Rozhovor s Renátou Ocilkovou: Na Slovensku nás čakajú silné snahy o presadenie registrovaných partnerstiev a následne o adopciu detí homosexuálnymi pármi

Bratislava 12 januára 2016 (HSP/Foto:Facebook)

Rozprávali sme sa s členkou Výboru pre rodovú rovnosť, Renátou Ocilkovou o aktuálnych otázkach vplyvu nových revolučných tendencií na spoločnosť.

Renáta Ocilková v súčasnosti pôsobí ako expertka pre deti, mládež a rodinu v rámci Kresťanskodemokratického hnutia KDH.

Kandidujete za KDH. Čo chcete do politiky priniesť a aké konkrétne ciele si kladiete? Väčšina politikov svoje predvolebné sľuby nesplní a väčšina sľubov sa neustále opakuje. KDH je v politike už 25 rokov, ale jeho výsledky verejnosť hodnotí nie veľmi pozitívne. Prečo by mali voliči dať hlas práve Vám? Čím ich presvedčíte, že to nebude zase márny hlas?

Ako hovoríte, Kresťanskodemokratické hnutie je strana, ktorá tu je už 25 rokov. Jediná živá strana s týmto vekom. Preto ju už v podstate preveril aj čas. Nie je to strana na jedno volebné obdobie, ani strana populistických balíčkov. Ale to je, podľa mňa, znakom zrelosti. Vnímam mnohé dobré veci, ktoré sa udiali vďaka Kresťanskodemokratickému hnutiu, ako napr.: zavedenie systému do financovania škôl – normatívu na žiaka; Zmluva so Sv. Stolicou; založenie Katolíckej univerzity; zmena Ústavy SR so zadefinovaním manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy; novela tzv. interrupčného zákona; atď. Mnohé dobré veci nevyšli (voľná nedeľa, zavedenie otcovskej dovolenky pri narodení dieťaťa; 15%-ná rovná daň), ale to je, žiaľ, riziko strany, ktorá má len približne 10%-nú podporu. Nie je to strana populistická, ale konzervatívna a hodnotová, a tak na 40 %-nú podporu takejto strany asi naša spoločnosť ešte nedozrela.

A aké sú moje konkrétne ciele? Moje prioritné oblasti, v ktorých pôsobím a chcela by som dosiahnuť zmenu legislatívy, je ochrana rodiny, života a oblasť školstva – výchovy a vzdelávania. V oblasti ochrany rodiny by som chcela pomôcť rodičom, rodinám tak, aby sa najprv zaviedla príprava na manželstvo aj u civilných sobášov a aby sa obnovila činnosť manželských poradní (možno v spolupráci s cirkvami a náboženskými spoločnosťami), aby sa konečne zaviedla voľná nedeľa (tak ako je to napr. v Rakúsku), ďalej chcem pomôcť rodinám so zdravotne postihnutými deťmi, aby sa zvýšil opatrovateľský príspevok. Chcem prispieť k tomu, aby sa zvýšil príplatok k príspevku na dieťa pri narodení 3. dieťaťa, príp. aby sa zaviedol príspevok pri narodení 4. dieťaťa. Za obrovskú výzvu hodnú reparátu považujem nedávne zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa, ak sa mama, otec o dieťa nestarajú osobne. Toto považujem za genderizmus hrubého zrna. Chcem, aby bol zvýšený rodičovský príspevok (ľudovo známy ako tzv. materská), keď je mama (otec) s dieťatkom doma a nie, keď ho dá do výchovy niekomu inému.

V oblasti školstva mi leží na srdci postavenie učiteľa, ochrana detí a práva rodičov.

Ste odborníčkou na genderizmus – militantnú ideológiu rodovej rovnosti. Organizácie, ktoré presadzujú túto zhubnú agendu dostali od vlády Smeru obrovské finančné prostriedky. Čo nás podľa Vás v tejto oblasti čaká, najmä v tomto novom roku a aké nebezpečenstvá vidíte Vy zo svojho pohľadu?

Na Slovensku nás čakajú silné snahy o presadenie registrovaných partnerstiev a následne o výchovu (adopciu) detí homosexuálnymi pármi; snahy o legalizáciu eutanázie a obmedzenie uplatňovania výhrady vo svedomí. Naďalej sa očakávajú tlaky na presadenie sexuálnej výchovy do škôl a obmedzenie slobody slova a prejavu, snahy o redefiníciu manželstva.

V čom vidíte nebezpečenstvo zo strany tvorcov gender filozofie a za aké opatrenia by sa mala spoločnosť zasadiť, aby sa ubránila?

