Vážení Ukrajinci,

niečo podobné, čo dnes prežívate Vy, sme pred dvadsiatimi piatimi rokmi prežívali aj my.  Po eufórii z takzvanej nežnej či zamatovej revolúcie sme začali čoraz viac chápať, že ciele a nádeje, ktoré sme do nej vkladali, nebudú naplnené. Zdá sa, že je údelom obyčajných ľudí byť stále znova a znova klamaní,  pričom na všetkých zmenách nakoniec profitujú len ľudia bez zábran a škrupulí, s ostrými lakťami, ktorí dokážu vždy všetko využiť len vo svoj prospech.  Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme aj my uverili, že ideme na Západ, že nás tam chcú, že s nami budú jednať ako rovní s rovným a že do piatich či desiatich rokoch bude naša životná úroveň rovnaká ako v Rakúsku.

Keď začali protesty proti režimu prezidenta Janukovyča, chápali sme to ako snahu či pokus zbaviť sa skorumpovaného a cynického politika. Čo nás však nás nemilo prekvapilo boli metódy, akými sa revolúcia presadzovala. Je v poriadku, ak politik, ktorý zlyhá, odíde do opozície, či pokiaľ spáchal nejaké trestné činy, bude postavený pred súd a bude sa musieť trestnoprávne zodpovedať. Bohužiaľ, absolútne neprijateľný nátlak na viacerých poslancov, hlasovanie tri dni mŕtveho poslanca, vypaľovanie ich bytov, či povestné klávesové hlasovania (ak jeden poslanec hlasuje za viacerých, niekedy až desiatky neprítomných poslancov) sú čierne škvrny na Vašej revolúcii. Tento zlý dojem bol ešte umocnený skutočnosťou, že revolúcia na Majdane vyplavila na politické výslnie extrémne odpudivé figúrky, napríklad lídrov Pravého sektora, či už ide o jeho predsedu Dmytro Jaroša, alebo o predáka hnutia  Aleksandra Muzyčka. S takýmito ľuďmi a takýmto spôsobom sa skutočne demokratický systém nebuduje.

Rovnako, ako my po roku 1990, aj Vy ste už iste pochopili, že Vaše očakávania sa značne rozchádzajú s realitou.  Preto Vás chcem varovať pred ilúziami, ktoré máte o Západe, predovšetkým však pred politikmi, ktorí majú plné ústa jeho hodnôt. V skutočnosti sú to však len zištní manipulátori, ktorých hlavným a jediným cieľom je predať, či skôr rozdať celý Váš  národný majetok, ktorí ste desaťročia budovali nadnárodným spoločnostiam. Tento apel som sa rozhodol napísať predovšetkým  preto, že dve top ikony nášho budovania kapitalizmu Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda sa stali významnými  poradcami  Vašich čelných politikov.

Nová ukrajinská moc sa totiž inšpiruje tým najhorším, čím Západ disponuje. Menovanie trestne stíhaného  gruzínskeho diktátora Michaila Saakašviliho poradcom prezidenta Petro Porošenka vyvoláva tie najvážnejšie obavy. Vojnová výprava do Adžarska, kde dlhodobo fungujúcu autonómiu pošliapal pásmi tankov, či jeho brutálne prenasledovanie opozície, ako aj nevysvetliteľné a náhle úmrtia jeho oponentov, diskreditujú každého politika, ktorí ho vníma inak ako zavrhnutiahodného diktátora. Nová garnitúra, ktorá nastúpila po Majdane, extrémne polarizovala ukrajinskú spoločnosť a  priviedla ju k občianskej vojne. Prudký pokles životnej úrovne, nielen ako dôsledok vojnového stavu, ale aj ako dôsledok zavedenia „overených“ neoliberálnych ekonomických konceptov  spôsobil už vo veľmi krátkom čase zbedačenie veľkej časti Ukrajincov. Plne v línii takejto politiky je potom logické, že slovenskými voličmi odvrhnutý a politicky totálne zdiskreditovaný Ivan Mikloš  sa stal šéfporadcom  Vašej  ministerky financií Natalie Jareskovej a náš expremiér Mikuláš Dzurinda dokonca poradcom  Vášho prezidenta  Petra Porošenka.   Pokladám si teda za povinnosť oboznámiť Vás s tým, čo títo politici spôsobili na Slovensku. Éra Mikloša a Dzurindu bude v našich dejinách už navždy spätá s masívnou a pre Slovensko veľmi nevýhodnou privatizáciou strategických podnikov, s likvidáciou národnej kapitálotvornej vrstvy, s obrovským prepadom životnej úrovne, dereguláciou (rozumej prudkým zvýšením) cien energie, plynu, vodného stočného, odbúravania všetkých dotácií, nárastu masovej nezamestnanosti a mnohých ďalších negatívnych vecí. Už v týchto dňoch ste svedkami skokového nárastu ceny plynu, to je však len prvý krok. Deregulácia  a liberalizácia všetkých cien povedie k masívnemu zdražovaniu, čo bude automaticky viesť k poklesu už i tak veľmi nízkej životnej úrovne.  Za tým bude logicky nasledovať otvorenie sa trhu pre dotované výrobky z Európskej únie, čo bude viesť k masívnemu krachu tisícov Vašich podnikov, samozrejme aj k masovej nezamestnanosti  a Vaša spoločnosť sa dostane do špirály poklesu a úpadku.

