Bratislava 17. januára 2022 (HSP/Foto:screenshot)
Miroslav Urban je poslanec NR SR za hnutie Republika. Je členom výboru NR SR pre zdravotníctvo. Pracuje ako kardiológ v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP FN v Ružomberku na Internej klinike
Pri zvládaní pandémie sa ukazuje, že najväčším problémom nášho zdravotníctva je nedostatok personálu. Ako veľmi je poddimenzovaní súčasný stav zdravotníctva?
Pri prepočte na sto tisíc obyvateľov má Slovensko cca 350 lekárov, Česi 400, Rakúšania cez 500 lekárov. Z toho jasne vidieť, že Slovensko je v počte lekárov významne poddimenzované. Je to chronický stav a z tých čísel jednoznačne vyplýva, že potrebujeme navýšiť počty lekárov minimálne o 20-30% oproti terajšiemu stavu. Navyše súčasných asi 30% lekárov má viac ako 60 rokov, takže treba rátať s tým, že o pár rokov nám zo systému odíde ďalších 30% a to je už katastrofa. U sestier je deficit ich nedostatku ešte vyšší. Na Slovensku máme okolo 600 sestier na sto tisíc obyvateľov a napríklad v Nemecku je to až 1300 sestier. Podobne by sme mali ich počty zvýšiť o povedzme 50%.
Pribudnú noví, no zrejme nie v takom počte…
Pribudnú, no pri súčasnom stave a perspektíve slovenského zdravotníctva si myslím, že nie toľko ako by sme potrebovali. Značná časť z nich odíde do zahraničia. Už i teraz stovky Slovákov študujú medicínu napríklad v susedných Čechách, no na Slovensko sa z nich vráti len časť.
Odkedy tu je tento problém s nedostatkom personálu? Zrejme nevznikol len teraz?
Tento stav je dlhodobo neriešený, každá vláda personálne problémy v zdravotníctve odkladala či ignorovala. V podstate naposledy sa niečo pozitívne v prospech lekárov zmenilo po protestoch proti ministrovi zdravotníctva Uhliarikovi a jeho reforme pred desiatimi rokmi. Vtedy došlo k výraznejšiemu nárastu platov u lekárov a personálna situácia sa relatívne stabilizovala. Dokonca sa vrátili aj slovenskí lekári z Čiech na Slovensko. Odvtedy sa už pracovné i mzdové podmienky lekárov prakticky neriešili.
Bude dostatok personálu pre zvládnutie akútnych stavov?
Musí byť. Akútne stavy- to je dosť široký pojem, avšak všeobecne platí, že akútne stavy sa musia riešiť v prvom rade, aj keď lekári musia často improvizovať. Je to znova o dostatku kvalifikovaných odborníkov, technickom zabezpečení v jednotlivých nemocniciach. Bohužiaľ, nie vždy a všade si vieme poradiť s akútnymi stavmi ak prihliadneme na súčasné odporúčania odborných spoločností. Ak sa riešia akútni pacienti, ktorých je čoraz viac, na druhej strane trpia chronicky chorí pacienti, u ktorých sú mnohé diagnostické a terapeutické postupy odkladané, podobne tak neostáva čas a priestor na preventívne lekárske postupy. Patríme medzi krajiny s najväčším počtom odvrátiteľných úmrtí v Európe, ide predovšetkým o kardiovaskulárne a onkologické ochorenia.
Pred príchodom druhej vlny sa neurobilo nič, aby sa tento stav zlepšil. Nakúpili sme ventilátory, ale nemá ich kto obsluhovať. Došlo k nejakému pokroku pred príchodom ďalšej vlny?
