Rómska rodina z Košíc nechce meniť život v bruselskom parku za návrat domov

Brusel/Bratislava 20. mája 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Rodina Gažíková nemyslí na návrat

Pred týždňom ich vysťahovali z charitatívneho prijímacieho centra v bruselskej štvrti Ixelles, kde strávili zimné mesiace. Už tretí rok po sebe sa opätovne na prahu leta ocitli bez strechy nad hlavou a riešia to ako vždy – stanovaním v parku za veľkej pozornosti médií. Zdenka Gažíková, matka rozvetvenej rómskej rodiny, pre TASR uviedla, že sa aj napriek tejto situácii na Slovensko už nechcú vrátiť.

V parku Maximilien neďaleko železničnej stanice Gare du Nord je viacero stanov. Menších aj väčších. Väčšinu z nich dostali do daru, či už od humanitárnych organizácií alebo od ľudí, korí sa o osude slovenských Rómov dozvedeli z médií. Pri stanoch, ktoré sú postavené v prístreší paneláku na konci parku, je niekoľko škatúľ s čerstvými zásobami – voda, mlieko, džúsy, základné potraviny. Plynový horák dostali od neziskovej organizácie Rovnosť bez úvodzoviek (ESG), ktorá sa v duchu dobrovoľníctva o túto skupinu stará už dlhší čas.

“Cez zimu nás berú dnu a ako sa blíži leto, tak musíme von,” opisuje situáciu Zdenka Gažíková, matka početnej rodiny odídencov zo Slovenska. V parku je s manželom, 19-ročnou dcérou a troma synmi s nevestami, ktorí majú po tri deti. Najmladšie z nich má osem mesiacov. Nie sú tú všetky deti. Sociálka na Slovensku jednej z neviest jedno dieťa odobrala kvôli zlým sociálnym podmienkam.

V parku je aj ďalšia rómska rodina, od Kežmarku, dokopy 27 ľudí, ktorí spia v stanoch bez prístupu k základným hygienickým zariadeniam a tečúcej vode. Park slúži aj ako záchod.

Federálna agentúra pre azyl (Fedasil) každý rok urobí výnimku pre občanov inej členskej krajiny EÚ a v spolupráci s charitatívnou organizáciou Samusocial pomôže slovenským Rómom získať bývanie na zimu. Dôvodom, ako naznačilo belgické ministerstvo vnútra, je veľký počet detí v tejto rodine.

Zdenka Gažíková tvrdí, že jej rodina odišla z Košíc potom, ako mesto a polícia zbúrali ich domy v chatovej oblasti Nad jazerom, kde predtým žili 12 rokov. Na magistráte a polícii im údajne povedali, že nech odcestujú do zahraničia. Na situáciu v Belgicku, a to aj napriek pravidelným epizódam s bývaním v parku či v opustených domoch, si nesťažujú a tvrdia, že Belgicko im pomáha viac ako Slovensko. Belgicko si rodina vybrala preto, lebo sem chodili už od roku 2008.

“Dávajú nám jesť, starajú sa o nás a teraz sa rozhodujú, kde nás dajú. Či nejaké iné centrum alebo byt,” povedala Gažíková.

Zástupkyňa ESG, ktorá v čase nášho rozhovoru priniesla ďalší balík pomoci, upozornila, že belgickým úradom chýba politická vôľa a mali by ráznejšie konať. Podľa jej slov je iba v Bruseli vyše 30.000 opustených bytov a domov, čo je šanca na riešenie situácie nielen skupiny slovenských Rómov, ale aj domácich bezdomovcov a narastajúcej skupiny cudzincov bez strechy nad hlavou.

“Prioritou je zohnať im bývanie, aby mali základnú hygienu, potom si môžu hľadať prácu a chodiť na rôzne odborné kurzy, deti zas do školy,” skonštatovala predstaviteľka charitatívnej organizácie. Členovia ESG sa aktivizujú aj cez Facebook, kde vyzývajú na materiálnu a potravinovú pomoc aj pre rodinu Hankovcov zo Slovenska, ktorí zas stanujú v širšom centre mesta v okolí Porte d’Anderlecht.

Roman Gažík, jeden z troch synov rodiny z parku Maximilien, tvrdí, že si spolu s bratmi hľadajú robotu. Je vyučený murár a tvrdí, že roboty je v Belgicku dosť, len nemá stálu adresu. Školopovinné deti musia chodiť pravidelne do školy, ťažko si však predstaviť, ako robia domáce úlohy v stane alebo v parku.

Členovia rodiny Gažíkovcov sa posťažovali na zlé skúsenosti so skínmi na Slovensku, na bitky. Tvrdia, že v Belgicku sa s takýmito prejavmi rasizmu nestretli a neboja sa, že im skíni cez noc rozkopú v stany, v ktorých dočasne bývajú.

ml