Roman Michelko: Maďaričov pokus o záchranu Smeru. Je strana schopná sebareflexie?

Bratislava 27. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok,Štefan Puškáš)

Takmer konštantou vlastnosťou slovenských politických strán je, že im chýba sebareflexia. Esenciálnym príkladom, keď absencia sebareflexie mala fatálne následky, sú HZDS a SDKÚ. Ak však sledujeme trajektóriu, po ktorej sa vybral Smer, paralela s HZDS je neprehliadnuteľná. Strata pätnástich percent hlasov medzi dvoma voľbami je takmer fatálna a aj keď je jasné, že nikto nemôže rásť do neba a únava zo samostatného vládnutia je veľká a ťarcha zodpovednosti ešte väčšia, konštatovanie, že necelých tridsať percent je aj tak dobrý výsledok, neobstojí. Rovnako krátkozraké je s uspokojením konštatovať, že Smer radikálne zvýšil svoj koaličný potenciál  a prelomil dosiaľ platné tabu, že  pravica sa s ním nikdy nespojí

Čo je však najpodstatnejšie, Smer mal obrovské šťastie, že kauza Baštrnák vypukla v plnej sile až po voľbách. Ak by načasovanie kauzy prišlo len o mesiac skôr, výsledky volieb by boli podstatné iné. V tejto súvislosti uspávať sa veľmi miernym (sotva dvojpercentným) poklesom preferencií Smeru je veľmi klamlivé. Ak si spomenieme, že ešte koncom roka 2015 sa riešilo, či Smer bude vo vláde sám alebo s jedným koaličným partnerom a pozrieme sa na reálne výsledky volieb, tak je jasné, že dnes vykazované preferencie sú čistou fikciou. Za týchto okolností by sa čakalo, že vnútri strany bude prebiehať hlboká a otvorená diskusia o príčinách tak hlbokého poklesu, ako aj o ceste, ako z tejto mizérie von.

Miesto toho sme svedkami mediálneho ostreľovania sa, keď európska časť Smeru (Zala, Beňová) útočí na konzervatívcov v strane, vďaka ktorým však, paradoxne, Smer udržal aspoň tie čísla, ktoré má. Iste, otvorenie vnútrostraníckej diskusie o riešení kauzy Baštrnák by bolo prínosom, ak by takáto diskusia neprebiehala, takpovediac, za zatvorenými dverami. Aktivity spomenutej dvojice europoslancov však svedčia o tom, že  buď nemajú žiadne informácie o procesoch  vo vedení strany – čo je ich chyba, lebo iste majú možnosť si ich získať, alebo hrajú vabank, pričom kalkulujú, že strana skôr či neskôr pochopí nutnosť zásadných personálnych, a možno aj programových zmien. Každopádne, diskutovať o pomeroch vnútri strany z Bruselu a cez média nedáva žiaden zmysel.

Naopak, séria prekvapivo otvorených rozhovorov pre Denník N a webový portál postoy.sk, ktoré poskytol podpredseda Smeru a minister kultúry Marek Maďarič, dáva zmysel. Pred septembrovou programovou konferenciou Smeru a jej decembrovým snemom si tak pripravuje priestor pre zásadné zmeny. V rozhovoroch Maďarič naznačil veľa. Padli aj viaceré tabu, napríklad, úvahy o fungovaní Smeru po prípadnom odchode otca-zakladateľa Roberta Fica. Zároveň je jasné, že viacerí vo vedení Smeru si uvedomujú, že kauza Baštrnák je dlhodobo neudržateľná, politické náklady na udržanie Kaliňáka vo funkcii sú neprijateľné.

Zároveň sa rozvíja diskusia o ďalšom smerovaní strany Smer v zmysle, či sa má strana uberať smerom k štandardnej európskej ľavici (túto koncepciu presadzuje predovšetkým duo Beňová, Zala), alebo bude  v slovenských pomeroch oveľa rozumnejšie „očistiť“ program od liberálno-ľavicového balastu (rovnosť pohlaví, resp. presadzovanie gender ideológie, pozitívna diskriminácia menšín, juvenilná justícia a podobné, na Slovensku, cudzorodé prvky). Letmý pohľad na volebnú mapu jasne naznačuje, že cesta kresťansko-sociálnej politickej koncepcie, čo je legitímny politický smer, je pre stranu skôr schodnou cestou, ako súťažiť agresívne liberálnou politikou o hlasy „bratislavskej kaviarne“.

Na záver si dovolím krátku personálnu predikciu. Je jasné, že z prípadného boja o nástupníctvo vo vedení Smeru vypadlo duo Kaliňák – Paška. Naopak, zjavne sa posilňuje pozícia Mareka Maďariča, dlhodobého ideológa a politického stratéga Smeru, ale aj podpredsedu vlády a Smeru Petra Pellegriniho,  ktorý reprezentuje novú prívetivejšiu tvár strany, a navyše disponuje slušnými manažérskymi schopnosťami. Naopak, jeho slabinou je zase absencia dlhodobej politickej vízie.

Tak či tak už dnes je veľmi pravdepodobné, že po decembrovom volebnom sneme nastane v Smere zásadnejší posun moci a aspoň čiastočná obmena politických generácií. Či to bude stačiť na obrat v dôveryhodnosti a preferenciách strany si, samozrejme, budeme musieť počkať.

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN