Rozhovor s hlavným organizátorom Národných pochodov za život Marekom Michalčíkom: Ľudia stratili zo zreteľa, že nie sú všemohúcimi bohmi

Bratislava 21. januára 2016 (HSP/Foto:HSP)

Pirnášame vám rozhovor s dlhoročným proliferom, dlhoročným výkonným riaditeľom Fóra života, hlavným organizátorom dvoch Národných pochodov za život Marekom Michalčíkom, ktorý prijal ponuku a rozhodol sa kandidovať do Národnej rady. Položili sme mu niekoľko otázok v súvislosti s témou, ktorej sa systematicky venuje už viac ako 20 rokov a tiež ohľadne politiky, ktorú sa rozhodol ochutnať a v ktorej je zatiaľ začiatočník.

Rozhodli ste sa vstúpiť do politiky. Čo bolo podnetom, čo bude vašim cieľom? A prečo práve KDH?

Dlhodobo pôsobím v občianskom pro-life hnutí, ktoré je po dvoch desaťročiach mravčej práce a dvoch masových pochodoch za život v dobrej kondícii. Kde treba teraz zabrať je legislatíva a tá sa nedá meniť bez politiky. To je moja motivácia – lepšie chrániť ľudský život aj zákonmi. A preto, keď som bol oslovený, som prijal ponuku kandidovať do NR SR. A prečo KDH? A prečo nie? Ukážte mi ideálnu stranu. Žiadna taká neexistuje. KDH je momentálne jedinou hodnotovo predvídateľnou stranou na politickom trhu. Zároveň ponúka kandidátku so zaujímavými ľuďmi, ktorí môžu priniesť do presadzovania osvedčených kresťansko-demokratických princípov novú dynamiku. Aké hodnoty budú vyznávať ostatné strany o 5-10 rokov? Nikto nevie, obávam sa, že ani oni sami. Preto si myslím, že v KDH, ktoré síce nie je dokonalé, je najlepšie zmixovaná kresťanská identita s potenciálom ju tvorivo rozvinúť v prospech spoločného dobra.

Kto, vzhľadom na súčasnú politickú situáciu, bude podľa vás najviac odoberať hlasy KDH?

KDH má ambíciu hlasy získavať, nie ich niekomu prenechávať. Osobne sa vynasnažím, aby KDH upútalo všetkých, pre ktorých sú dôležité kresťanské princípy, úcta k hodnotám, osobná sloboda spojená so zodpovednosťou a rovnováha medzi politickou odvahou a rozvahou.

Čo je podľa vás príčinou toho, že sa dnes ľudia západnej civilizácie musia zaoberať vecami ako boj proti potratom a boj proti gender? Kto podľa vás pretláča tieto veci? Aký je podľa vás cieľ ľudí, ktorí pretláčajú a financujú povedzme revolúciu gender alebo homoagendu?

Ľudia stratili zo zreteľa to, že nie sú všemohúcimi bohmi a zároveň stratili zo zreteľa, že sú niečo omnoho viac než zvieratá. Preto sa vzďaľujú od toho, čo je prirodzene ľudské. Ako k tomu došlo? Jednou z príčin je blahobyt, ktorý nás otupuje. V geniálnom románe A. Huxleyho Prekrásny nový svet si každý človek povinne musí brať dávku drogy – „somy“, ktorá ho udržuje v „normále“. Vysadenie tejto drogy je trestné. Našou „somou“ sú médiá, zábava, večný kolobeh noviniek všetkého druhu či rôzne ezoterické prúdy vytvárajúce zdanie šťastného života.

Druhou príčinou je nezvládnutá demokracia. Nechali sme demokraciu bez étosu, bez kultúry a je tak slabá, že jednoducho podlieha väčšine a mocným. V takejto „demokracii“ sa potom môžu presadiť veci, ktoré sú proti rozumu i dobru človeka a spoločnosti.

Stratili sme centrálny bod života, bázeň pred tým, čo nás presahuje, pred Bohom. Nemyslím si, že homoagendu a gender ideológiu pretláča iba úzka skupina ľudí. Všetci sme kolektívne ako spoločnosť stratili schopnosť rezistencie na nepravdu a preto sa darí aj mnohým iracionálnym životným štýlom, ktoré nahovárajú človeku, že si môže žiť ako chce.

