Môj profil 
Predplatné
Nepopierateľné fakty sú nasledovné: Váhostav podpísal nevýhodnú zmluvu na stavbu diaľnice pri Vrútkach, čo ho spolu s mnohými ďalšími pochybeniami manažmentu doviedlo k platobnej neschopnosti. Niet pochýb o tom, že zlyhanie manažmentu je bez diskusie a prudké zníženie vysúťažených cien bol len politický či marketingový bonus KDH, vďaka ktorému sa inak odborne nezorientovaný Figeľ a jeho suita nafukovali ako pávy. Na druhej strane vyvodzovať dnes po takmer piatich rokoch politickú zodpovednosť za spackané verejné obstarávanie sa dá vysvetliť len ako emotívna reakcia na záplavu tej najhrubozrnnejšej demagógie z úst predstaviteľov KDH a jej opozičných adlátusov. Tvrdenia, že Váhostav, rozumej Široký, rozumej Fico už od začiatku pripravovali podvod na malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, že všetko bolo aj tak dohodnuté a že cynická likvidácia ľudských osudov je najobľúbenejšia zábavka „arcinepriateľa ľudstva“ Fica, by rozľútila kdekoho. V tejto súvislosti je pre mňa nepochopiteľné, že v diskusii okolo Váhostavu úplne absentuje fakt, že reštrukturalizačný zákon, podľa ktorého mali nezaistení veritelia Váhostavu dostať len pätnásť percent, je z dielne výtečníka Lipšica a o to, aby boli banky v lepšej pozícii ako nezaručení veritelia, sa zase postarala exministerka Žitňanská.
Nakoniec, reštrukturalizácia nie je v našom „dokonalom“ kapitalizme nič nové. Len nedávno bol podobne reštrukturalizovaný Doprastav, v ktorom nezaistení veritelia dostali úbohých tridsať percent a o Hydrostave, ktorý bol priam pupočnou šnúrou zviazaný s KDH, škoda hovoriť. Skoro by sa chcelo dodať vitajte v kapitalizme, však práve v ňom sa prijímajú zákony, vďaka ktorým je možné legálne a bez následkov pre dlžníka ožobráčiť tisíce ľudí, ktorí v dobrej viere pracujú pre veľké, často nadnárodné spoločnosti. Inak povedané, systém je nastavený tak, že klamať a kradnúť, ak to viete, môžete celkom legálne a pre niekoho, ale to je otázka vkusu, aj elegantne.
Vráťme sa však k našej kauze. S čím sa asi pôvodne nerátalo, bol odpor veriteľov. Možno, ak by to bolo hneď tridsať percent, aj Váhostav by bola jedna z mnohých reštrukturalizácii, v ktorej sa veľkí a bohatí zbavia dlhov a odnesú si to tí slabí a chudobní. Pätnásť percent bolo príliš veľké sústo, ktoré vyvolalo „malú revolúciu“, ktorej politické následky pre Smer by boli príliš veľké na to, aby si mohol dovoliť nekonať. Mimoriadna schôdza k riešeniu Váhostavu tak má jeden pôvodne nezamýšľaný dôsledok – cynické riešenia podnikateľských zlyhaní si v budúcnosti nebudú až v takej miere odnášať malí veritelia. Okrem napravenia absurdít, ktoré vôbec nemali existovať, napríklad, že sa DPH-čka platila aj z neuhradených faktúr, až po novú úpravu, ktorá povoľuje reštrukturalizáciu len ak pokryje aspoň 40 % nárokov veriteľov. V prípade tejto kauzy dokonca Fico prišiel z neštandardným riešením, keď našiel model, v ktorom si veritelia môžu vybrať z dvoch riešení. Buď budú odškodnení hneď vo výške 50% , alebo budú odškodnení v plnej výške z budúcich ziskov Váhostavu. Po tomto riešení je teda jasné, že podvodné reštrukturalizácie, v ktorých veľkí zaplatí pár drobných a môže ďalej podnikať a malým zostanú len oči pre plač, sú definitívne minulosťou. Podľa Lipšicovej, dosiaľ platnej verzie zákona, na reštrukturalizáciu stačilo, ak uspokojenie veriteľov bude lepšie aspoň o 1 % oproti konkurzu. Dovedené ad absurdum teda stačilo, aby veritelia dostali 1 % svojej pohľadávky a firma mohla ďalej fungovať, akoby sa nechumelilo.
Celá kauza však odkryla novú politickú realitu vnútri strany SMER. Opozícia sa donekonečna snaží verejnosti vsugerovaváť, že Váhostav si mohol dovoliť to, čo si dovolil len preto, že má najvyššie politické krytie. Zrejme štandardný spôsob uvažovania našej opozície podľa hesla podľa seba súdim teba. Neviem a ani nechcem špekulovať o údajných oligarchoch, ktorí stáli pri zrode Smeru a pravdu povediac dnes to už vôbec nie je dôležité,. Minimálne od kauzy /predraženého CT–čka totiž Fico jasne dokázal, že má dosť politickej sily a odvahy „zoťať“ aj veľmi silnú politickú figúru, za ktorú údajne stojí silná ekonomická lobby. Už vtedy, keď musel Paška odísť, jasne ukázal, že nie je žiadnou bábkou v rukách oligarchov, či akéhosi temného ekonomického pozadia strany Smer. To sa okrem iného potvrdilo aj v rozhodnutí, že neprehľadné schránky z Karibiku, ktoré Váhostavu požičali, budú vyňaté z odškodnenia na rozdiel od ostatných nezaistených veriteľov. A to by si určite bábka v rukách oligarchov dovoliť nemohla.
Politológ Roman Michelko
.JPG)
