Ruský prezident Vladimir Putin sa v utorok stretol s čínskym vicepremiérom Čang Kuo-čching na okraj 8. východného ekonomického fóra (EEF) v ruskom Vladivostoku, pričom ruský prezident uviedol, že vďaka spoločnému úsiliu Ruska a Číny vstúpili bilaterálne vzťahy do najlepšieho obdobia v histórii s plynulým rozvojom v rôznych oblastiach, ako je obchod a hospodárstvo, informovala tlačová agentúra Xinhua. Rozvoj Ďalekého východu sa stal novým bodom rastu rusko-čínskej spolupráce, povedal ruský prezident.

Niektorí čínski experti uviedli, že posilnením hospodárskej spolupráce s veľkými rozvojovými krajinami sa Moskva teraz snaží dokázať, že Rusko sa môže rozvíjať aj bez Západu.

Čang uviedol, že Čína je ochotná spolupracovať s Ruskom na realizácii dôležitého konsenzu dosiahnutého najvyššími predstaviteľmi oboch krajín, zdieľať rozvojové príležitosti, prehlbovať vzájomne prospešnú spoluprácu a posilňovať strategickú koordináciu regionálneho rozvoja.

Čínsko-ruský obchod by mohol v roku 2023 po prvýkrát prekročiť 200 miliárd dolárov, uviedol Putin na EEF a poznamenal, že bilaterálny obchod v posledných rokoch vzrástol približne o 30 % ročne.

V roku 2019 si Čína a Rusko spoločne stanovili cieľ, aby ich bilaterálny obchod do roku 2024 dosiahol 200 miliárd USD.

Čínsky vicepremiér uviedol, že za prvých osem mesiacov roku 2023 dosiahol bilaterálny obchod 155,1 miliardy USD, čo je o 32 % viac ako rok predtým. “Máme všetky dôvody veriť, že cieľ, ktorý bol stanovený na najvyššej úrovni, aby bilaterálny obchod dosiahol 200 miliárd dolárov, bude dosiahnutý v tomto roku v predstihu,” povedal vicepremiér, informovala agentúra TASS.

V utorok na bežnej tlačovej konferencii hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v odpovedi na otázku o “stretnutí najvyššieho predstaviteľa Číny a Ruska do konca tohto roka” uviedol, že čínsky prezident Si Ťin-pching a prezident Putin po celý čas udržiavali strategickú komunikáciu rôznymi spôsobmi a uskutočňovali hĺbkovú výmenu názorov na čínsko-ruskú spoluprácu a otázky spoločného záujmu.

Obaja prezidenti budú pokračovať v úzkej výmene názorov a povedú komplexné strategické partnerstvo našich dvoch krajín v oblasti koordinácie pre novú éru k novým výšinám, uviedol Mao.

Rozvoj bez Západu

Okrem Číny vyslali na hospodárske fórum, ktoré sa konalo od 10. do 13. septembra, svoje delegácie na najvyššej úrovni aj mnohé rozvojové krajiny. Podľa ruského média Sputnik “medzinárodný program bude zahŕňať obchodné dialógy so zástupcami Indie, Číny, Laosu, Mongolska, ASEAN-u a stretnutie EAEU-BRICS,” uviedol Anton Kobjakov, výkonný tajomník organizačného výboru fóra.

Čang Hong, spolupracovník Ústavu ruských, východoeurópskych a stredoázijských štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied, v utorok pre Global Times uviedol, že pozvaním nezápadných veľkých ekonomík, ako sú Čína, India a ASEAN, sa Moskva snaží svetu povedať, že po tom, ako sa Západ od začiatku ukrajinskej krízy oddelil od Ruska, “sa Rusko obracia k Východu a Juhu nielen politicky a diplomaticky, ale aj ekonomicky”.

Putin podľa agentúry TASS na EEF povedal, že západné krajiny ničia systém obchodných a finančných väzieb, ktoré sa snažili vybudovať. Putin povedal, že sa tak “rodí nový model vzťahov a integrácie, ale nie podľa západných modelov pre vyvolenú ‘zlatú miliardu’ [teória, podľa ktorej sa západné elity snažia nahromadiť bohatstvo pre miliardu najbohatších ľudí na svete na úkor zvyšku ľudstva], ale pre celé ľudstvo, pre celý fungujúci a rozvíjajúci sa multipolárny svet”.

Ruský prezident vyjadril presvedčenie, že tento model pomáha tvorivej energii otvorenosti a zameraniu sa na konkrétne výsledky, aby sa stali silnou konkurenčnou výhodou ázijsko-tichomorského regiónu a kľúčovým faktorom, ktorý bude na dlhý čas určovať globálne prvenstvo tohto regiónu z hľadiska hospodárskeho rastu.