Jednou z hlavných postáv genderizmu na Slovensku je aj štátna úradníčka Oľga Pietruchová, ktorá pôsobí vo Výbore pre rodovú rovnosť. Je známa ako radikálna feministka ale tiež ako priekopníčka a zakladateľka potratových organizácií Možnosť voľby a Plánované rodičovstvo. Prečo je podľa Vás odopieranie práva na život tak úzko späté s ideológiou gender? 

Majú rovnaký základ – odľudštenie človeka. Pri potrate sa namiesto o dieťati hovorí o „zhluku buniek“ a pri gender teórii sa namiesto o mužovi a žene hovorí o „rode“, ktorý je voliteľný. Avšak v oboch spomenutých alternatívach je skryté klamstvo.

Človek je totiž človekom od začiatku a človek je buď muž alebo žena. Ak začneme popierať prirodzenú ľudskosť pri dieťati pred narodením, nemáme problém poprieť ľudskú prirodzenosť ženy či muža, ktorá sa prejavuje aj v pohlavnej rozdielnosti.

Kvôli čomu sú podľa vás takmer všetky médiá liberálne a podporujú tieto choré veci?

Nedovolil by som si až takýto jednoznačný súd. Podľa mňa často ide o individuálnych ľudí – novinárov, manažérov v médiách, majiteľov médií, ktorí sú za výstupmi médií.

Mediálne prostredie bolo vždy liberálnejšie a progresívnejšie než hlavný prúd spoločnosti. Preto aj v tomto prípade je viac naklonené tomu, čo vyvoláva zdanie moderného. Áno, dá sa povedať, že tieto trendy sú teraz moderné, nové a tým zaujímavejšie ako osvedčené a tradičné modely života. Ale ich trvácnosť je veľmi neistá a je len otázkou času, aká dlhá bude ich módna sezóna.

Za dôležité považujem to, aby sme my, čitatelia, poslucháči, či diváci dávali spätnú väzbu médiám a vytvárať tlak na objektívnosť a pravdivosť. V tomto zlyhávame rovnako ako samotné médiá.

Prečo podľa Vás všetky liberálne krajiny, ktoré sa riadia genderovou ideológiou, majú zvrátenú sexuálnu výchovu na školách, majú schválené aspoň registrované partnerstvá homosexuálov a všetky boli nevyhnutne aj za pro-imigračnú politiku? Čo majú tieto veci spoločné, že idú vždy ruka v ruke?

Nemyslím si, že medzi spomenutými javmi je priama príčinná súvislosť. A navyše v európskom kontexte sa objavuje omnoho pestrejšia paleta scenárov, zoberme si napríklad ateistickú a liberálnu Českú republiku a postoje jej obyvateľov k migrantom. Napadá ma v tomto kontexte iba jedna súvislosť a to tá, že ak nemá krajina či spoločenstvo krajín dobre nastavený rebríček hodnôt, časom si sama začne vyrábať problémy a nebude schopná adekvátne reagovať na vzniknuté náročné situácie.

Boli ste šéfom organizačného tímu dvoch Národných pochodov za život. Boli to grandiózne podujatia. Toľko ľudí, ako sa zúčastnilo týchto akcií sa nezúčastňovalo možno ani demonštrácii v 89- tom. Najväčšie politické protesty proti Gorile boli oproti Pochodom za život čo do počtu miniatúrne. Prečo myslíte, že sa nepodarilo pretaviť silu týchto zhromaždení do politiky?

Prečo si myslíte, že sa nepodarilo pretaviť túto silu do politiky? Jedna z dôležitých požiadaviek manifestu 1. Národného pochodu za život sa minulý rok stala realitou, keď bola novelizovaná ústava vo veci definície manželstva. Procesy postupujú aj v politike, ale vyžadujú si čas na zrenie. Bol som aktívne pri takmer všetkých dôležitých medzníkoch pro- life hnutia na Slovensku za posledných 20 rokov. Ale až v posledných dvoch rokoch sa odohrali masové pochody za život, ktoré ukázali silu tohto hnutia. Podobný proces prebieha i v politike a následne v legislatíve. Len to niekedy nejde tak rýchlo, ako by sme si želali. Ale som si istý, že ak občania dajú v najbližších voľbách dôveru schopným a charakterným ľuďom, významné zmeny môžu nastať už v tomto volebnom období.