Pochopiteľne nestačí len mať sofistikovaný ventilátor, treba ho vedieť aj obsluhovať. K tomu je potrebné mať vyškolený kvalifikovaný personál. Ale intenzívna starostlivosť nie je len o ventilátoroch ale o komplexnom prístupe k pacientovi, ktorý u covid pacientov zahŕňa i ďalšie liečebné postupy ako len samotnú ventiláciu- napríklad dialýzu, ECMO (extrakorporálnu membránovú oxygenáciu), atď. To sú veci, ktoré sa naučíte za 5 – 10 rokov. Lekár po škole alebo lekár z iného odboru nedokáže adekvátne nahradiť intenzivistu – anestéziológa. Je to beh na dlhú trať, ešte stále sme však akoby na štartovacej čiare a čakáme na štartovací výstrel, už včera bolo neskoro riešiť situáciu v zdravotníctve.
Čiže tie nakúpené pľúcne ventilátory čo majú na skladoch budú funkčné až za desať rokov?
Tie ventilátory na skladoch nebudú asi nikdy funkčné a ani potrebné, Covid-19 ustupuje, ako som spomínal k lôžku s ventilátorom potrebujete kvalifikovaní personál a ten nemáme a ani tak skoro nebudem mať. Načo toľko prístrojov keď k nim nemáme personál. Také slovenské špecifikum na zamyslenie – politikom je jednoduchšie nakúpiť prístroje za milióny ako si „kúpiť“ zdravotníkov. Pred druhou vlnou minulý rok sme zaspali, pred treťou vlnou na jeseň 2021 sme tiež zaspali. Mám pocit, že pre zlepšenie personálneho stavu v zdravotníctve sme neurobili nič, vôbec nič. Naopak, mnohí lekári ale i zdravotné sestry odišli z oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny na iné oddelenia alebo rovno opustili naše zdravotníctvo, prípadne odišli do zahraničia. Motivácia zostať v slovenskom zdravotníctve bola a stále je nedostatočná. Celá stratégia boja proti Covid-19 bola založená len na očkovaní, očkovaní a znova len očkovaní, akoby sme zabudli, že očkovanie síce môže pomôcť predísť ťažkému priebehu ochorenia či dokonca úmrtiu, ale keď nám očkovanie nepomôže tak už ďalší krok, ktorým je starostlivosť o Covid-19 pacientov nebol včas adekvátne, zodpovedne a odborne riešený. Preto došlo k tomu že na jeseň 2021 sme sa nedokázali postarať ani o toľko kriticky chorých pacientov ako na jar 2021 v druhej vlne, chýbali ventilátory – chýbal personál. A všetci sme sa v lete tvárili že je všetko pripravené na ďalšiu vlnu, bol to katastrofálny omyl, ktorý prispel k ďalším tisíckam mŕtvych.
Čo by bolo treba v tejto veci urobiť?
Jednoduché riešenia určite nie sú, ale jednoznačne za problémami v zdravotníctve je potrebné vidieť neatraktívne pracovné podmienky ako i nedostatočné finančné ohodnotenie zdravotníkov. To je jediná cesta ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Myslím si, že predstava niektorých politikov nahradiť chýbajúcich zdravotníkov z iných krajín – napríklad z Ukrajiny je do značnej mierny mylná. Ukrajinským zdravotníkom stačí prejsť pár desiatok kilometrov na západ do Čiech, kde sú hneď lepšie pracovné i finančné podmienky. Spomeniem príklad i ukrajinských zdravotných sestier študujúcich ošetrovateľstvo na Katolíckej Univerzite v Ružomberku, ktoré majú hneď po ukončení štúdia kontrakty na prácu v Čechách a s vysokoškolským diplomom z krajiny EÚ môžu následne pracovať prakticky v celej Európe.
Na začiatku pandémie sa nevedelo aké opatrenia bude vhodné uplatňovať. Nariadenia sa neustále menili. Majú už kompetentní v tejto veci jasno ako postupovať?
Na začiatku pandémie sa dalo pochopiť, že sme nevedeli ako k epidémii pristupovať, nariadenia boli zmätočné, často sa menili, čo určite neprispievalo k dôvere konzíliá odborníkov. Bolo to také tápanie, od zavretých škôl, cez strašenie napríklad od MUDr. Sabaku o ďalšej desiatke tisíc mŕtvych v novembri 2021. Veľmi zlá komunikácia, nepodarená lotéria, atď. Závery konzíliá odborníkov mi neprišli moc premyslené a zdá sa, že i teraz sú nariadenia stále zmätočné.
