Brusel/Praha 14. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Brusel navrhuje päť možných scenárov ďalšieho vývoja EÚ. Berlín by si prial viacrýchlostnú Úniu. “Mnohé štáty EÚ by sa stali len ekonomickou perifériou s lacnou pracovnou silou,” hovorí v rozhovore pre Sputnik Přemysl Votava, člen predsedníctva strany LEV21 – Národní socialisti.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predložil Európskemu parlamentu päť možných scenárov ďalšieho vývoja. Podľa jedného z nich sa toho pre Úniu zmení len málo, podľa iného sa ale môže premeniť v obyčajnú zónu voľného obchodu. Aké ďalšie smerovanie EÚ by ste osobne preferoval?
Už samotný návrh viacrýchlostnej EÚ ukazuje na súčasnú bezradnosť a nefunkčnosť EÚ. Z pohľadu Českej republiky to dokazuje stále klesajúci podiel občanov, ktorí pozitívne hodnotia EÚ. V SR podľa STEM pozitívne hodnotí EÚ len 27% občanov. Vo väčšine krajín EÚ je to obdobné. V EÚ narastá nespokojnosť, do čela volebných prieskumov v rade štátov sa dostávajú politické strany, ktoré sú veľmi kritické k súčasnému stavu EÚ.
Posledný vývoj po referende vo Veľkej Británii je toho dôkazom. Dôkazom nefunkčnosti EÚ je aj neriešená migračná kríza, ktorá už niekoľko rokov dopadá na štáty EÚ a v budúcnosti bude určite zdrojom ďalšieho etnického napätia.
Nielen v tejto súvislosti, ale aj všeobecne EÚ nesmie obmedzovať národné záujmy jednotlivých štátov, či dokonca im diktovať svoje požiadavky. Česká republika vstúpila do EÚ v roku 2004 s určitými nádejami, preto aj dnes bilancujeme. Hovoríme nahlas, že EÚ musí prejsť zásadnou reformou, demokratizáciou. Nemôže ísť len o diktáty predkladané Európskym parlamentom, či bruselskými úradníkmi.
Vedúce štáty EÚ – Francúzsko, Taliansko a Nemecko – dávajú prednosť projektu tzv. viacrýchlostnej Európskej únie. Ako sapozeráte na túto možnosť?
Už dnes sa EÚ rozdeľuje na silných a slabých hráčov v EÚ. Najmä silné nadnárodné ekonomiky Nemecka, Francúzska, Talianska diktujú, či dokonca už výrazne ovládajú ekonomiky, najmä tých novo prichádzajúcich štátov v EÚ.
S tým súvisí aj otázka tzv. viacrýchlostnej EÚ, tento postoj by ešte viac rozdelil EÚ. Mnohé štáty EÚ by sa stali len ekonomickou perifériou s lacnou pracovnou silou. Ešte viac by narástla ekonomická migrácia, práve na úkor štátov so slabšou ekonomikou. Aj Česká republika je toho menším príkladom, už dnes pociťujeme odchody množstva vysoko vzdelaných odborníkov do zahraničia z dôvodov ekonomického podhodnotenia.
Mzdy v týchto tzv. nových krajinách sú hlboko pod európskym priemerom.
Nie je viacrýchlostná Európska únia verejným priznaním, že sa Únia rozklieštila?
EÚ sa rozpadá, uvoľňuje nielen z dôvodov ekonomických, ale aj z dôvodov politických. Brexit, ale aj obdobný vývoj v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, dnes aj v Poľsku, tomu nasvedčuje.
Aj Česká republika, ale aj Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko v dôsledku politiky EÚ a nadiktovaných protiruských sankcií pocítili negatívne dopady na svoju proexportnú ekonomiku, často orientovanú na tradičné východné trhy.
Je potrebné vytknúť EÚ (a aj NATO), že mnohé ich politické kroky destabilizovali situáciu na východnej hranici EÚ, najmä rozvrátili ekonomiku a politickú stabilitu Ukrajiny. Priblížili nebezpečenstvo vojny a práve tu EÚ zlyhala. Miesto rokovania sa volí konfrontácia.
Mali by sme si priať, aby Brusel viac zasahoval do našich národných záležitostí?
V budúcom roku si pripomenieme 100. výročie vzniku Československa. V tejto relatívne krátkej histórii sme ako štát v strednej Európe čelili mnohým hrozbám, museli sme často bojovať za svoju ohrozenú samostatnosť. Nestáli sme pasívne v kúte, ale so zbraňou v ruke sme za svoju slobodu bojovali na všetkých frontoch svetových vojen.
V minulosti nám diktovali panovníci vo Viedni, prežili sme mníchovský diktát i zradu Anglicka a Francúzska, naši predkovia umierali za nemeckej okupácie, neskôr sme sa museli podriadiť záujmom ZSSR. Preto svoje národné záujmy musíme obhajovať aj v EÚ. Musíme odmietnuť snahy o “odnárodnenie”. Túto vlasť sme prevzali od svojich predkov, oni ju budovali, oni za ňu aj umierali.
Našou povinnosťou je preto ju odovzdať našim potomkom v stave, za ktorý sa nebudeme hanbiť. Naša vláda musí dôrazne čeliť týmto uvedeným hrozbám. Zatiaľ tak dôrazne nerobí.