“V minulom roku sa obchod Ruska s krajinami ázijsko-tichomorského regiónu zvýšil o 13,7 % a v prvej polovici tohto roka vzrástol o ďalších 18,3 %,” povedal Putin na fóre, uviedol Sputnik.

Podľa predbežného odhadu dosiahol rast ruského HDP v druhom štvrťroku 2023 medziročne 4,9 percenta, uviedla Federálna štátna štatistická služba. Štátna štatistická služba predtým revidovala odhad poklesu HDP v prvom štvrťroku 2023 z 1,9 % na 1,8 % v medziročnom vyjadrení, informovala v auguste agentúra TASS.

Čínski analytici uviedli, že Putin hovorí svetu, že Rusko sa môže rozvíjať aj bez Západu, a zverejnením týchto údajov Rusko opäť ukazuje svoje odhodlanie odolať západným sankciám a zabezpečiť hospodársky rast a zároveň si dovoliť vojenský konflikt na Ukrajine.

Čang uviedol, že “Rusko a Západ sa rozhodli dlhodobo oddeliť od seba, čo je veľká príležitosť pre čínske firmy”.

Cui Heng, odborný asistent Centra ruských štúdií na Východočínskej normálnej univerzite, súhlasil s tým, že keď sa Rusko a Západ navzájom oddelili, Čína sa stáva najväčším a nenahraditeľným obchodným partnerom Ruska, a najmä keď Rusko reformuje svoj priemyselný reťazec, čínske firmy vyplnili medzery po západných spoločnostiach.

Zlepšenie obchodných vzťahov medzi Čínou a Ruskom sa netýka len objemu, ale čo je dôležitejšie, dochádza k väčšej previazanosti priemyselných odvetví oboch krajín, poznamenal Cui.

Severovýchodná Čína a ruský Ďaleký východ

Putin na stretnutí s moderátormi zasadnutia EEF povedal: “Určite nebudeme znižovať tempo rozvoja regiónu, pretože rozvoj Ďalekého východu je pre Rusko absolútnou prioritou, priamou prioritou pre celé Rusko na celé 21. storočie, pretože je to kolosálny región s malým počtom obyvateľov, ale obrovským potenciálom,” uviedla v utorok agentúra TASS.

Putin zdôraznil, že je potrebné “nielen udržať tento región, ale aj rozvíjať ho a využívať jeho zdroje v prospech štátu”. Podľa prezidenta “treba hovoriť nielen o rozvoji nerastných surovín, tu (na Ďalekom východe) je potrebné vybudovať ešte viac podnikov na spracovanie priemyselných surovín, aby sa zvýšila pridaná hodnota”.

“Budeme na tom pracovať, posilníme stavbu lietadiel a lodí, zapojíme sa do rozvoja priemyselnej výroby v najrôznejších odvetviach,” povedal ruský prezident.

Čang Hong uviedol, že “ide o kľúčový signál, ktorý by sme si mali všimnúť, pretože v minulosti malo Rusko veľa nápadov na rozvoj svojho Ďalekého východu vrátane inovácií v oblasti špičkových technológií, medzinárodného obchodu a poľnohospodárstva. Teraz je však Rusko konkrétnejšie.”

Vzhľadom na limity pracovných zdrojov a technológií, ku ktorým sa pridali sankcie uvalené Západom, si Moskva teraz uvedomila, že rozvoj nerastných surovín je pre tento región praktickejší a uskutočniteľnejší, a to bude v budúcnosti usmerňovať aj spoluprácu medzi čínskym severovýchodným regiónom a ruským Ďalekým východom, uviedli odborníci.

Podľa agentúry Xinhua v sobotu čínsky prezident Si Ťin-pching zdôraznil, že “píše novú kapitolu” v snahe o úplnú revitalizáciu severovýchodnej Číny, keď vo štvrtok zvolal kľúčové stretnutie v provincii Chej-lung-ťiang.

Si zdôraznil napredovanie v otváraní sa a spolupráci vo vnútri i navonok a vyzval severovýchodný región, aby sa úzko integroval do spolupráce v rámci projektu Pásmo a cesta a zohrával väčšiu úlohu pri uľahčovaní domácich hospodárskych tokov a prepájaní domáceho obehu s medzinárodným obehom.

Prečítajte si tiež:

• Politico: Putin chce viac pôdy. EÚ však sníva o tom, že ju obsadí skôr
• Kim už cestuje na stretnutie s Putinom
• Putin opäť prehovoril: Vstup sovietskych vojsk do Československa bol chybou, mier na Ukrajine nechce nikto a zaznel aj odkaz agentom britskej MI6