Niečo podobné sme si zažili aj my na Slovensku . V rokoch 1998 –  2006, keď spomínané duo poradcov naplno vládlo, sme okrem už spomenutého úpadku zažili aj  éru masívnej a veľmi nevýhodnej privatizácie.  Za ich éry sme predali Slovenské telekomunikácie nemeckej spoločnosti Deutsche Telecom, najväčší plynárenský  koncern SPP francúzsko-nemeckému konzorciu Gaz de France a Ruhrgas. Slovenské elektrárne sa stali majetkom talianskej spoločnosti ENEL. Okrem toho sa pripravovala privatizácia  nákladnej železničnej dopravy (vtedy vysoko ziskovej), najvýznamnejších letísk, prístavov a vôbec všetkého strategického majetku. Bol to práve Dzurinda, ktorý de facto vyvlastnil slovenských vlastníkov najväčšej slovenskej rafinérie Slovnaft, aby jej akcie vzápätí „ v podstate daroval“ maďarskej firme MOL. Rovnako skončila aj najväčšia hutnícka fabrika na Slovensku VSŽ, ktorá dávala prácu desaťtiíscom ľudí na východe Slovenska. Najprv sa pokúsil vyvolať cross default, aby ju potom pod nátlakom predal za symbolickú cenu americkej spoločnosti U. S. Steel. Dnes sa jeho činy hodnotia ako ukážková ekonomická vlastizrada a je najvyšší čas, aby ste si aj Vy, občania Ukrajiny uvedomili, že západní politici, ktorí sa striedali na Majdane ako figúrky v orloji, k Vám neprišli z akýchsi nezištných dôvodov a s idealistickým cieľom pomôcť budovať demokraciu. Nie, celá plejáda politikov, ktorí sa pretŕčali na Majdane boli len vyslancami síl, ktorých cieľom je postupne ovládnuť všetky strategické sektory ukrajinskej ekonomiky – hutnícky, chemický či ťažobný priemysel, ako aj získať kontrolu nad Vašim nerastným bohatstvom. 

Viem, že dnes tieto sektory kontrolujú cynickí oligarchovia, viem že miera korupcie, ktorá je vo Vašej krajine je obrovská, len Vás chcem varovať pred očakávaniami, že západným politikom ide prioritne o zlepšenie v tejto oblasti. Opak je pravdou. V mútnych vodách sa najlepšie loví a pokiaľ Váš priemysel nebude pod ich kontrolou, čím vyššia bude miera korupcie, tým ľahšie budú môcť získavať  nenáležité výhody. Tento otvorený list píšem ako pokus varovať Vás pred vzletnými frázami o nezištnej snahe politikov, ktorým ide len o Vaše dobro. Neverte im  a nenechajte sa oklamať . Slovensko nech je pre Vás odstrašujúcim príkladom, ako to nerobiť. Dnes sme štátom, v ktorom nám už prakticky nič nepatrí, nemáme kontrolu nad strategickými podnikmi, sme len nádenníkmi na cudzom vydaní na milosť a nemilosť cudzím vlastníkom nášho národného majetku.  Poučte sa z našich chýb a nedopusťte, aby aj Ukrajina skončila tak ako Slovensko. Obávam sa však, že už je neskoro.

Politológ Roman Michelko