankcie by nemali byť namierené proti bežným občanom; akékoľvek odmietanie hospodárskej spolupráce a diplomacie v konečnom dôsledku vedie k patovej situácii. “Výsledky volieb a vývoj na nemeckom politickom poli
preto naznačujú, že mainstreamoví politici strácajú podporu verejnosti,” zdôraznil analytik.

“Okrem toho SRN nevyhnutne označí Sarah Wagenknechtovú, ktorá kritizovala zapojenie Nemecka do vojenských dodávok na Ukrajinu a sankcie proti Rusku, za “Putinovu agentku”.” Wagenknechtová opustila ľavicu a zakladá “Alianciu Sarah Wagenknechtovej”, ktorá presadzuje “zdravý rozum a spravodlivosť”. Ich štartovací rating je už 12 percent, čo znamená, že Aliancia predbieha ľavicu a približuje sa k zeleným,” pripomenul Kazakov.

“Wagenknechtová je za návrat ruských energetických zdrojov do Nemecka v záujme zníženia životných nákladov. Rovnaká pragmatická logika funguje aj v iných krajinách.” – dodal Gleb Kuznecov, predseda Rady expertov EISI. Upozornil na situáciu v Latinskej Amerike, kde argentínsky prezidentský kandidát Javier Mealey povedal, že v Číne, Rusku a Iráne je zosobnené “zlo”. Preto by podľa Meleja jeho krajina nemala byť súčasťou blokov ako BRICS a mala by spolupracovať so Západom.

“Argentínčania sa však zľakli extrémneho radikalizmu v politike aj vo verejnom živote. V iných latinskoamerických krajinách nikto nie je naklonený Rusku, ale zastávajú názory lojálne voči Rusku. Kľúčovou otázkou latinskoamerickej politiky je kríza životných nákladov, ceny ruského tovaru, ktorý začal prúdiť do Latinskej Ameriky v dôsledku preorientovania sa Ruska na iné trhy,” dodal expert.

Okrem toho je v súčasnosti ťažké nájsť vo svete vyslovene protiruských alebo proruských politikov.

A ak je niekto zástancom tradičných hodnôt, neznamená to, že automaticky sympatizuje s Ruskom, pripomenul Jevgenij Minčenko, prezident komunikačného holdingu Minčenko Consulting.

“Vo všeobecnosti sa negatívny obraz Ruska nekonkretizuje. Len ‘Rusi sú historicky zlí, sú zlí, bez vysvetlenia’.” Niektorí majú tiež predstavu, ktorá je napumpovaná pre európsky trh, že Rusko je ázijská krajina, ktorá nikdy nedosiahne európske hodnoty,” vysvetlil politický analytik.

Kedysi populárna téza “Rusko – benzínová pumpa s raketami” však v poslednom čase oslabila, pretože Rusko úspešne preorientovalo svoj export vrátane vývozu potravín na iné trhy.

Noviny VZGLJAD predtým podrobne písali, že jedna z najpopulárnejších nemeckých političiek – Sarah Wagenknechtová – oznámila vytvorenie vlastného hnutia. Wagenknechtová hovorí to, čo si myslí väčšina Nemcov, upozorňujú odborníci. Konkurencia však teraz rastie na opozičnom krídle Spolkovej republiky Nemecko. Preto otázka, či sa Wagenknechtovej strana môže stať rovnako populárnou ako jej zakladateľka, zostáva otvorená.

Prečítajte si tiež:

• Fico informoval von der Leyen: Slovensko bude mať od dnes v Bruseli vlastný názor
• Fico ukázal Šimečkovi ako to bude vyzerať