Nebezpečenstvo vidím v tom, že sa filozofia rovnoprávnosti mužov a žien odklonila od svojho pôvodného zámeru a dnes sa stále viac sústreďuje na odstránenie rozdielov medzi mužmi a ženami (muži a ženy predsa nie sú rovnakí), na popretie biologickej bipohlavnej identity človeka, na práva LGBTI a na ciele gender agendy v duchu cieľov radikálnych rodových feministiek – to znamená: liberalizácia myslenia, relativizácia hodnôt a poslania rodiny, presadenie sexuálnej výchovy, zrušenie práv rodičov nad svojimi deťmi a „odstránenie“ matiek na plný úväzok.

Systémovým opatrením v každej oblasti je Boh. Ak budeme ukotvení v Bohu, dokážeme sa ubrániť zlu. Cez túto prizmu sa pozerám aj na nevyhnutné opatrenia: za najdôležitejšie považujem budovanie vzťahov – vertikálne i horizontálne a potom nasledujú občianske a politické opatrenia: občianske znamená vysielať zákonodarcom signály, že slovenskému občanovi na rodine záleží, a politické – podpora rodín – ekonomická i duchovná – to znamená zvýšenie rodičovského príspevku, ale aj zavedenie voľnej nedele, aby mohla byť rodina spolu.

Je známe, že presadzovatelia genderizmu sa v prvom rade chcú dostať do škôl. Na Slovensku sme už zaznamenali prvé pokusy o zavedenie povinnej sexuálnej výchovy. Ako sa tomu môžu rodičia a deti ubrániť? Čo preto môžete urobiť v politike Vy?

Ako poslankyňa chcem legislatívne ukotviť informovaný súhlas rodičov k výchove a vzdelávaniu svojich detí v etických a hodnotových otázkach a v otázkach intimity. Zatiaľ, kým takýto informovaný súhlas neexistuje, je to len na dohode a dobrej vôli riaditeľov škôl, aby rodičov na ich požiadanie o citlivých témach (seminároch, prednáškach) informovali.

Čo plánujete urobiť pre splnenie žiadostí pochodujúcich na Národnom pochode za život v Košiciach a Bratislave?

Stotožňujem sa so všetkými návrhmi Národného pochodu za život a som za tieto podnety vďačná. Som rozhodnutá postupnými krokmi zaviesť dôslednú ochranu života, niektoré návrhy mám už pripravené v paragrafovom znení ako napr. informovanom súhlase chcem dosiahnuť novelu zákona o zdravotnej starostlivosti tak, aby v prvom trimestri bolo povinné ultrazvukové vyšetrenie bábätka aj s obrazovým a zvukovým záznamom srdečnej činnosti plodu a aby sa čas na rozmyslenie pred rozhodnutím k interrupcii predĺžil na 72 hodín.

Pred pár týždňami sme zaznamenali snahy o penalizáciu umelého potratu, no tvorcovia nového zákona sa stretli s výsmechom mienkotvorcov ale aj opovrhnutím zo strany tých, ktorí sa verejne profilujú ako kresťania či dokonca prolife. Prečo sa podľa Vás predkladateľov tohto zákona (Kvasničku, Kuffu, Mikloška) nik nezastal a títo ostali „visieť vo vzduchu“ ako údajní inkvizítori?

Zaujať jednoduchý postoj k tomuto návrhu zákona sa v podstate ani nedá. Zákon ide na podstatu veci, hovorí o ochrane života do dôsledkov (vrátane umelého oplodnenia, pri ktorom sa môžu zabiť embryá, čo pre nás kresťanov znamená vraždu). Avšak problémom je to, že zákon nezakazuje len vykonávať interrupciu, ale hovorí, že ak žena podstúpi asistovanú reprodukciu, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 12 rokov. Aj keď by som si veľmi želala, aby manželia túžiaci po dieťatku pochopili, že asistovaná reprodukcia nie je dobrá vec, že táto kompetencia nepatrí človeku, nedokázala by som ich za toto nepochopenie odsúdiť. Ale oceňujem odvahu 19 poslancov, ktorí sa vystavili riziku nepochopenia a súdenia spoločnosťou, pretože chceli zákon posunúť do 2. čítania (tam sa mohol zákon meniť, vylepšiť) a tak zlepšiť ochranu života.

Nebudú pre Vás na kandidátke konkurenciou proliferi, ktorí tiež kandidujú, ako napríklad Eva Grey a Marek Michalčík? Poznáte sa s nimi osobne? Aké máte s nimi vzťahy?

To je milá otázka (úsmev). Určite nebudú konkurenciou. Z jednej politickej strany sa môžu krúžkovať až 4 mená. S Evkou a Marekom sme priatelia, určite by sme boli v parlamente synergická trojica (úsmev).