Boj s epidémiou sa sústredil výlučne na očkovanie, existuje už nejaký liečebný protokol ako podchytiť a liečiť pacienta skôr než skončí v nemocnici?
Protokoly ako liečiť Covid-19 pacientov sú vypracované i pre praktických lekárov, prečítal som si ich, ale viacstranový dokument mi nepríde celkom prakticky „uchopiteľný“ ani jednoduchý. Myslím, že pre praktického lekára vo vyššom veku by bola vhodnejšia jednoduchšia zrozumiteľná schematická forma – 1 list papiera – čo spraviť, kedy urobiť odber krvi, kedy röntgen hrudníka, kedy odoslať pacienta na urgent, čo mu odporučiť…
Čo sa zvykne podávať?
Na delta variant Covid-19 máme k dispozícii monoklonálne protilátky, ktoré však na omikron už pravdepodobne nebudú účinné. Skúšajú sa antivirotiká, od Remdesiviru s nejednoznačným efektom až po favipiravir, očakáva sa molnupiravir, efekt uvidíme v reálnej klinickej praxi. Štandard sú kortikoidy, samozrejme oxygenoterapia, ak je potrebné antibiotiká, imunomodulancia, preventívna antikoagulačná liečba (nízkomolekulárny heparín), vitaminoterapia…
Máte skúsenosti s liečbou covidových pacientov?
Áno, ako lekár som sa stretol i liečil pacientov s Covid-19, jednak hospitalizovaných na reprofilizovaných lôžkach internej kliniky, event. ako konziliárny lekár na Covid-19 ARO oddelení ale i na urgentnom príjme. Liečbu zväčša konzultujeme s infektológom, ktorý schvaľuje napríklad i podanie monoklonálnych protilátok atď. Na začiatku epidémie sme toho naozaj veľa nemali, základom je oxygenoterapia, kortikoterapia, efektivita antivirotík bola doposiaľ skôr sporná, ďalej vitaminoterapia, antikoagulačná liečba, monoklonálne protilátky prišli až neskôr.
Čo by ste odporučil ľuďom ohľadne prevencie a prvých krokov po prepuknutí choroby?
Najlepšia prevencia- zdravý životný štýl, pohyb, dobrá strava, minimalizácia stresu, redukcia nadváhy či obezity, čokoľvek čo zlepšuje imunitu. Preventívna liečba ako užívanie vitamínov- C, D, Zinok je všeobecne známa. Prvé kroky pri prepuknutí choroby- nepanikáriť, zdá sa že blížiacemu omikronu sa nevyhne nikto z nás, neočkovaní ani očkovaní. Na úvod postačí symptomatická liečba- t.j. liečba na zníženie teploty- paracetamol, lieky proti kašľu, vitamíny, dostatok tekutín, v prípade zhoršenia stavu v zmysle pretrvávajúcich teplôt, zhoršenia dušnosti konzultovať lekára s realizáciou laboratórnych odberov, RTG snímku pľúc, ďalšia liečba je už v rukách lekára. Pacientom odporúčam i domáci monitoring kyslíka v krvi pulzným oxymetrom.
Bude omikron koncom pandémie a jej premenou už len na bežnú chrípkovú nákazu?
Prajem si a optimisticky verím že omikron už bude posledný variant Covidu-19 a tým že je vysoko infekčný potlačí v našej populácii do zabudnutia horší delta variant. Doterajšie dáta o omikrone svedčia o tom, že hoci je vysoko nákazlivý, nemá takú vysokú mortalitu. Dúfam, že po premorení populácie omikronom sa táto epidémia skončí, získame imunitu a koronavírus bude tak ako v minulosti predstavovať bežnú virózu, ktorá síce bude stále ohrozovať pacientov vo vyššom veku a s pridruženými ochoreniami, avšak pre väčšinu populácie sa táto infekcia stane nezávažnou.