Ake sú Vaše politické ambície do budúcna?

Samozrejme, ako každý človek, aj ja mám ambície. Postupom času zisťujem, akú výhodnú politickú pozíciu mám v tejto dobe. Keďže nás “Raši a spol” nepripustia ani len navrhnúť konštruktívne riešenia, napríklad návrh na kompenzácie pre Košičanov kvôli zbabranej rekonštrukcii koľají, mám možnosť sa učiť a je mi ľahšie nadobúdať vedomosti v opozícií. Zažívam prácu poslanca a keďže som činný človek mám pocit, že ma politika baví. Občas sa až cítim ako jednooký kráľ. Ale to je na dlhší rozhovor. (dodal s úsmevom)

Aký máte názor na utečeneckú krízu?

Ako Slovák a kresťan si myslím, že máme pomáhať tým, ktorí to potrebujú, avšak s jasne stanovenými podmienkami pre imigrantov. Terajší stav je iba marketingovo nafúknutá bublina, na základe ktorej inteligentný človek pochopí, že ide o záujem Smeru vyhrať voľby. Mali by sme si chrániť našu republiku, ale nie navodzovaním strachu. Práve naopak. Sme členmi Európskej Únie a musíme mať aj patričnú hrdosť a zodpovednosť vyplývajúcu z tohto členstva. Mám veľké skúsenosti s menšinami a viem, že ak cítia ochotu, ale zároveň prirodzenú autoritu, všetko sa dá zvládnuť naozaj na slušnej úrovni.

Svoj voľný čas trávite prevažne s rodinou, poprípade na kolobežke. Venujete sa aj inému športu alebo aktivite?

Skúšal som veľa športov, pravdepodobne som fyzicky nadaný. (priznal s úsmevom) V mladosti ma lekári strašili zápalom obličiek, a tak som musel na istý čas so športom prestať. V puberte som rapídne zmužnel, ale to už prišli iné záujmy ako chlapské šatne. Tanec mi bol, je a dúfam, že bude ešte dlho blízky. Snažím sa udržiavať zdravé telo, ale predovšetkým ducha. Trénujem spolu s deťmi – akonáhle vbehnem do bytu s najmladšou dcérou robím drepy, so synom kliky a s najstaršou tancujeme. Nevenujem sa žiadnemu konkrétnemu športu, no moji súrodenci sú veľkí cyklisti, jeden dokonca bývalý reprezentant.

Ako vyzerá Váš obyčajný deň? A ako by mal vyzerať najkrajší deň Vášho života?

Vstávam vždy prvý, vyberiem z piecky chlieb, maslo z chladničky a nachystám raňajky. Deti už vedia, že som hore, keď po byte rozvoniava pečivo. Syn je najvačší jedák, za mladšou dcérou dojedám kôrky z chleba a najstaršia odmieta jesť raňajky, veď jedenásťročné dievčatá, predsa, neraňajkujú. Spolu s manželkou vychystáme deti do školy, a potom ideme na kávu. Je to čas, kedy sa môžeme v pokoji porozprávať. Neskôr idem do firmy alebo riešiť politické kauzy. Keďže som firmu úspešne presťahoval blizšie k hotelu Centrum, počas dňa môžem kedykoľvek odbehnúť do centrály #SIET-e. Politika sa však robí zväčša večer. Vtedy chodievam na rôzne meetingy a spoločenské udalosti. Najkrajší deň svojho života ale nechcem zažiť, pretože by to znamenalo, že krajší už nikdy nepríde.

Ste typ človeka, ktorý uprednostňuje rodinu alebo kariéru?

Keď som mal dvadsaťjeden nevedel som si predstaviť, že by sme mali mať dieťa. Pár dní potom, čo prišlo prvé na svet, som nechápal, ako sme mohli bez neho žiť. A je to zo dňa na deň lepšie. Áno, záleži mi na rodine viac ako na kariére. Na druhej strane, aj moje deti sa popýšia, keď prídu domov zo školy. A to je základ spoločnosti, vedieť sa niečím zaslúžene popýšiť, napredovať. Nazdávam sa, že v živote niektorých ľudí príde fáza, keď im už nebude stačiť byť v dave, ale budú chcieť vyniknúť. Mne sa v pracovnom živote pred 8 rokmi stalo, že som prehupol z polohy zamestnanec do polohy zamestnávateľ. A pred dvoma rokmi som prehupol z polohy občan do polohy aktívny občan a napokon mi Košičania vo voľbách dali dôveru a získal som poslanecký mandát.

Viete o spôsobe ako by mohli Košice zvýšiť svoje politické a spoločenské postavenie?

Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku, čo sa odzrkadľuje aj na jeho politickom a spoločenskom postavení. Ak sem niekto zavíta, vidí a cíti, aké výnimočné mesto Košice sú. Mňa na Košiciach zaráža to, že nevyužívame potenciál mesta viac, ako na päťdesiat percent. Je potrebné investovať do ľudí, mládeže, škôl, pracovných miest a nielen do budov a pomníkov.

Aký máte názor na neustále predlžovanie výstavby električkových tratí v Košiciach? Máte v úmysle podniknúť ďalšie kroky okrem petície na odvolanie primátora Richarda Rašiho?

Táto téma je takmer strašidelná, ukázala nedostatky a neschopnosť vedenia mesta. Problémom je, že primátor by mal tráviť viac času v Košiciach a venovať sa nášmu mestu naplno. Nestačí Košice milovať, treba pre nich aj niečo robiť. Mne ako stavbárovi sa už tiež stalo, že som nestihol odovzdať stavbu včas, alebo že sa vyskytol problém počas stavebných prác, ale nikdy sa mi nestalo, aby investor privrel oči a nechal moje chyby bez sankcií. To, ako primátor v priamom prenose chráni záujmy dodávateľov viac ako nás, Košičanov, je do očí bijúce.

Ako by ste pristupovali k rekonštrukcií tratí Vy?

Ani jeden úsek v meste by nemal byť rekonštruovaný naraz. Každú časť by som opravoval samostatne, a až keď by jedna časť bola dokončená, začal by som s druhou. Tak to aj bolo v projekte a harmonograme. Primátorovi som ponúkol pomoc, ten ju však odmietol s tvrdením, že rekonštrukcia bude dokončená 31.7.2015 a ešte ma obvinil z politikárčenia, ba zvažoval právne kroky. Kvôli jeho neschopnosti zatlačiť na dodávateľa, a aj iným chybám, bola rekonštrukcia označená ako stavba s najhorším priebehom na Slovensku.

V čom spočívajú Vaše výhody oproti ostatným politikom?

Som vysmiaty a splachovací, snažím sa však vystupovať vecne, fakticky a nerobiť zbytočnú šou.

Čo Vás motivovalo uchádzať sa o post poslanca?

Poslancom sa človek nemôže stať, poslanca ľudia zvolia a práve ľudia a práca s nimi sú dôvodom, prečo som kandidoval za poslanca a predtým aj za starostu Ťahanoviec, čo som bohužiaľ nevyhral. Mám okolo seba úžasný tím ľudí, ktorí sú múdrejší a šikovnejší ako ja. Nie sme len členmi strany #SIEŤ, sme aj priatelia. Som rád, že ich mám pri sebe a pokúšam sa robiť to, čo robím na sto percent. A aby som nezabudol na najpodstatnejšie: Robím to s nadšením. Jedine s takýmto prístupom som mal v živote úspech.

Rozhovor pre Hlavné správy viedla Andrea Hadbavníková