Rozhovor s Natašou Žembovou: Je mi ľúto, že sa moji kolegovia zo spravodajstva za mňa nepostavili

Stali ste sa známou hlavne po účinkovaní v referendovom klipe a adopciách homosexuálov. Následne vás vyhodili z RTVS. Aké boli ich dôvody, nemyslím teraz formálne, ktoré boli oznámené, ale skutočné? Viete o nich niečo?

Dôvody sú presne také isté, ako boli deklarované v médiách. Hoci som neporušila zmluvu ani nijaké iné zákony, musela som opustiť miesto moderátorky spravodajstva. S riaditeľom Václavom Mikom sme sa dohodli na ukončení spolupráce. Je mi ľúto, že sa moji kolegovia zo spravodajstva za mňa nepostavili, ani neurobili nič pre to, aby ma bránili.

Neľutujete, že ste sa takto angažovali?

Nie, neľutujem. Postaviť sa za hodnoty ako je život, rodina, či manželstvo, nie je nič nenormálne. Práve naopak, naše kresťanské Slovensko by na týchto hodnotách malo stavať. S pokojným svedomím sa môžem ráno pozrieť do zrkadla.

Pokladáte za demokratickú krajinu, kde je človek za niečo také potrestaný stratou zamestnania?

Toto nie je o demokracii. Toto je o nastavení ľudí, ich myslenia a hodnôt. Keby sme nemuseli bojovať o základné hodnoty, neprišla by som o prácu, pretože by vyjadrenie o manželstve jedného muža a jednej ženy považoval každý za niečo normálne a prirodzené. Ale to, že som musela opustiť vydreté miesto moderátorky, mi prišlo trochu pritiahnuté za vlasy.

Následne ste sa stali hovorkyňou KDH. Teraz za KDH kandidujete na mieste číslo 100. Hovorí sa, že toto číslo je tak trochu protekčné….

Protekčné by bolo číslo 2. Zo stého miesta sa do parlamentu musím prekrúžkovať. Ľudia si ma musia vyhľadať a dať mi svoj hlas. Čo je na tom protekčné?

Čo by ste chceli v politike urobiť? Aké témy naniesť? Veľa kandidátov má s touto otázkou problémy. Kandidujú, ale ani vlastne nevedia kvôli čomu. Človek potom nadobúda dojem, že len kvôli popularite a pohodlnému životu. Vy máte v týchto veciach jasno?

Veľmi by som chcela slúžiť iným, pomôcť tým, na ktorých tento sociálny systém veľmi nemyslí – rodiny, ktoré sa starajú o svojich postihnutých členov, deti, ktoré nemajú peniaze na kvalitné štúdiá, ženy na materskej dovolenke, ktoré sú nútené ísť do práce, tehotné ženy, ktoré sa rozhodujú ísť na potrat, mnohodetné rodiny, ktoré nemajú financie na uživenie rodiny atď. Tých chudobných, biednych a chorých je neúrekom. Mali by sme im vytvoriť podmienky, aby sa dokázali postarať o seba sami alebo ich blízki.